SME
Sobota, 24. október, 2020 | Meniny má KvetoslavaKrížovkyKrížovky

Historik: Druhá svetová vojna bola najväčšou tragédiou ľudských dejín

Druhá svetová vojna, rozpútaná predovšetkým agresívnym nacizmom, bola podľa historika Martina Lacka bezpochyby najväčšou tragédiou ľudských dejín. Nielen počtom takmer 60 miliónov obetí, ale výnimočná bola aj svojim charakterom, krutosťou.

BRATISLAVA.

"Bola vojnou, v ktorej nešlo len o územia či prírodné bohatstvo, ale o bytie či nebytie celých národov. Ľudia hynuli nielen na bojovom poli, ale aj hlboko v zázemí či následkom nacistického priemyselného zabíjania," uviedol dnes Lacko pre agentúru SITA.

Nemecké velenie na západnom fronte 7. mája 1945 vo francúzskom Remeši podpísalo bezpodmienečnú kapituláciu, ktorá vošla do platnosti o deň neskôr. Lacko upozornil, že deň na to, 9. mája, si sovietske velenie vynútilo opakovanie celej ceremónie v Berlíne. "9. máj bol preto ako deň oslobodenia záväzný pre celý sovietsky blok až do pádu komunistických režimov," uviedol.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Skryť Vypnúť reklamu

Ani podpisom mierových zmlúv sa však podľa Lacka hrôzy vojny neskončili. Európa pred sebou tlačila následky gigantických materiálnych škôd. "Súčasťou povojnového sveta sa stalo 35 miliónov mrzákov; zvyšky munície vybuchujú a zabíjajú podnes. Samostatnou, i keď nevyčísliteľnou kapitolou sú škody morálneho charakteru," zdôraznil historik.

Na území Slovenska boli podľa Lacka hmotné škody odhadnuté na približne 140 miliárd korún. Priame škody utrpelo až 60 % obcí. "Išlo o škody spôsobené bojmi v SNP, potom tie, ktoré spôsobili ustupujúci nacisti praktizovaním taktiky „spálenej zeme“ i samotné frontové boje. Tie trvali 226 dní – od 20. septembra 1944, keď prvé sovietske jednotky prekročili čsl. štátne hranice pri Kalinove, až do 3. mája 1945, keď front opustil posledné kysucké obce – Makov a Klokočov," povedal Lacko.

Skryť Vypnúť reklamu

Daň za oslobodenie od nacistickej okupácie bola podľa neho obrovská. "Len podľa dostupných štatistík bolo u nás pochovaných asi 60-tisíc sovietskych a vyše 10-tisíc rumunských vojakov. Zabúdať nemožno ani na vyše 1 700 príslušníkov čsl. armády. To boli väčšie straty, aké utrpela slovenská armáda v trojročnom ťažení proti Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). Počet civilných obetí spojených s prechodom frontu historici podnes nevyčíslili," upozornil historik.

S pádom jedinej záväznej marxisticko-leninskej ideológie v roku 1989 sa podľa Lacka umožnila diskusia nielen o dátume konca vojny, ale aj o jej celkovom hodnotení a výsledkoch. "Je nepochybné, že hlavnú zásluhu na porážke nacizmu má ZSSR, ktorého národy stratili vyše 20 miliónov ľudí. Zo strany sovietskej politiky to však nebola celkom nezištná pomoc utláčaným národom. Vojenskú prítomnosť totiž zneužila na presadzovanie vlastných, expanzívnych zámerov do budúcnosti," zdôraznil Lacko.

Skryť Vypnúť reklamu

Zjednodušene povedané, podľa neho Sovieti akoby si chceli „predplatiť“ právomoc rozhodovať o osudoch európskych národov v budúcnosti. Aj inváziu polmilióna vojakov do ČSSR v auguste 1968 zdôvodnil Brežnev Dubčekovi nasledovne: „Naši vojaci došli za vojny až ku Labe a tam je teraz i naša, sovietska hranica ... V mene mŕtvych z druhej svetovej vojny (...) sme teda plne oprávnení poslať k vám svojich vojakov...“

V Európe sa podľa Lacka v súčasnosti otvorene diskutuje aj o spoluzodpovednosti ZSSR a Stalina za vypuknutie 2. sv. vojny. "Útok Nemecka na Poľsko bol umožnený práve podpisom Ribbentrop-Molotovovho paktu, ktorým si dvaja diktátori cynicky podelili milióny obyvateľov iných štátov.

V rôznych krajinách Európy je dnes príchod Červenej armády hodnotený rôzne, s čím následne súvisí aj terminológia. Kým na Slovensku sa tradične a všeobecne používa termín „oslobodenie“, v Poľsku, na západnej Ukrajine či v pobaltských krajinách, kde zažili brutálnu podobu stalinizmu, pokladajú mnohí historici i občania príchod Červenej armády a sovietskej moci len za začiatok nového okupačného režimu," zdôraznil historik.

Skryť Vypnúť reklamu

Slovenský prípad je podľa Lacka o čosi iný. Najprv preto, že príchodom Červenej armády nebola v ČSR priamo nastolená sovietska nadvláda. V porovnaní s Nemeckom či Maďarskom sa na území ČSR červenoarmejci správali relatívne korektne. Dôležitým bolo aj to, že vzťahy k Rusku boli u Slovákov tradične dobré. „Rusi“, ako sa zjednodušene občania Ruska, neskôr ZSSR, pomenúvali, nám síce nikdy predtým nepomohli, ale ani neuškodili. Na rozdiel od Maďarska či Poľska územné požiadavky voči Slovensku nevznášali.

"Ilúzie plynuli aj z toho, že Slováci nemali priamu skúsenosť s cárskym ani boľševickým režimom na vlastnej koži. Idealizujúce očakávania smerom k veľmoci na východe tu boli preto i počas vojny značné. Určite väčšie, ako u našich severných či južných susedov. Časť obyvateľstva očakávala nielen porážku Nemecka, koniec vojny, ale aj nastolenie sociálnej spravodlivosti," povedal Lacko. Chudobný dedinčan si nezriedka predstavoval, že po príchode Rusov sa uskutoční okamžité majetkové vyrovnanie: že vojde do dvora bohatšiemu susedovi a vezmem si jednu z jeho kráv či ukrojí z jeho poľa.

Skryť Vypnúť reklamu

Príchod Červenej armády bol podľa Lacka nepochybne oslobodením od nacistickej okupácie. Možno však uvažovať nad konceptom politickej a národnej slobody. "Oprávnené, no podnes nezodpovedané sú preto otázky typu: môže tyranský režim, ktorý nechá postrieľať či vyhladovať na smrť milióny vlastných občanov, vôbec priniesť inej krajine „slobodu“?

Suverenita ČSR už nebola obnovená; nehovoriac o bezprecedentnej strate Podkarpatskej Rusi. Smutným faktom, ktorý sa nezlučuje so slobodou ani s právom, je aj desaťtisíc odvlečených občanov do gulagov. Bez ohľadu na to, ako, a či vôbec, bude diskusia o týchto skutočnostiach pokračovať, je potrebné neustále si pripomínať a udržiavať pamiatku vojnových obetí.

Predovšetkým tých, čo položili život za našu slobodu. Tým skôr, že s vymieraním posledných vojnových veteránov, pamätníkov, sa pamiatka na druhú svetovú vojnu vytráca. Bez svedectva tých, ktorí vojnu prežili na vlastnej koži, bude pre najmladšiu generáciu už 2. svetová vojna len neživou súčasťou učebných osnov či kinematografie," dodal Lacko.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  4. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  10. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 18 060
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 13 673
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 132
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 12 735
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 103
  6. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 639
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 712
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 879
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 744
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 704
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus na Slovensku: Naď pripúšťa, že možno budú musieť zakázať testovanie ľudí z iných okresov (minúta po minúte)

Na Slovensku pribudlo 2890 pozitívne testovaných na koronavírus a 25 úmrtí pacientov s Covid-19. Na Orave a Bardejove pokračuje celoplošné testovanie na Covid-19.

Ľudia čakajú na testovanie v obci Kľušov v bardejovskom okrese.

Prečo sú tu vojaci, nemajú čo robiť? Veľká reportáž z Oravy

Na testy čakali ľudia v chladnom počasí aj hodinu.

Celološné testovanie na Orave.
Komentár Petra Schutza

Z krajiny sa stal pokusný králik vojny proti Covidu

Koza zarevala, vlk hladný.

Peter Schutz
Peter Sagan na Giro d'Italia 2020.

Neprehliadnite tiež

Na Covid zomrú najbližšie dni desiatky ľudí denne. Pokles možno očakávať najskôr o dva týždne

Pre koronu zomierajú ľudia s inými ochoreniami, ktorí by inak žili.

V piatok sa na Slovensku urobilo v súvislosti s ochorením Covid - 19 šestnásť pitiev.
Marian Kotleba.

Život na Slovensku sa opäť obmedzuje, začína sa miernejší lockdown (prehľad)

V sobotu začal platiť čiastočný zákaz vychádzania. Ten sa netýka cesty do práce, na Orave a v Bardejove treba i test.

Polícia bude kontrolovať dodržiavanie opatrení aj zákaz vychádzania

Polícia bude pokračovať v náhodných kontrolách.

ilustračné foto.