ILUSTRAČNÉ FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
BRATISLAVA – „Veľkým nešťastím pre národ“ by malo byť prijatie návrhu zákona o ochrane prírody a krajiny podľa Otta Štrofeka z ministerstva pôdohospodárstva. Zákon pripravilo ministerstvo životného prostredia. Jedným zo sporných bodov je zákaz spoločných poľovačiek v národných parkoch.
„Naším cieľom nie je absolútny zákaz skupinového lovu. Ak hrozí poškodenie zdravia či majetku, možno povoliť výnimku,“ hovorí minister životného prostredia Lázsló Miklós. Myslí si, že odporcom takéhoto ustanovenia v zákone ide iba o to, aby boli poľovačky absolútne nekontrolovateľné.
Ministerstvo pôdohospodárstva a zástupcovia poľovníkov sa obávajú, že po prijatí novely by nebolo možné efektívne znižovať stavy potenciálne škodných druhov zveri, akými sú napríklad diviaky a líšky.
„Uniformný pohľad na všetky národné parky odporuje zdravému rozumu. My presadzujeme, aby mal každý národný park osobitný štatút, ktorý by riešil aj otázku obhospodarovania územia,“ tvrdí Štofer.
Poľovníci sa obávajú, že nebudú v revíroch na územiach národných parkov schopní splniť plány lovu, ktoré im ukladajú okresné úrady. „Keď treba radikálne znížiť stavy, musí sa to robiť skupinovým poľovníctvom,“ povedal Pavol Cpin zo Slovenského poľovníckeho zväzu.
Poľovnícke spolky majú presne určené, aké množstvo akej zveri majú za určité obdobie uloviť. Ak sa im to nepodarí a premnožená zver spôsobí škody, poľovníci ich musia zaplatiť majiteľom pozemkov alebo chovov.
Poľovníci poukazujú na to, že ich štát obmedzuje a im hrozia straty, ktoré nebudú schopní odvrátiť po prijatí takéhoto zákona. Stavy zveri sa musia znižovať, ak hrozí šírenie nákaz alebo škoda na poľnohospodárskom majetku. Typickým zvieraťom, ktoré môže byť pri premnožení nebezpečné, je diviak, šíriteľ prasacieho moru.
Na povolenie skupinového lovu v národných parkoch bude podľa návrhu potrebné získať od ministerstva životného prostredia výnimku. „Bol by to iba ďalší byrokratický postup navyše,“ myslí si Cpin. Miklós nesúhlasí: „Nejde o prebujnenú byrokraciu, týka sa to iba jedného či dvoch prípadov za rok. V prípade výskytu diviačieho moru alebo ohrozenia majetku dokonca ani netreba žiadať o výnimku.“
(rp)
