Fond, pre ktorý už padol minister SNS Izák, pomohol obchodníkovi s realitami.
BRATISLAVA, BANSKÁ BYSTRICA. Ministerstvo životného prostredia rozdáva státisíce eur za zvláštnych okolností aj niekoľko týždňov pred plánovaným zrušením. Ministerská organizácia Environmentálny fond priklepla v apríli šesť dotácií v celkovej hodnote 566-tisíc eur neznámemu občianskemu združeniu Eko-budúcnosť z Banskej Bystrice.
Sumu, o ktorej sa môže iným mimovládnym environmentálnym organizáciám len snívať, získalo združenie bez internetovej stránky, zverejneného kontaktu či kontaktnej osoby. Žiadne meno nemá dokonca uvedené ani v registri občianskych združení na stránke ministerstva vnútra. Podľa registra vzniklo pred rokom a pol a sídli v rodinnom dome na banskobystrickom sídlisku Uhlisko.
Od vydier ku Koránu
Dotácie pre Eko-budúcnosť
- zabezpečenie ochrany hniezdisk vybraných dravcov na Slovensku – 80-tisíc eur;
- ekologické nároky vydry riečnej v územiach európskeho významu – 76-tisíc eur.
Environmentálna výchova, vzdelávanie a propagácia
- Vzdelávaním k rozvoju v Banskobystrickom kraji – 100-tisíc eur.
- Vzdelávaním k rozvoju v Žilinskom kraji – 100-tisíc eur.
- Poznaj a využívaj obnoviteľné zdroje energie v Žilinskom kraji – 100-tisíc eur.
- Poznaj a využívaj obnoviteľné energie v Banskobystrickom kraji – 110-tisíc eur.
Eko-budúcnosť má za státisíce eur chrániť hniezdiská dravcov, pomáhať vydre riečnej a prednášať o rozvoji a využívaní obnoviteľných zdrojov. Neúspešne žiadalo aj o 27-tisíc eur od ministerstva kultúry na projekt Irán do Korán.
Riaditeľ najväčšej environmentálnej organizácie na Slovensku Greenpeace Juraj Rizman hovorí, že za pol milióna eur by dokázali financovať celoslovenské projekty a kampane na viac ako dva roky.
Rizman, ktorý pôsobí v environmentálnej oblasti takmer dvadsať rokov, o združení Eko-budúcnosť nikdy nepočul. „Udelenie viac ako polmiliónového grantu neznámej organizácii v čase, keď štát dlhodobo nedokáže nájsť zdroje na podporu environmentálnej výchovy a ekologických aktivít mimovládneho sektora, je viac ako podozrivé,“ hovorí.
Suma na roky činnosti
„Štyristotisíc eur na vzdelávacie projekty je nepredstaviteľná suma. Za to by sme dokázali robiť environmentálne vzdelávanie dva roky v dvoch krajinách,“ hovorí aj Juraj Hipš zo združenia Živica. „Neviem si predstaviť, ako je možné dostať sa k takejto sume. Asi len cez známych a dobré kontakty.“
Vysokej sume pre neznáme združenie sa čuduje aj Lucia Deutschová z Ochrany dravcov. „Dravce si vyžadujú hlboké znalosti a odborníkov. V brandži sme vyše tridsať rokov, ale o Eko-budúcnosti sme nikdy nepočuli,“ povedala.
V rodinnom dome na Uhlisku už niekoľko dní nikto neotvára dvere. Na rovnakej adrese sídli spoločnosť Realmaster, ktorá stojí za plánovanou výstavbou polyfunkčného komplexu v centre Banskej Bystrice za osem miliónov eur. Jej spolumajiteľom je Bystričan Jozef Stanko, ktorý obchoduje s nehnuteľnosťami. Stanko pre SME potvrdil, že šéfuje aj združeniu Eko-budúcnosť. Na otázky, ktoré žiadal písomne, však neodpovedal.
Odpovede poslal len štátnej agentúre TASR. Tvrdí, že nebude mať problém vydokladovať použitie peňazí. Niektoré z projektov už spustil, každý spolufinancuje piatimi percentami.
Pre dotácie už minister padol
Environmentálny fond mal problém s dotáciami už v minulosti. Mimovládky sa k peniazom takmer nedostanú, fond väčšinu odklepne obciam a štátnym organizáciám. V roku 2008 pre dotácie odvolali prvého ministra životného prostredia za SNS Jaroslava Izáka.
Fond vtedy dal pol milióna korún na modernizáciu rodinného domu poslancovi SNS Jozefovi Ďuračkovi či riaditeľovi štátnych lesov Jozefovi Minďášovi (nominant HZDS). Dotáciu získala aj svokra vedúcej služobného úradu ministerstva Mária Flimelová.
Medveď mlčí
K podozrivým dotáciám pre združenie Eko-budúcnosť sa súčasný minister Jozef Medveď (Smer) odmietol vyjadriť. Jeho hovorkyňa nás odkázala na Environmentálny fond, hoci konečné slovo pri prideľovaní dotácií má podľa zákona minister. Medveď tiež pochádza z Banskej Bystrice, Stanka vraj nepozná.
Riaditeľ envirofondu Roman Kováč odpovedal na otázky všeobecnými frázami, podľa ktorých všetko prebehlo „v zmysle zákona“.
Čo sľúbili: (SMER si kladie za cieľ) Trpezlivo a razantne odhaľovať a postihovať veľké prípady ekonomickej kriminality a politickej korupcie, aby sa ľuďom vrátila dôvera v spravodlivosť a rovnosť pred zákonom.
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Znižovaním byrokracie, skvalitnením legislatívy v oblasti verejnej správy a správneho konania bude (vláda) vytvárať podmienky na obmedzovanie priestoru pre korupciu.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Obmedzenie priestoru pre korupciu a boj proti veľkej ekonomickej kriminalite podporia dôveru ľudí v právny štát a zefektívnia tak fungovanie spoločnosti.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Na Slovensku sa podľa vnímania ľudí i medzinárodných hodnotení korupcia rozmáha. Podľa Svetového ekonomického fóra (WEF) sa Slovensko vo vládnej korupcii prepadlo zo 76. miesta v roku 2006 na 127. miesto v roku 2009, čím sa zaradilo medzi najhoršie hodnotené štáty sveta. Index Transparency International ukázal, že po mierne pozitívnom vývoji sa v roku 2009 vnímanie korupcie dramaticky zhoršilo. Slovensko dnes dosahuje skóre 4,5 (na stupnici od 0 do 10), čo je horšie ako 4,7 v roku 2006. O tom, že vláda nevytvorila podmienky pre obmedzovanie priestoru pre korupciu, svedčia aj desiatky medializovaných káuz korupcie a klientelizmu vo verejnej sfére. V reakcii na sériu škandálov vláda dvakrát novelizovala zákon o verejnom obstarávaní a vymenila viacerých ministrov.
Zdroj: INEKO
