BRATISLAVA. Začiatkom mája tak húfne prilietajú posledné sťahovavé druhy ako napríklad vlha hájová, včelárik zlatý, sedmohlások hájový, dážďovník tmavý, včelár lesný, strakoš kolesár či strakoš červenochrbtý. Fascinujúce inštinkty a schopnosti operencov prekonávať obrovské vzdialenosti si verejnosť pripomenie aj počas Svetového dňa sťahovavého vtáctva, ktorý pripadá na 8. a 9. mája.
"Každý rok sa kampaň zameriava na inú tému, tohtoročnou témou je ochrana kriticky ohrozených vtáčích druhov," informoval Ján Gúgh zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko. Objasnil, že cieľom je zvýšenie povedomia o celosvetovo ohrozených sťahovavých vtákoch, s osobitným zameraním na tie, na samom pokraji vyhynutia. "V súlade s Medzinárodným rokom biodiverzity, v roku 2010 upozorňujeme na sťahovavé vtáky ako súčasť biologickej bohatosti nášho sveta a to, ako jednotlivé druhy čelia hrozbe vyhynutia."
Vtáčia migrácia je považovaná za fascinujúci prírodný úkaz, kedy rôzne druhy vtákov lietajú do vzdialeností stoviek až tisícok kilometrov s cieľom nájsť vhodné podmienky pre zimovanie, rozmnožovanie a výchovu mláďat. Keď sa podmienky na miestach hniezdenia stávajú nepriaznivé, vtáky začínajú svoju každoročne opakujúcu sa púť a lietajú do oblastí s lepšími podmienkami. Väčšina vtákov migruje zo severných oblastí rozmnožovania na južne položené zimoviská, často až zo severnej Európy do južnej Afriky. Niektoré druhy z južných častí Afriky sa sťahujú na severne položené zimoviská alebo horizontálne do miernejších pobrežných podmienok. Ďalšie druhy vtákov migrujú, pokiaľ ide o nadmorskú výšku, z vyšších polôh na nižšie ležiace polohy.
To, ako sa sťahovavé vtáky orientujú na migračných trasách, nie je úplne objasnené. Nedávne experimenty dokázali, že sa orientujú magnetickým poľom Zeme pomocou špeciálnych svetelných receptorov nachádzajúcich sa v očiach vtákov.
