Výskumy ukazujú, že pri voľbách sa oblasti mozgu zodpovedné za rozumové uvažovanie ani nehnú. Najrozumnejšie argumenty sú totálne neúčinné, náš mozog riadia naše emócie.
Sama som teda zvedavá, aké emócie budú mnou hýbať 12. júna a či nimi riadená budem s klasikom recitovať: Voľ ty len a voľ nebyť, ako byť otrokom!
Keď ma otec brával na futbal, vždy ma nahnevaný poslal domov, lebo som drukovala slabším, bez ohľadu na príslušnosť.
Keďže ani jedna politická strana nechráni, lebo zrejme nevládze chrániť mňa, budem musieť byť ja, ako je mojím dobrým zvykom, oporou slabšiemu. Nakoniec, veď aj ja som len volebný Homo emotionalis stupidus.
