V roku 1995 na Slovensku vládla vláda HZDS, SNS a ZRS, bolo krátko pred návštevou Jána Pavla II., ale aj krátko pred únosom prezidentovho syna.
Štyria mladí Američania Richard Lewis, Daniel Stoll, Rick Zednik a Eric Koomen, ktorí žili na Slovensku, sa rozhodli založiť týždenník v angličtine. Nemali žiadne veľké podnikateľské ambície. Bola to skôr snaha informovať o formujúcej sa demokracii na Slovensku a priblížiť dianie komunite hovoriacej po anglicky.
Boli presvedčení, že takýto typ novín na Slovensku chýbal.
Zednik bol mladý americký novinár so slovenskými koreňmi, Lewis zasa bol anglický lektor na východnom Slovensku.
Začiatkom roka vytvorili vydavateľstvo The Rock, o dva mesiace neskôr 1. marca 1995 vyšlo prvé číslo The Slovak Spectatora. Vychádzal na niekoľkých stranách ako dvojtýždenník. Spočiatku bol autorským dielom svojich zakladateľov. Prinášali vlastné spravodajstvo, analytické materiály a komentáre.
Spoločnosť The Rock je od roku 2001 súčasťou vydavateľstva Petit Press, ktoré vydáva aj denník SME. Stoll a Koomen sú spolumajiteľmi dodnes.
Témami sú stav súdnictva či korupcia
Noviny zažili podobne ako aj iné médiálna Slovensku nehostinné prostrednie zo strany mocných. V časoch, keď bol šéfredaktorom Tom Nicholson, dnes redaktor SME, boli na tzv. čiernej listine médií, ktorým Mečiarova vláda neposkytovala rozhovory.
Nepriazeň mali aj pre odhaľované kauzy, ktoré otvárali. Okrem komentárov či obyčajného spravodajstva to boli často aj exkluzívne informácie. Nicholsonovi sa podarilo získať rozhovor s podnikateľom Ivanom Kmotríkom, ktorý rozhovory nedáva. Spectator otváral aj závažné kauzy o podnikateľských aktivitách bývalých príslušníkov SIS či ŠtB. Redaktorka Ľuba Lesná sa dlhodobo venovala prípadu Cervanová.
„Sú témy, ktoré pokrývame intenzívnejšie práve preto, že vieme, že zaujímajú našu cieľovú skupinu: sloboda tlače, stav súdnictva či korupcia," hovorí dnešná šéfredaktorka Beata Balogová.
„Tým, že vychádzame v angličtine, prístup politikov alebo ľudí zo štátnej správy sa menil aj podľa toho, či dokázali komunikovať v tomto jazyku. U tých, ktorí angličtinu neovládali, bola nedôvera v určitých časoch väčšia," hovorí Balogová.
Pre cudzincov aj diplomatov
„Britské veľvyslanectvo číta všetky mienkotvorné slovenské denníky a týždenníky vrátane Slovak Spectatora. Jeho články o aktuálnych spoločenských otázkach sú pre ambasádu hodnotným produktom," povedal Andrew Pittam, politický tajomník britského veľvyslanectva.
„The Slovak Spectator poskytuje služby tým, že ponúka obyvateľom nehovoriacim po slovensky cenné informácie o miestnom dianí a politike," povedal tlačový atašé veľvyslanectva USA Chase Beamer.
Čitateľmi týždenníka sú nielen predstavitelia zahraničnej diplomatickej komunity na Slovensku, ale aj cudzinci žijúci a pracujúci na Slovensku, štátne inštitúcie a organizácie, zastupiteľské úrady, obchodné komory.
Ďalšiu skupinu predstavujú čitatelia, ktorí trvalo žijú v zahraničí a zaujímajú sa o dianie na Slovensku.
Todd Bradshaw z vedenia spoločnosti PricewaterhouseCoopers číta The Slovak Spectator, pretože v ňom môže „nájsť informácie o aktuálnom dianí, ktoré sú vyrovnané, nestranné a nepodliehajú politickému zasahovaniu".
Čitateľmi sú aj Slováci
Písať pre rôznorodých čitateľov nie je jednoduché. „Musíme čitateľovi, často aj takému, ktorý má možno len základné znalosti o Slovensku, vyrozprávať a vysvetliť celý príbeh, pridať silný background. Zároveň však musíme napísať materiál tak, aby bol rovnako použiteľný a zaujímavý napríklad pre zahraničného diplomata, ktorý očakáva, že pôjdeme viac do hĺbky," hovorí Balogová.
Postupne sa rozširuje čitateľská základňa aj o Slovákov. „Pri poslednom prieskume, ktorý pre nás robilo PWC, dosiahol počet Slovákov čítajúcich tlačené vydanie 50 percent," povedal šéf vydavateľstva Ján Pallo.
Aj to je dôvod, prečo vydavateľstvo spúšťa nový projekt. „Od jesene by sme v spolupráci s partnerom projektu chceli spustiť program Bringing the world to the classroom. Zameriame sa v ňom na podporu rôznorodosti, znalosti a úcty ku kultúram iných národov a na rozvíjanie komunikačných schopností študentov v anglickom jazyku," povedal Pallo.
Chýbajú vám správy v angličtine?
Skúste týždenný sumár Toma Nicholsona
Zakladateľ: Netušili sme, dokedy vydržíme
Pri zrode The Slovak Spectatora bola snaha vytvoriť nezávislé noviny. RICK ZEDNIK vraví, že jeho plány boli krátkodobé.
Prečo ste vlastne založili The Slovak Spectator?
V roku 1995 ponúkalo Slovensko fascinujúci novinársky príbeh. Pre mňa tu bol aj istý osobný rozmer, pretože môj otec opustil Bratislavu v roku 1968. Starých rodičov som navštívil len raz - keď som mal 18 rokov. Rodisko môjho otca som poznal málo, takže som ho chcel spoznať. A navyše, potreboval som príjem.
Aké ste mali plány?
Nemali sme tušenie, ako dlho vydrží. Samozrejme, že sme očakávali, že čo najdlhšie. Ale v skutočnosti sme nikdy nevedeli, či budeme vychádzať aj nasledujúci rok. Takže na skutočnosť, že týždenník vychádza už 15 rokov, sme ako zakladatelia veľmi pyšní a spokojní.
Naplnili sa vaše predsavzatia?
Musím priznať, že na začiatku sme nemali nejakú ďalekosiahlu a jasnú predstavu, ako sa bude týždenník v budúcnosti vyvíjať, alebo čo chceme dosiahnuť. Aspoň ja nie. Mal som 23 rokov a moje plány boli krátkodobé. Chceli sme vytvoriť noviny nezávislé od politickej moci či od komerčných tlakov. S odstupom času musím uznať, že naše pôvodné zámery predbehli profesionáli ako Tom Nicholson a Beata Balogová.
Ako si spomínate na začiatky?
Ako na tím mladých ľudí plných ideálov, ktorí pracovali do neskorých hodín na niečom, čomu verili a čo ich bavilo. Často sme šli pešo domov okolo polnoci, pretože nám ušiel aj posledný autobus. Raz v nedeľu sme boli tak dlho, že sme nadránom vybehli von pozrieť východ slnka a po niekoľkých minútach sme fascinovaní šli späť, aby sme dokončili ďalšie číslo. Alebo keď sme v roku 1996 vydali špeciálneho sprievodcu k majstrovstvám v hokeji a sami sme ho pred viedenským zimným štadiónom predávali. Mali sme zároveň šťastie, že mnoho vtedajších aj budúcich slovenských osobností bolo ochotných sa s nami rozprávať. Pozornosť nám venovali mnohí aj preto, že náš anglický obsah zasahoval dôležitú cieľovú skupinu - cudzincov, ktorú domáce médiá nemohli zasiahnuť. Podarilo sa nám získať prvého slovenského novinára - Daniela Borského. Ten pritiahol mnohých, ktorí prispievali na názorovú stranu, ako boli Ján Langoš, Brigita Schmögnerová, Magda Vášáryová, Augustín Marián Húska, Gyula Bárdos, Ján Budaj a mnoho ďalších.
(hr)

Beata
Balogová
