BRATISLAVA. Slovensko uspokojivo zaviedlo len jedno zo šestnástich odporúčaní týkajúcich sa boja proti korupcii, na ktoré ho upozornili pred dvoma rokmi. Ako sa píše vo vyhlásení Transparency International Slovensko, vyplýva to z najnovšieho hodnotenia Skupiny štátov Rady Európy proti korupcii (Groups of States Against Corruption - GRECO).
Odporúčania sa týkali dvoch oblastí - zvýšenia transparentnosti financovania politických strán a komplexnejšej úpravy postihovania korupcie v Trestnom zákone. V prvej oblasti Slovensko nesplnilo žiadne odporúčanie, v druhej oblasti plne jedno a ďalšie tri len čiastočne. Agentúru SITA o tom informoval riaditeľ Transparency International Slovensko Gabriel Šípoš.
Chýbajú zákony
"GRECO odporúčala zaviesť osobitný orgán so silným mandátom na dohliadanie transparentnosti financií politických strán, povinné deklarovanie príjmov a výdavkov strán a kandidátov v miestnych voľbách či právnu zodpovednosť jednotlivých kandidátov za nedodržiavanie finančných pravidiel v kampani.
TIS rovnaké nástroje odporúča v predvolebných odporúčaniach Protikorupčné minimum 2010," píše Šípoš. "V oblasti kriminalizácie korupcie zase GRECO žiadala Slovensko o sprísnenie legislatívy pri korumpovaní domácich aj cudzích verejných činiteľov. V tejto oblasti bolo jediným splneným bodom zavedenie trestov nielen pre prijímanie, ale aj dávanie úplatkov," dodal.
Korupciu neignoruje len štát
Ako píše Šípoš, závery GRECO potvrdzujú aj výsledky monitoringu Transparency International Slovensko, ktorá v apríli požiadala všetky ústredné orgány štátnej správy o predloženie ich protikorupčných aktivít v rámci uznesenia vlády o štátnej politike v boji proti korupcii.
"Z 22 inštitúcii až 19 nepripravilo žiadne legislatívne návrhy a šesť dokonca ani nepodniklo nijaké vnútorné opatrenia pre minimalizáciu korupcie. Implementáciu uznesenia mal na starosti minister vnútra Robert Kaliňák. Aj tieto zistenia podľa TIS potvrdzujú konštatovanie, že vláda SR počas svojho mandátu nebrala boj proti korupcii vážne," uzavrel Šípoš.
Čo sľúbili: (SMER si kladie za cieľ) Trpezlivo a razantne odhaľovať a postihovať veľké prípady ekonomickej kriminality a politickej korupcie, aby sa ľuďom vrátila dôvera v spravodlivosť a rovnosť pred zákonom.
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Znižovaním byrokracie, skvalitnením legislatívy v oblasti verejnej správy a správneho konania bude (vláda) vytvárať podmienky na obmedzovanie priestoru pre korupciu.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Obmedzenie priestoru pre korupciu a boj proti veľkej ekonomickej kriminalite podporia dôveru ľudí v právny štát a zefektívnia tak fungovanie spoločnosti.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Na Slovensku sa podľa vnímania ľudí i medzinárodných hodnotení korupcia rozmáha. Podľa Svetového ekonomického fóra (WEF) sa Slovensko vo vládnej korupcii prepadlo zo 76. miesta v roku 2006 na 127. miesto v roku 2009, čím sa zaradilo medzi najhoršie hodnotené štáty sveta. Index Transparency International ukázal, že po mierne pozitívnom vývoji sa v roku 2009 vnímanie korupcie dramaticky zhoršilo. Slovensko dnes dosahuje skóre 4,5 (na stupnici od 0 do 10), čo je horšie ako 4,7 v roku 2006. O tom, že vláda nevytvorila podmienky pre obmedzovanie priestoru pre korupciu, svedčia aj desiatky medializovaných káuz korupcie a klientelizmu vo verejnej sfére. V reakcii na sériu škandálov vláda dvakrát novelizovala zákon o verejnom obstarávaní a vymenila viacerých ministrov.
Zdroj: INEKO
