Politické strany lákajú voličov na trináste dôchodky, vyššie daňové bonusy, dlhšiu materskú dovolenku. Ak nechceme nasledovať Grécko, musia politici na sľuby zabudnúť.
BRATISLAVA. Ak by sa mali naplniť volebné programy väčšiny strán, ktoré podľa prieskumov verejnej mienky smerujú do parlamentu, Slovensko by malo čoskoro bankrotové starosti podobné gréckym.
Politici v programoch tvrdia, že zastavia zadlžovanie krajiny, nehovoria však to kľúčové: kde chcú šetriť. Zväčša sľubujú, že udržia súčasný sociálny štandard či zavedú nové sociálne dávky.
„Strany všeobecne naznačujú snahu predísť schodkovému hospodáreniu, ale volebné programy sú ďaleko od reálnych záväzkov,“ hodnotí ekonóm inštitútu Iness Radoslav Ďurana.
Rast ako konsolidácia
Ochotu vyhnúť sa gréckej ceste politici naznačujú tým, že v súvislosti s rozpočtom často skloňujú slovo konsolidácia. Myslí sa tým znižovanie verejného deficitu. Doteraz to v dobrých rokoch ekonomického rastu za politikov robila ekonomika. Rástla. Zväčšoval sa hrubý domáci produkt a do rozpočtu prúdilo veľa peňazí z daní.
Ekonomika rástla až do krízy rýchlejšie ako diera v rozpočte, preto podiel deficitu na HDP klesal, hoci výdavky rástli. Expremiér Mikuláš Dzurinda alebo premiér Robert Fico sa tak chválili, že „konsolidujú“ a znižujú podiel celkového dlhu krajiny na HDP.
Éra bezbolestného znižovania deficitu sa však podľa ekonómov pre krízu na dlhé roky skončila. Po voľbách bude treba razantne zoškrtať výdavky a možno aj zvýšiť dane, inak o niekoľko rokov hrozí Slovensku maďarská či grécka cesta, varujú analytici.
„Cesta zvyšovania schodkov verejných financií je cestou do pekla,“ hovorí člen predstavenstva spoločnosti Oxys Capital Mário Blaščák.
Treba brzdiť
Ak nechceme čeliť podobným problémom ako Gréci či Maďari, ktorí takmer zbankrotovali, treba podľa bývalého guvernéra Národnej banky Vladimíra Masára čo najrýchlejšie znížiť rozpočtový deficit pod tri percentá HDP a usilovať sa o vyrovnaný rozpočet. Šetriť bude treba aj na ľuďoch. Masár si myslí, že po voľbách by už napríklad „vianočné dôchodky nemali byť v čase krízy vládnou prioritou“.
Blaščák zas navrhuje znížiť výdavky na PPP projekty, pretože ekonomika si nemôže dovoliť naraz stavať toľko ciest. „Nechápem, prečo vláda tak brutálne financuje PPP projekty, keď ekonomika ide na pol plynu.“ Zhoda medzi ekonómami panuje v tom, že ak bude treba zvyšovať dane, prvá na rane by mala byť DPH.
