BRATISLAVA. "Skoro v každej členskej krajine západnej časti Európy je tento štandard vyšší. Chýbajú zákonné garancie. Rada Európy aj Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pripomínajú, že nemáme zákon o menšinách," uviedol v rozhovore pre TASR s tým, že ide o nedôstojný stav pre právny štát.
Pre SMK bude v nasledujúcom štvorročnom období prioritné doriešiť jazykový zákon, prijať komplexnú právnu normu o menšinách a dobudovať pre ne inštitúcie. "Keď sa nám v týchto troch oblastiach podarí vykročiť dopredu, myslím si, že by to bol veľmi pozitívny vývoj," poznamenal. Podľa neho sa buď môže novelizovať zákony o štátnom jazyku a používaní jazykov národnostných menšín, alebo sa v druhom prípade vytvorí kvalitatívne nový legislatívny predpis. Zmenu jazykového zákona označil za nevyhnutnosť.
Csáky je rovnako presvedčený o tom, že bude iba otázkou času, kedy sa na Slovensku posunie 20-percentná hranica pre používanie jazykov menšín v úradnom styku. Pripomenul, že tento krok presadzoval ešte ako podpredseda Dzurindovej vlády. Na jej prehodnotenie vyzval SR Výbor ministrov Rady Európy v rámci monitoringu implementácie Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov.
Líder SMK zdôraznil, že 10-percentná hranica nie je dôležitá pre maďarskú menšinu, ale pre menej početné komunity, teda pre Rusínov, Ukrajincov, Nemcov, Poliakov. Považoval by to za veľmi ústretový krok voči nim. "My (maďarská menšina, pozn. TASR) žijeme väčšinou koncentrovane v niektorých regiónoch a počet tých obcí, ktoré sú medzi 10 a 20-timi percentami je relatívne malý v porovnaní s tými, kde žijeme nad 20 percent," ozrejmil.
