BRATISLAVA. Základná orientácia zahraničnej politiky SR na všetky štyri svetové strany tak, ako o nej hovoril premiér Robert Fico, nie je správna. Myslí si to bývalý šéf slovenskej diplomacie Eduard Kukan (SDKÚ-DS). "Ak nemáme jasne stanovené priority, tak ťažko môžeme vystupovať ako dôveryhodný partner, pretože tvrdiť, že máme záujem o vzťahy so všetkými štyrmi svetovými stranami rovnako, to nie je dobré a skôr to môže v budúcnosti u našich spojencov vyvolávať rôzne otázniky," vysvetlil pre TASR.
Ako priblížil, nie je proti rozvoju stykov s krajinami vo všetkých kútoch sveta, "ale nemôžeme rozvoj vzťahov s Tichomorím považovať za rovnako dôležitý ako ich rozvoj v rámci EÚ. Treba jasnejšie stanoviť priority, keď sa povie, že chceme rozvíjať styky so všetkými svetovými stranami, tak je to hmlisté a neadresné," dodal.
Vzťah k Rusku je príliš silný
Rovnako je presvedčený o tom, že sa vláda zveličene angažovala, čo sa týka Ruska. "Ide o dôležitého partnera a hráča na svetovej scéne, ale vzťahy s ním mali byť adekvátne nášmu postaveniu člena NATO a EÚ," vyhlásil europoslanec a namietal, že SR nepotrebuje prílišné zdôrazňovanie orientácie na Moskvu. Súhlasí s tým, aby Slovensko malo s Ruskou federáciou dobré, korektné a ekonomicky čo najširšie vzťahy, avšak táto politika nemôže byť na rovnakej úrovni ako s USA. V tomto videl za posledné štyri roky zmenu, čo nepovažuje za správne, keďže Spojené štáty sú strategickým spojencom SR a členom Severoatlantickej aliancie.
Vláda v programovom vyhlásení deklarovala venovať prvoradú pozornosť spolupráci so susednými krajinami. Do jej rozvoja sa podľa Kukana hlavne v prípade Maďarska vnieslo mnoho rušivých momentov. Základný problém nevidí iba na slovenskej strane, aj keď mohla tieto otázky riešiť obratnejšie, operatívnejšie a objektívnejšie. "Napätie a rôzne problémy, ktoré sme mali, boli zbytočné a mali sme v tom postupovať inak," poznamenal.
Nepomáhame dosť
Slovensko sa v budúcnosti musí vyrovnať aj so zvýšením objemu rozvojovej pomoci. Kukan pripomenul, že tieto záväzky sa nepodarilo splniť tak predchádzajúcemu, ako ani súčasnému kabinetu, keďže jej výška bola neadekvátna k tomu, čo mala SR poskytnúť. Nechcel však v tomto kritizovať dnešnú vládu, keďže svetový vývoj ovplyvnila finančná a hospodárska kríza, napriek tomu ostáva výška pomoci otvoreným problémom. "Táto otázka je na stole ako nesplnená a za to nás môžu naši partneri kritizovať," podčiarkol.
Ďalším restom z minulosti, ktorý nevyriešila ani Dzurindova vláda, je zjednotenie zahraničnej služby, obchodných vzťahov a ekonomickej spolupráce. Upozornil, že treba pokračovať v dohode s ministerstvom hospodárstva, aby slovenské veľvyslanectvá v zahraničí a obchodno-ekonomické oddelenia mali jedného šéfa. "Zatiaľ máme stále dvoch pánov, veľvyslanca a vedúceho oddelenia, a to nie je dobré. Je záujem na tom, aby sa spojili a spadali pod ministerstvo zahraničných vecí," avizoval exminister, pričom argumentoval väčšou efektívnosťou a hospodárnosťou.
Kukan ocenil, že rezort diplomacie a vláda nadviazala na všetko pozitívne, čo sa v oblasti zahraničnej politiky dosiahlo predtým. Vyzdvihol vstup Slovenska do schengenského priestoru a eurozóny. Kladne hodnotil i naše členstvo v Bezpečnostnej rade OSN. "Túto úlohu zvládla naša diplomacia veľmi dobre vrátane jednomesačného predsedníctva," konštatoval. Ako ďalšie plus spomenul prijatie zákona o zahraničnej službe, ktorý ako zdôraznil, sa pozitívne prejaví pri personálnej stabilizácii v rámci zahraničnej služby. Takisto za kladné považuje plnenie spojeneckých záväzkov v NATO, pri ktorých sa Slovensko chovalo ako seriózny člen aliancie. Za dostatočnú pokladá i spoluprácu MZV s mimovládnym sektorom. Užšiu kooperáciu však neodporúča, pretože je toho názoru, že by to mohlo ohroziť ich nezávislosť.
