Slovenská armáda kupuje po dlhých rokoch lietadlá. Tento model sa vyrába od začiatku 70. rokov.
BRATISLAVA. Do armádnej výzbroje pribudnú dve nové lietadlá. Kupujeme ich napriek kríze a kráteniu rozpočtu ministerstva obrany. Nejde však o stroje, ktoré by výraznejšie pomohli riešiť problémy s dopravou našich vojakov na zahraničné misie. Sú to Turbolety L410, ktoré sa v Česku vyrábajú s malou prestávkou 40 rokov. Tieto stroje majú malý dolet a nízku nosnosť. Ich prevádzka je však finančne pomerne nenáročná.
„Jeden sme už dostali,“ povedal SME národný riaditeľ pre vyzbrojovanie ministerstva obrany Ľudovít Mikuška. Hovorí, že nejde o model, ktorý u nás lieta roky, ale o nové a výrazne modernizované stroje. Majú napríklad novú avioniku – namiesto klasických „budíkov“ sa infomrácie pre posádku zobrazujú na multifunkčnom dispeji. „Plne spĺňajú požiadavky civilných predpisov.“
Stroje L410, ktoré má armáda teraz, môžu väčšinou do zahraničia lietať iba s výmimkou pre zastaranú výbavu.
Štyri milióny za kus L410 Turbolet prototyp vzlietol 16. apríla 1969; v českých Kunoviciach vyrobili vyše tisíc kusov, najviac z nich dodali do ZSSR. Lietajú aj v ďalších štátoch Európy, Afriky, Ázie i Južnej Ameriky; modernizovaná verzia lieta rýchlosťou cez 350 km/h a odvezie 19 pasažierov; má maximálny dolet 1400 km; potrebuje dráhu dlhú najmenej 565 metrov; dokáže pristáť aj na nespevnených trávnatých plochách; maximálne zaťaženie 1800 kg.
Cenu si na konečné zhruba štyri milióny eur za kus znížime tak, že výrobcovi dáme dva naše L410, ktoré „už majú technický život niekde na konci“. Mikuška hovorí, že nám Česi za tieto stroje znížia cenu asi o 166tisíc eur. Suma podľa neho vyplynula zo znaleckého odhadu. Nákup armáda nerobila cez bežnú verejnú súťaž. Lietadlá nakupovala priamo od výrobcu. Mikuška to zdôvodňuje tým, že nešlo o predaj, ale o výmenu starých lietadiel za nové s doplatkom a na základe zmluvy medzi českým a slovenským ministerstvom obrany.
Riaditeľ hovorí, že L410 budeme naďalej využívať napríklad na výcvik parašutistov a dopravu na malé a stredné vzdialenosti. Myslí si tiež, že by sa dali používať aj na dopravu vojakov do bližších zahraničných misií a napríklad aj na cesty štátnych predstaviteľov do Bruselu. Na tento účel Slovensko využíva vládnu letku so strojmi s výrazne dlhším doletom a kapacitou.
Pivarči: Úplná zbytočnosť „Lietadlo s kapacitou 19 ľudí a nosnosťou okolo tony nemá pre armádu význam,“ myslí si bývalý štátny tajomník ministerstva obrany a dlhoročný vojenský i civilný pilot Jozef Pivarči. „Sú to vyhodené peniaze,“ domnieva sa.
Armáda mala nakúpiť výrazne väčšie a modernejšie stroje C27J Spartan od talianskeho výrobcu, ktoré aj vybrala v tendri. Pre krízu však vláda projekt pozastavila a stále ho neobnovila.
O nákupe vojenských dopravných lietadiel sa začalo uvažovať najmä po páde stroja An24, v ktorom v januári 2006 zahynulo 42 ľudí.
Beata
Balogová
