Bratislava 7. mája (TASR) - Svetový deň Červeného kríža (ČK) a Červeného polmesiaca, ktorý pripadá na 8. mája, vznikol z iniciatívy francúzskeho obchodníka Henriho Dunanta (1828-1910).
Dunant po krvavom boji medzi talianskymi a rakúskymi vojakmi v Lombardii v roku 1859 videl na vlastné oči hrôzy vojny. V tom čase vyhlásil, že mnoho ranených vojakov bolo ponechaných osudu. Zomreli na bojiskách, avšak mnohí mohli byť zachránení, keby im bola poskytnutá pomoc. Po vydaní autentickej reportáže nazvanej Spomienky na Solferino ho nasledovali štyria Ženevčania. Boli to prezident Ženevskej spoločnosti pre verejný prospech Gustave Moynier, generál Guillaume-Henry Dufour, lekár Louis Appia a Théodore Maunoir a spolu založili Medzinárodný výbor na pomoc raneným.
Na ich výzvu sa v októbri 1863 zišli v Ženeve experti zo 16 krajín a vydali desať rezolúcií, ktoré tvoria chartu Červeného kríža. Tak vzniklo Hnutie Červeného kríža. Potom sa uvedenému výboru podarilo presadiť myšlienku, aby ambulancie, vojenské nemocnice a zdravotnícky personál boli uznané za neutrálne, a tak chránené a rešpektované aj bojujúcimi stranami. V konvencii ČK sa uvádza, že "ranení alebo chorí budú ošetrení a bude o nich postarané bez ohľadu na ich národnosť".
Neskôr za Svetový deň Červeného kríža a Červeného polmesiaca vyhlásili 8.máj - deň narodenín H. Dunanta. Svetové hnutie Červeného kríža sa jednotne a záväzne riadi jasne stanovenými siedmimi princípmi: humanita, nestrannosť, neutralita, nezávislosť, dobrovoľnosť, jednota a svetovosť. Humanita a nestrannosť charakterizuje Červený kríž ako vrcholovú dobročinnú organizáciu, ktorá nerobí rozdiely medzi národnosťami, rasami, náboženskými vyznaniami, sociálnym postavením a politickou príslušnosťou. Pomáha podľa svojich možností a usiluje sa trpiacim ľuďom zmierniť ich utrpenie a prednostne riešiť súrne núdzové situácie.
Informácie TASR poskytla špecialistka SČK pre styk s verejnosťou Margita Škrabálková.
*za rč