Figeľ: Naším cieľom je model volieb z roku 2002

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) stojí za svojím záväzkom presadiť zmluvu s Vatikánom o výhrade svedomia, pokiaľ možno v pôvodne vyrokovanom znení, rovnako sa však zaujíma aj o národné témy, témy týkajúce sa demokracie a ekonomiky.

BRATISLAVA.

"Európska komisia nemá dostatočné páky a sankcie voči jednotlivým štátom. A aj do budúcnosti platí, že v týchto agendách sú dominantnými hráčmi Rada EÚ, teda členské štáty. A je to tak aj v poriadku, ale potrebná je ich väčšia disciplína," odpovedal v exkluzívnom rozhovore pre TASR predseda KDH a bývalý eurokomisár Ján Figeľ na otázku, prečo Európska komisia neustrážila hospodárenie Grécka.

Kresťanskí demokrati sa podľa neho vo svojom programe orientujú aj na reformy v oblasti justície a zdravotníctva. Po voľbách sú ochotní rokovať o účasti vo vláde aj s predsedom Smeru-SD Robertom Ficom, ale len za podmienky, že nebude možné zostaviť čisto pravicovú vládnu koalíciu. "Model 2002 je ako keby precedensom. Totiž prvý z volieb a víťaz volieb môžu byť dve odlišné entity. Myslím, že aj Robert Fico si to už uvedomuje," poznamenal Figeľ.

-V týchto dňoch sme oslávili 65. výročie konca druhej svetovej vojny. Je to výročie, ktoré nás spája s národmi Ruskej federácie, ktoré územie Československa oslobodzovali. Nie je to paradoxné, že o niekoľko mesiacov neskôr, 21. augusta si budeme pripomínať udalosti, ktoré naše národy rozdeľujú?-

Dejiny, nielen Slovenska, ale aj Európy sú veľmi pestré a inšpirujúce, ale aj tragické. Dvadsiate storočie bolo typické najväčšou koncentráciou prejavov totality v Európe. Neľudských totalitných režimov, ale aj novej nádeje. Slovensko a v tom čase Československo bolo oslobodzované nielen Červenou armádou, ale aj príslušníkmi iných národov. Francúzmi, Rumunmi, Talianmi...

...nakoniec aj Čechmi a Slovákmi...

... a z druhej strany západným frontom, ktorého hlavnou silou boli vojská Spojených štátov amerických a Kanaďania. A to treba pamätať, pretože ak budeme vidieť našu situáciu len v relácii na Moskvu a charakter politiky z Moskvy, bude nás to nielen ochudobňovať, ale dostávať do plochého obrazu. A ten obraz, samozrejme, súvisel s tým, aký režim panoval v Moskve. Či stalinský, alebo v širšom slova zmysle sovietsky, alebo ako dnes, demokratický. To treba rozlišovať aj pre dobro Ruska. Ak som pripomenul teraz, pri návšteve prezidenta Ruskej federácie Dmitrija Medvedeva, že pre mnohých na Slovensku, pre tisíce našich spoluobčanov príchod a prechod frontu z východu znamenal aj zavlečenie do gulagov na Sibír, tak to je dôležité z hľadiska úcty voči obetiam, ale aj historickej pamäti. Jednu totalitu totiž zakrátko vystriedala druhá. Je dôležité, aby sme neodsudzovali len fašizmus a nacizmus, ktorý vojnu vyvolal, ale aj komunizmus, do ktorého sa potom Československo dostalo, pretože to bola tiež totalita. Preto rád pripomínam ďalší dátum, ktorý súvisí s 8. májom bezprostredne. Deviateho mája 1950 Robert Schuman prekvapivo, pred londýnskou konferenciou, ktorá mala usporiadať pomery k novému Nemecku, ponúkol bezprecedentný plán, ktorý sa ujal. Schumanov plán pre spojenie výroby uhlia a ocele a pre vytvorenie mierového spolužitia v Európe sa nielen ujal, ale dodnes žije a my sme jeho súčasťou. Ak bola Európa v minulosti bojiskom a vnútorne rozdeleným priestorom, dnes je stále viac aktérom medzinárodných vzťahov.

Korene KDH sú v disidentskom hnutí, ktoré bojovalo proti komunizmu. Keďže ho vytvorili kresťanskí disidenti, počas celej jej existencie malo tak demokratický, ako aj kresťanský charakter. Ako chcete vyvažovať tieto dve charakteristiky politiky KDH?

Medaila, ktorú sme pripravili k 20. výročiu KDH, hovorí o roku 1989, aj keď formálne hnutie vzniklo až v roku 1990. A zároveň je tu latinským textom napísaná výzva V rozmanitosti svornosť. Toto je dôležité pre odpovedanie na otázku miery rovnováhy. My totiž nemáme bipolaritu medzi kresťanským a demokratickým charakterom. V mojom ponímaní, čo je kresťanské, je aj národné, aj sociálne, aj ľudové. V hĺbke hodnôt sa to nachádza a treba to pretavovať do konkrétnych postupov. My nemáme Kresťanské a demokratické hnutie, alebo Kresťansko-demokratické hnutie, ale Kresťanskodemokratické hnutie, bez pomlčky. Kresťanskodemokratická politika vychádza z kresťanského presvedčenia a uznáva, že v praktickej politike sú najlepšie a najviac osvedčené demokratické postupy.

Praktická otázka: Zo začiatku hrali v KDH väčšiu rolu evanjelici, v posledných rokoch ich vo vrcholných orgánoch strany veľmi nevidieť... Sú katolíci ctižiadostivejší, alebo majú väčší záujem o politiku?

V minulosti mali na Slovensku katolíci svoje štruktúry a evanjelici svoje. Aj začiatky hnutia to do istej miery reflektovali, lebo existovala tzv. evanjelická sekcia KDH. Osobne si myslím, že to nebolo správne riešenie, skôr prechod. Ja ani neviem, koľko je teraz v hnutí katolíkov a evanjelikov.

Vo vedení KDH som evanjelika nezaregistroval...

Napríklad v bratislavskom VÚC je najvyšší predstaviteľ KDH - vicežupan evanjelik Martin Berta.

KDH má vo svojom volebnom programe doriešenie otázky zmluvy s Vatikánom o výhrade svedomia. Počítate s prácou na novom texte zmluvy, napríklad menej podrobnom, alebo budete presadzovať ten pôvodný?

My sa hlásime k dohodám z politického, aj etického dôvodu. Slovensko si touto zmluvou rieši svoje vnútorné otázky, aj keď formou medzinárodného práva, keďže katolícka cirkev má medzinárodnú subjektivitu. Za komunizmu to nemohlo byť riešené, po páde komunizmu bola zvolená táto cesta ako model pre konštruktívnu spoluprácu. Veľká rámcová zmluva bola prijatá najširšou koalíciou v histórii Slovenskej republiky, má štyri čiastky: dve boli prijaté a dve nie. Je to aj otázka zlepšenia postavenia občana, ktorý potrebuje vyjasnenie otázky ochrany svedomia.

Slovensko sa zaviazalo túto otázku riešiť. Druhá vec je, či má ísť o text zmluvy, ktorý naposledy pripravilo KDH...

KDH ten text nepripravovalo, pripravili ho gestorské rezorty vlády. Je to zmluva, ktorá bola parafovaná oboma stranami, nie je teda len slovenskou záležitosťou. A preto východiskom pre ďalšiu diskusiu je pohľad a dohoda dvoch strán. Návrat k tejto téme je témou pre budúce roky, ale nie je to len téma pre KDH. A dôležitá je aj tá štvrtá časť.

KDH podporovalo vstup Slovenska do Európskej únie, zároveň sa však netajilo tým, že má k únii aj výhrady. Nepodporilo napríklad Lisabonskú zmluvu...

Kresťanskí demokrati boli protagonistami európskej myšlienky. Aj na druhej strane tejto našej medaily je dvanásť európskych hviezdičiek. Nakoniec, ja som bol hlavný vyjednávač pri našom vstupe do EÚ. Ale je dôležité, aby sme v EÚ boli aktívnymi členmi. Lisabonská zmluva má aj silné stránky, napríklad účasť národných parlamentov na kontrole realizácie princípov subsidiarity. Mnohé mechanizmy sa sprehľadňujú, na druhej strane pri hlasovaniach dostávajú štáty novú váhu, pričom vo vzťahu k Slovensku je to skôr zníženie tej váhy. KDH považuje za riziko aj vytvorenie priestoru pre súdny aktivizmus zadefinovaním väčšieho rozsahu práv. Príkladom, že sa to môže stať, môže byť rozhodnutie iného súdu, ktorý zakázal kríže na talianskych školách. KDH bude vždy rešpektovať platné právo, zároveň je dôležité rešpektovať rozmanitosť jednotlivých štátov.

Jedno volebné obdobie ste boli členom Európskej komisie, aj keď ste nemali na starosti ekonomický rezort... Ako je možné, že komisia neustrážila ani Grécko, ani Portugalsko a ďalšie štáty. Že si nevšimla rastúce deficity...

Všimla. Ale Európska komisia nemá dostatočné páky a sankcie voči jednotlivým štátom. A aj do budúcnosti platí, že v týchto agendách dominantnými hráčmi sú Rada EÚ, teda členské štáty. A je to tak aj v poriadku, ale potrebná je ich väčšia disciplína vo fiskálnej oblasti...

A teraz sa Slováci budú skladať na pomoc Grécku...

...ale v posledných rokoch bolo vidieť akoby laxný prístup a falošnú kolegialitu. Akoby sa rátalo s tým, že každý môže mať problémy a niektorým štátom sa potom tolerovali deficity. Pritom zdravé prostredie môžu vytvárať len dohody, ktoré nie sú iba na papieri, ale platia aj v praxi. Či už ide o menovú oblasť alebo ekonomickú. Grécko na svoje švindle a falšovanie štatistík v minulých rokoch doplácalo vnútropoliticky a aj zahraničnopoliticky. Teraz musí prijať radikálne ozdravné opatrenia, ale ak ich neurobí, doplatí na to ako prvé a doplatíme na to prostredníctvom eura všetci. Otázka je dnes hraničná: Či má Grécko odísť z eurozóny alebo ostať. Ak ostať, čo je dnes jeho základnou odpoveďou, musí prijať zásadné opatrenia. Ale je to aj varovanie pre ďalších, počnúc Portugalskom a ďalšími štátmi. Nezodpovednosť v gazdovaní bude veľmi drahá a najväčšiu cenu platia budúce vlády, nie tá, ktorá odchádza.

Slovensko má tradične komplikované vzťahy s Maďarskom, ktoré má teraz novú vládu s veľmi silným mandátom. Aký postoj by k nej mala Slovenská republika zaujať?

Čo vidím ako problém v celom regióne, je viditeľný nárast nielen populizmu, ale až extrémizmu. A za tieto javy sa platí vysoká cena, nielen finančná, ale aj politická. V Maďarsku prišla po ôsmich rokoch vlád ľavice a liberálov, ktoré realizovali populistickú politiku, vláda jednej strany, aj keď demokratickej. Pre Fidesz to znamená obrovskú zodpovednosť. Na jednej strane obrovské očakávania, ale aj zdedené ťažkosti, a na druhej pokušenie moci ústavnej väčšiny.

Nemôže sa táto strana dostať do postavenia, keď bude mať na jednej strane nebývalo silné postavenie v Národnom zhromaždení, na druhej strane rýchlo klesajúcu podporu verejnosti? Takéto trendy vytvárajú v každej strane napätia...

Maďarsko sa rozkývalo ako kyvadlo z jednej strany na druhú a ešte by som do tohto obrazu zaradil nebývalo silné postavenie Jobbiku, ktorého sila za rok narástla na dvojnásobok. Skoro milión ľudí hlasovalo za túto stranu. Štandardné centrálne politické strany sú potom tlačené takýmto veľmi silným extrémom do radikálnejšej politiky, aby si udržali priestor. Je preto obrovskou výzvou pre Viktora Orbána a maďarskú politickú scénu, aby skôr hľadali praktické a skutočné riešenia namiesto zdanlivých alebo zlých. Tých domácich úloh bude mať maďarská vláda veľmi veľa. A vytváranie ďalšej agendy, ktorá v regióne nikdy nespôsobovala porozumenie, ale skôr nedorozumenia, nám skomplikuje vzťahy.

Takáto agenda sa dá nazvať aj vývozom napätia. Čo zasa odľahčuje situáciu na vnútropolitickej scéne...

Áno, ale bolo by to kontraproduktívne. Nielen pre Maďarsko, ale pre celú rozšírenú Európsku úniu. Pripomínam, že Maďarsko bude na budúci rok predsedať EÚ. Rozmanitosť a jednota je veľkou výzvou pre naše krajiny, aby sme rešpektovali aj rozmanitosť modelov riešenia väčšinovo-menšinových otázok, lebo jeden model pre Európu neexistuje. Isté náznaky zo strany Fideszu o takýto model alebo exteritoriálne opatrenia pred voľbami boli. Alebo o inštitucionalizáciu vzťahu medzi Budapešťou a Maďarmi za hranicami, toto určite vytvára problémy v našich vzťahoch. V tomto zmysle boli postoje KDH vždy principiálne a čitateľné. Na druhej strane, opakovane sa hlásime k dobrým susedským vzťahom, lebo to je základ úspešnej zahraničnej politiky...

Áno, ale na to, aby ste sa mohli hlásiť k dobrým susedským vzťahom, musia byť dobré. Ako by ste ich charakterizovali dnes?

Teraz sú prechodné. Maďarsko formuje novú vládu, Slovensko sa pripravuje na voľby. V Čechách sú parlamentné voľby, budú prezidentské voľby v Poľsku. To by mohlo priniesť nový vyšehradský obraz a stimul pre zlepšenie vzťahov a zintenzívnenie spolupráce. Slovensko je aj geograficky v strede tohto priestoru a získava, keď ho spája. Ak je tento priestor súdržným, je aj atraktívnym a vplyvným.

Aké konkrétne opatrenia v ekonomickej oblasti chce KDH ponúknuť v ďalšom volebnom období?

My sme mali odvahu už v minulosti pomenovať konkrétne riešenia, nie vždy sme ale mali partnerov, ktorí to s porozumením prijímali, resp. následne, ak si myšlienku osvojili, stala sa úspešnou a doslova obrodnou pre krajinu.

Myslíte napríklad rovnú daň?

Rovná daň je dobrý príklad, pretože v prvom období Dzurindovej vlády sme boli za ňu skôr kritizovaní, v druhom sa stala jednou z rozhodujúcich súčastí celkových reforiem na Slovensku. Robert Fico na ňu ideologicky útočil celé roky a dnes ju nielenže akceptuje, ale minister hospodárstva ju potvrdzuje ako stav, ktorý nebude revidovaný ani v nasledujúcich rokoch. Považujem za víťazstvo nielen to, že sa niečo presadí, ale hlavne že sa stane spoločensky akceptovaným, že to prinesie perspektívnu zmenu a potrebné ovocie pre celú krajinu.

A čo odvody?

V oblasti odvodov sa urobilo veľmi málo. Odvodovo-daňové zaťaženie, zvlášť zaťaženie práce na Slovensku, je veľmi vysoké, a preto prišiel čas na odvážne a rozvážne zmeny v oblasti odvodov. Aby sa na Slovensku oplatilo viac pracovať, pretože dnes je na Slovensku armáda nezamestnaných, ktorá predstavuje 400.000 evidovaných osôb, za nimi sú rodiny. Máme obrovský, nebývalý a rastúci počet živností, takmer 400.000 je neželaným alebo umelým stavom. Predsa Slováci nie sú menej pracovití ako Česi. Chyba je systémová a Slovensko ju potrebuje korigovať. Podobne, ak hovoríme o štátnom deficite, veľká väčšina z neho, skoro šesť percent z minuloročných takmer siedmich, je štrukturálnych, to znamená, že si vyžaduje systémové zmeny, inak sa nezredukuje. Preto KDH považuje reformu odvodov, počnúc zjednodušením, zlacnením celého systému, za prvý a najrýchlejší krok, ale potrebné budú aj ďalšie. Ak chceme zmeniť situáciu na trhu práce, musíme k tomu vytvoriť flexibilnejšie prostredie pre zamestnávanie, teda vstúpiť do témy podmienok na trhu práce, zlepšiť podporu osobitne pre mikropodnikateľov a malých a stredných podnikateľov, tam je najväčšia báza pre zamestnávanie.

Keď sa bavíme o podnikateľoch, spomínali ste umelý stav. Myslíte, že časť živnostníkov nie sú de facto živnostníci, ale boli dotlačení k tomu, aby prešli na živnosť pre odvody?

Boli dotlačení, aby sa o seba starali lebo firma to neunesie.

Ako to chcete zmeniť?

Práve to, že firma musí platiť vysoké odvody za zamestnancov, vytvára veľký tlak na zamestnávanie, tlačí mnohých umelo k živnostiam. Ak je tento vzťah v závislej činnosti, je proti duchu pracovnoprávnych podmienok, a preto je potrebné narovnanie tohto vzťahu. Poriadok v tejto agende pomôže prirodzenému zamestnávaniu, lebo zdravá firma potrebuje aj kvalitných, kvalifikovaných, dlhodobo perspektívne zamestnaných ľudí. Ak to tak nie je, tak je v istej neistote a probléme aj strana zamestnávateľov, aj strana zamestnancov. A redukcia odvodového zaťaženia by bola podľa mňa jedným z kľúčových príspevkov k tomu, aby sme sa dostali do normálnejšej situácie, ako je napríklad v Čechách alebo v Poľsku. Otvorenie Zákonníka práce, ktoré dnes Fico považuje za nedotknuteľnú tému, by mohlo priniesť odpoveď vo väčšej rovnováhe medzi flexibilitou a sociálnou istotou, sociálnym zabezpečením.

Ktorá časť je na tom horšie? Flexibilita alebo zabezpečenie istoty?

Zdanlivo flexibilita, lebo ťažšie sa vytvárajú, menia alebo rušia pracovno-právne vzťahy. V skutočnosti však je narušená strana istôt, lebo za posledné roky máme veľa nezamestnaných. Máme jednu z najvyšších mier dlhodobej nezamestnanosti, teda nezamestnaných dlhšie ako jeden rok, a zároveň máme jednu z najvyšších mier nezamestnanosti mladých ľudí, nad 30 percent vo veku do 25 rokov. A to sú veľmi negatívne javy. Tam, kde nie je flexibilita, nemôže byť ani sociálna istota. Riešením otázky je pružnosť a istota nie pol na pol, ale 100 percent a 100 percent, čiže plná flexibilita a plné zabezpečenie.

Myslíte systém "win-win"?

Systém "win-win" znamená, že vyhrávajú aj jedni, aj druhí. Ako príklad a osobitne pre ľavicovú vládu, by som uviedol Dánsko, ktoré prišlo s týmto konceptom, úspešne ho rozvíja. A je to päťmiliónová krajina. Pochopenie, že potrebujeme aj slobodu, resp. flexibilitu vyjadrenú lepšími podmienkami na zamestnávanie, ale aj skutočne fungujúce, predvídateľné, čitateľné, sociálne a pracovnoprávne zabezpečenie, je cestou k rovnováhe. Ak sa sústredíme len na jednu stranu mince, zneplatníme ju, a to sa, žiaľ, dnes deje, pretože reči o sociálnom štáte, ktoré priniesli také červené čísla a výsledky, hovoria, že to nefunguje. To, že štát ponúka rozpočtové alebo európske peniaze pre tzv. sociálne podniky len hovorí o tom, že to nie sú sociálne podniky, ale privilegované firmy, ktoré nič nevyriešia, skôr zdefraudujú a pokazia.

Aký je váš názor na to, že by sa dala výstavba diaľnic neriešiť prostredníctvom PPP projektov, ale že by sa dala vyfinancovať z úspor, ktoré sú v druhom dôchodkovom pilieri, a tie by zase garantoval štát?

To je jeden z racionálnych dôvodov, prečo by mal byť druhý pilier a celý dôchodkový systém zefektívnený, lebo dnes produkuje straty. V takomto stave je neudržateľný. Do takéto stavu ho dostala Ficova administratíva, pretože ho poňala ako nepriateľa. Od prvého dňa naň útočila, namiesto vylepšovania ho oslabila natoľko, že dnes tí, ktorí tam vkladali peniaze, majú menej peňazí a to nie je len vec krízy, pretože nové rozvojové a investičné impulzy okolo nás ukazujú, že oživenie je možné a je, samozrejme, aj potrebné. PPP projekty sa stali obrovskou témou v posledných mesiacoch a týždňoch volebného obdobia, ale svoje dôsledky prinesú v nasledujúcich dekádach, pretože ak sú predražené, tak sú proti svojej vlastnej filozofii. Ja som za PPP projekty. To znamená za partnerstvá medzi súkromnou a verejnou sférou, kde sa mobilizujú a motivujú ďalšie zdroje, ale s cieľom zlacnieť realizáciu celospoločenského záujmu. Keď som sa nedávno stretol s rakúskym kolegom, predsedom Rakúskej ľudovej strany, ktorý je vicekancelárom a ministrom financií Josefom Pröllom, povedal mi, že aj oni rozvíjali pri diaľniciach niektoré úseky cez verejno-súkromné partnerstvá, ale o desať až 20 percent lacnejšie, ako by to bolo len v prípade štátnej investície. Tam je rozdiel. My nie sme proti PPP projektom, ale proti predraženým, netransparentným projektom, ktoré dnes, na poslednú chvíľu, realizuje odchádzajúca vláda. Kde zháňať prostriedky pre veľké rozsiahle infraštruktúrne investície? Osobitne tam, kde ich máme. A to je napríklad priestor úspor v dôchodkovom systéme, ale aj dobrý vyvážený rozpočet a svojím spôsobom výnimočné obdobie európskeho financovania, ktoré nám to v týchto siedmich plus troch rokoch umožňuje čerpať rozsiahlu pomoc z EÚ. Opakujem ale, v dnešnom stave je dôchodkový systém neudržateľný a treba ho dať do poriadku.

Ako je to s preplácaním liekov? Chcete zaviesť strop na tieto záležitosti? Nakoľko je takéto opatrenie súčasťou systému, nejakej premyslenej koncepcie, ktorá zároveň nezaťaží štát?

Za transparentných podmienok, ktoré, samozrejme, zohľadňujú, že dôchodca nemá iné príjmy a dôchodcovia sú tí, ktorí potrebujú dostupnú kvalitnú zdravotnú službu aj z hľadiska veku, je princíp spoluúčasti veľmi dôležitý. Ale spoluúčasti, ktorá človeka neoslabuje, ale skôr motivuje pozerať aj na túto sféru, ako na službu spoločnosti, ktorá je zmysluplne a hospodárne poskytovaná. Aj v západoeurópskych štátoch sú takéto garancie nastavené. Štandard je dostupný pre každého, nadštandard sa platí, ale zároveň existuje spoluúčasť pacienta, a tak aj motivácia hľadať kvalitné služby, mať ich k dispozícii a prispievať. Ten limit je racionálny, je motivovaný aj európskymi modelmi. Považujeme ho za únosný, osobitne vo vzťahu ku kategórii seniorov. Máme však aj mnohé ďalšie podnety v oblasti zdravotníctva, ktoré dnes pripomína podobne neudržateľný model, ako je v iných sektoroch. Aj tam sa už hovorí o priorite, akou je PPP projekt, aj tam rastú červené čísla, sú neefektívne alebo netransparentné tendre na niektoré služby. Zdravotníctvo ako celok potrebuje reformy, ktoré ho ozdravia aj z hľadiska obsahu, ale aj z hľadiska financovania. To, že v roku 2006 - na úvod obdobia, súkromná sféra prispievala v tejto oblasti vyše 20 miliardami a v minulom roku to bolo cez 31 miliárd korún. hovorí o tom, že vláda neprijala zásadné systémové opatrenia, nenastavila zdravotníctvo tak, aby bolo udržateľné. Stav nášho verejného zdravotníctva a zdravia obyvateľstva je skôr volaním po odvážnych, ale aj rozvážnych krokoch v nasledujúcich rokoch.

Silnou agendou KDH je justícia. Súvisí to nielen s bojom proti korupcii, ale aj so súdnictvom ako takým. Čo by bolo treba spraviť v tejto oblasti?

Slovenské súdnictvo je naozaj v rozvrate, hovoria o tom mnohé reálie, ktoré aj verejnosť pozná. Mafiáni sa usmievajú pri odchode z väzníc a slušní ľudia sa nevedia dovolať práva. Hovoria o tom postoje alebo vnútorné pomery v súdnickej obci, viaceré konflikty záujmov, ktoré sa prejavili pri ministrovaní Štefana Harabina, ale aj pri súčasnej ministerke. Slovensko, podľa názoru KDH, prestáva byť za tejto vlády právnym štátom.

Predstavujete si to ako personálnu očistu?

Naša odpoveď kombinuje personálne a systémové zmeny. Aj jedny aj druhé sú dôležité. Samozrejme, personálne sú rozhodujúce, pretože neexistuje ideálny model, ktorý by vyriešil problémy, vždy sú rozhodujúci ľudia, ktorí ho riadia. Niektoré zmeny si vyžadujú zásah do ústavy. Navrhujeme napríklad, aby sa redefinovalo postavenie prokuratúry na štátne zastupiteľstvo, a tým sa zjednotil dohľad nad výkonom zákonodarstva v rámci republiky. Jednou z možností je aplikácia bezpečnostných previerok na všetkých sudcov, ďalšou možnosťou je voľba časti členov Súdnej rady SR občanmi v priamych voľbách alebo priama voľba sudcov. Chceme otvoriť diskusiu o priamych voľbách sudcov, aby tento pilier moci nebol viditeľný len vtedy, keď je škandál, ale aby to boli pre verejnosť tí, ktorí nesú kľúčovú zodpovednosť za spravodlivosť.

Kto by ich volil?

Hovoríme o diskusii. A hovoríme o otvorení systémových zmien, ktoré môžu znamenať nové modely, ale vo svete existujú rôzne modely. Časťou tejto odpovede je napríklad majetkové priznanie nielen sudcov, ale aj prokurátorov, otvorenie výberových konaní pre čakateľov v prokurátorskej praxi.

Ako si to predstavujete s voľbami sudcov? Volili by ich ľudia v priamych voľbách alebo napríklad v komunálnych?

To sú samostatné voľby, ale na úvod musí byť, samozrejme, diskusia, ktorá tu nebola a je to zmena, ktorá je zásadná a viditeľná. Hovorí o tom, že tri piliere moci sú nositeľmi moci občanov, nie niekoho iného, a preto by občania mali mať slovo alebo vplyv na jej kreovanie. Ona zároveň musí byť nezávislá tak, ako je nezávislosť rozhodujúca pri výkone súdnej moci, ale nie závislá od šéfa alebo politických rozhodnutí. Takýto model je skôr na západe než na východe, ale aj dostupnosť práva a spravodlivosti je oveľa silnejšia na západe než na východe kontinentu. Stále viac sa javí, že slovenské súdnictvo je zvnútra dnes v neobnoviteľnom stave. Preto potrebuje riešenie zvonku.

Posuňme sa k voľbám. Už pri voľbách do vyšších územných celkov sa ukázal problém kupovania rómskych hlasov a môže sa vyskytnúť aj pri parlamentných voľbách. Máte pripravené nejaké protiopatrenie ako tomu zabrániť?

Apelujeme na všetkých politických partnerov, aby sa žiadnym spôsobom neznižovali k týmto praktikám, či už ide o kandidujúcich jednotlivcov alebo strany, ktoré vstupujú do volebného procesu, lebo je to dehonestácia samotných volieb a demokracie.

Ak by sa to zorganizovalo vo viacerých osadách, môže si kandidát veľmi rýchlo zohnať aj 10.000 preferenčných krúžkov a to už hýbe kandidátkou.

Nielen apely, ale aj postoje sú dôležité. Postoje v tom, že my toto odmietame a zásadným spôsobom sa dištancujeme od týchto praktík. Hovorím to preto, lebo takéto prípady sa u nás vyskytli. Sú krajiny, kde sa dajú kúpiť celé mandáty, nielen hlasy či postoje. Keďže sme v strednej Európe, mala by nás preto práve kultúra volieb a výkonu demokracie od momentu volieb vťahovať do priestoru stabilných a transparentných demokracií a politických vzťahov. Čo je veľmi potrebné, je oveľa väčšia občianska angažovanosť, aby sme si to sami ustrážili, aby sme si nedali zapredať slobodu, aby nie peniaze, ale občania rozhodovali, a aby boli aktívnejší tí, ktorí majú zodpovednosť za zákonný priebeh volieb. Na strane represívnej policajné orgány alebo mocenské orgány štátu, ich väčšia prítomnosť v priestore, ich komunikácia a signály pred a počas volebných procesov sú veľmi nápomocné. To isté platí aj pre všetky volebné komisie, aby boli pripravené na situácie, v ktorých sa môžu ocitnúť, vedeli reagovať odborne a promptne.

V KDH máte systém, že jeden mandát stačí. Ako sa postavíte k tomu, ak bude Andrej Ďurkovský zvolený za poslanca?

Tento princíp je jeden z kľúčových ozdravných pre politickú scénu na Slovensku. Pre jej väčšiu prehľadnosť a dôveryhodnosť každý ústavný činiteľ by mal robiť jednu robotu, a to čo najlepšie. Len čo niekto sedí na dvoch stoličkách, už je tam možnosť prelínania moci. A to nie je dobré ani pre moc samotnú, ktorá je len dočasne zverená, ani pre osobu, ktorá ju zrealizuje. My tento princíp realizujeme už 15 rokov a Andrej Ďurkovský a všetci kandidáti o ňom vedia. Rozhodnutie je na nich, pričom kandidovať je možné, ale vykonávať viaceré mandáty politicky neakceptujeme. Bol by som veľmi rád, aby sa to stalo ústavným pravidlom na Slovensku. Rozhodnutie Andreja Ďurkovského je jeho autonómne, ale v zmysle našich pravidiel.

Čiže, nestane sa to, že príde na schôdzu aj ako poslanec aj ako primátor?

Som si istý, že jeho rozhodnutie bude zrelé z vecného aj z časového hľadiska.

Kampaň je aj o tom, ako dokážete zjednodušiť svoje posolstvo do jednotlivých celkov. Ktoré sú hlavné, ktoré prináša KDH?

Čerstvý voňavý chlieb na čistom stole znamená základ v očiste verejného života, ktorú vidím v kombinácii opatrení proti korupcii, za zvýšenie transparentnosti, zodpovednosti, konsolidácie verejných financií, aby sa tu nestrácali nie milióny, ale miliardy. Po druhé, je to zamestnanosť a spôsob ako ponúknuť ľuďom viac pracovných príležitostí. Slovensko musí viac tvoriť a menej troviť. Na jednej strane viac striedmosti, na druhej väčšia intenzita práce, podnikania, investícií. Chceme sa zamerať na mladé rodiny, ktoré sú potenciálom aj spoločenským a kultúrnym, ale aj ekonomickým a politickým. Táto krajina má perspektívu, ak bude mladým vytvárať lepšie podmienky na každodenný život. Je to sústava opatrení, ktoré kombinujú finančné, sociálne a ekonomické záležitosti.

KDH sa bude po voľbách snažiť vytvoriť pravicovú vládu, ak to bude možné. Aké sú ďalšie možnosti, o ktorých uvažujete?

Cieľom našej cesty, politickej ponuky a pozvania občanov k voľbám a k podpore KDH je zastaviť populizmus, nekompetentnosť a nezodpovednosť, ktorá je dnes na Slovensku veľmi viditeľná. Model stredopravej alternatívy sa potvrdzuje ako možný a zmysluplný, keďže Slovensko potrebuje vážne zmeny.

Nie je to nereálna možnosť?

Robíme všetko preto, aby sa táto alternatíva stala väčšinovou. KDH v nej zohráva jednu z rozhodujúcich úloh. Model 2002 je akokeby precedensom. Totiž prvý z volieb a víťaz volieb môžu byť dve odlišné entity. Myslím, že aj Robert Fico si to už uvedomuje.

Myslíte tzv. pravicový zlepenec?

On používa tieto nálepky, ale to, čo on pozliepal, krajinu dostáva na maďarskú cestu. A dokonca jeho politicko-etický relativizmus, ktorý dnešných partnerov napriek všetkému nevylučuje zo spolupráce, dovoľuje povedať, že je pripravený pokračovať v súčasnom vývoji. Voliť Roberta Fica znamená zvyšovať pravdepodobnosť kontinuity dnešnej vládnej moci s Jánom Slotom a Vladimírom Mečiarom.

A ak model riešenia z roku 2002 možný nebude?

Ak občania tejto republiky rozhodnú, že bez Smeru sa vláda nedá zostaviť, tak by stabilné strany politického spektra mali hľadať možnosť vo forme väčšinovej širokej pravo-ľavej koalície. Takýmito stranami dnes sú Smer, SDKÚ a KDH. Tá by mala byť vyvážená a definovaná veľmi konkrétne programovo aj politicky. Odpoveď na to dajú voliči, či vznikne takáto neželaná situácia. Je na politických subjektoch, či budú pripravené na dialóg o takomto riešení. Široká koalícia je dnes v Rakúsku, štyri roky fungovala v Nemecku. Veľké koalície vznikajú skôr ako krízové, neželané riešenia, ale môžu priniesť potrebné východiská z krízy.

Čiže, vidíte tri možné scenáre - možnosť z roku 2002, koalícia KDH-SDKÚ-Smer alebo súčasná koalícia...

Neželáme si krízový variant. Ale ak by nastal, KDH chce zodpovedne hľadať riešenie pre Slovensko. My neriešime Smer, to nie je o Robertovi Ficovi, ale o krajine, ktorá sa ocitá na križovatke. Ak dnešná politika v réžii Smeru bude pokračovať, bude to slovenský variant maďarskej cesty. Ešte ťažším je obraz Grécka či Portugalska, kde dnes zhodou okolností tiež vládnu socialisti.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  2. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  3. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  4. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  5. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  6. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  7. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  8. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM®
  9. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom
  10. Máte už vybranú dovolenku na júl?
  1. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  2. Funguje predaj realít aj bez maklérov?
  3. BILLA a ÚNSS skontrolovali zrak 10 380 slovenským deťom
  4. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  5. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  6. Borguľa žiada vyrúbenie dane pre americkú ambasádu
  7. Stanovisko Klubu pre BA k mimoriadnemu rokovaniu zastupiteľstva
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  9. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  10. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  1. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 7 524
  2. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 7 039
  3. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 3 622
  4. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 3 447
  5. Chcete vedieť všetko o vašej krvi? Čaká vás 6000 typov vyšetrení 2 123
  6. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 2 096
  7. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 1 707
  8. Máte už vybranú dovolenku na júl? 1 625
  9. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom 1 174
  10. Zvládnete tento test o jablkách a cideroch? Otestujte sa 772