Pod dúhovou vlajkou

Ak sa povie gay pride, najčastejšie si ľudia vybavia demonštráciu zmaľovaných transsexuálov v zlatých ženských šatách a na vysokých opätkoch. Naskytne sa nám teda pikantný pohľad v Bratislave?

(Zdroj: TASR/AP)

Ak sa povie gay pride, najčastejšie si ľudia vybavia demonštráciu zmaľovaných transsexuálov v zlatých ženských šatách a na vysokých opätkoch. Naskytne sa nám teda pikantný pohľad na polonahé mužské telá aj v Bratislave a to už v budúcu sobotu, keď sa uskutoční Dúhový pride?

Bratislava je posledným hlavným mestom Európskej únie, v ktorom sa zatiaľ neuskutočnil žiadny pride čiže pochod hrdosti za zrovnoprávnenie gejov, lesieb, bisexuálov a transrodových ľudí. Budúca sobota to však zmení.

No keďže ide svojím spôsobom o premiéru takéhoto podujatia, Slovensko nemá nijaké skúsenosti s tým, aké reakcie môže vyvolať.

Kritika takýchto podujatí sa ozýva nielen zo strany konzervatívnych či náboženských skupín, ale niekedy aj zvnútra samotnej komunity. Dôraz na sexuálne symboly až fetiše, ktoré sú sprievodným znakom mnohých takýchto podujatí, podľa viacerých komunite gejov nepomáha, dokonca ju priamo zosmiešňuje.

Chcú byť spokojní

„Bratislavské podujatie bude mať prirodzene formu a úroveň, aká je v našej spoločnosti akceptovateľná, dosiahnuteľná a potrebná. Všetky hysterické bubliny spľasnú v deň konania pochodu a zostane iba odkaz, že právo na šťastný a dôstojný život máme aj my. Nemôžeme čakať, že nám naše práva niekto podaruje bez toho, aby sme sa o ne prihlásili. Nič nepríde samo," upravuje očakávanie verejnosti Július Kolenič z iniciatívy Inakosť.

Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik sa k pochodu vyjadril len opatrne s tým, že katolícka cirkev rešpektuje dôstojnosť každej ľudskej osoby, sexuálny styk mimo manželstva však považuje za nezriadený.

„Máme tu nejaké náznaky," vyjadril sa Kováčik o možných protestoch proti pochodu zo strany kresťanských aktivistov.

Na pochod proti homosexualite prišli do Bratislavy desiatky ľudí

Na podporu pochodu, ale aj proti nemu sa aktivizujú skupiny na Facebooku. V komentároch padajú názory, že celá akcia je len propagáciou homosexuality, ktorá je podľa niektorých diskutujúcich chorobou. Objavujú sa však aj oveľa extrémnejšie postoje.

Sme iní, sme in

Razia, ktorú vykonala polícia v známom bare gejov Stonewall Inn v newyorskej štvrti Greenwich Village, dopadla 28. júna 1969 krvavo. Nasledujúce ráno začali členovia tejto komunity spontánne demonštrovať za svoje práva. O rok nato sa konal na počesť násilnej akcie pochod nielen v samotnom New Yorku, ale aj v Los Angeles, v San Francisku či v Chicagu. Tak sa zrodila tradícia pochodov, ktoré sa spočiatku ešte nazývali Gay liberation marche či Gay freedom day, v osemdesiatych rokoch sa dôraz z oslobodenia presunul na hrdosť na sexuálnu rozmanitosť.

Aj menej radikálni ľudia si možno myslia, že keď je už niekto gejom, bisexuálom či lesbou, nech to aspoň nedáva najavo na verejnosti. A už vôbec nie ostentatívnymi akciami, ako sú gay pride parade alebo Dúhový pride, ktorý dorazí o týždeň aj do Bratislavy.

vlajka1_ap.jpg

FOTO - SITA/AP

„Takto sa na vec pozerá bežný človek, ktorý si môže dovoliť dávať najavo svoju sexuálnu orientáciu a rodovú identitu v každodenných situáciách - na nákupe, v práci, na pive bez toho, aby očakával negatívnu reakciu okolia," hovorí člen organizačného tímu Dúhový pride Roman Kollárik.

Tvrdí však, že veľa takýchto bežných ľudí sa pochodu zúčastní. „Jedným zo spôsobov, ako posúvať postoje ľudí, je upozorniť ich, koľko gejov, lesieb, bisexuálnych a transrodových ľudí sa v ich okolí nachádza. Či už sú to rodinní príslušníci, priatelia a priateľky, kolegyne a kolegovia, susedia, celebrity v televízii, často aj partnerky či partneri," hovorí Kollárik.

Karnevaly alebo demonštrácie?

Východoeurópske gay pridy sa však prirodzene líšia od tých, ktoré sa tradične konajú v miestach ako Amsterdam, Berlín, Londýn či austrálske Sydney. Parade, ktorá sa konala v roku 2006 v Sao Paule, sa dokonca zapísala do Guinnessovej knihy rekordov vďaka odhadovanému rekordnému počtu účastníkov - okolo 2,5 milióna.

Isté formy gay pridov nemusia sedieť ani samotným gejom. Štyridsaťročný Karol sledoval pochod v New Yorku.

„Stál som na chodníku na Fifth Avenue, pozeral som sa na prechádzajúce skupinky. Sprievod išiel dolu po Manhattane okolo slávneho baru Stonewall Inn až do Greenwich Village. Určite tam bola veselá atmosféra, komunita gejov mohla mať pocit, že dnes mesto patrí nám," opisuje. Dodáva však, že osobná úroveň potešenia z takejto akcie závisí od hodnotenia gýča, ktorý je nevyhnutnou súčasťou takých udalostí.

pride2_sitaap.jpg

FOTO - SITA/AP

„Vyspelé spoločnosti nemajú problém s karnevalmi či festivalmi. Netýka sa to však len gay pridov. Sporo odeté devy predvádzajúce erotické tance v rámci karnevalu v Riu by málokto pasoval za vzor starostlivej matky. Tam ide predovšetkým o zábavu, tak to každý berie," hovorí Kolenič. V spoločnostiach, kde vo vyššej miere akceptujú práva všetkých ľudí bez rozdielu sexuálnej orientácie, sa gay pridy vyvinuli do formy festivalu a oslavy rozmanitosti.

Naopak, tam, kde sú doteraz gejom a lesbám ich základné ľudské práva upierané, zohrávajú pochody dôležitú úlohu v boji za sebaurčenie.

Koleničovi sa zdá zaujímavé, že len pár kilometrov od Bratislavy, vo Viedni, je spoločnosťou prijímaný aj pochod s alegorickými vozmi. Tento rok vydá Rakúska pošta pri príležitosti 15. regenbogenparade, ktorá sa vo Viedni uskutoční 3. júla, aj špeciálnu známku. Pritom viedenský pochod je skutočne sexuálne otvoreným podujatím - nájdeme tam aj účastníkov s pomaľovanými či potetovanými telami, mužov ozdobených farebnými boa, čelenkami i výraznými mejkapmi - ako sa očakáva.

Bez škandálov a nechutností

Čo je to LGBT?
Ako hovoriť o tých, ktorí nie sú heterosexuálne orientovaní? Homosexuáli? Gejovia a lesby? Queer? Aktivisti preferujú používanie pomenovania LGBT (lesbian, gay, bisexual, transgender) či aspoň skrátené označenie gejovia a lesby. Zdôrazňujú totiž, že výraz homosexuál pochádza z medicínskeho prostredia a definuje sexuálnu identitu v zmysle choroby, teda niečoho zlého. Označenia gej, lesba, bisexuál či transrodoví ľudia sú podľa nich výrazom sebadefinície.

Len minulý týždeň sa niekoľko ľudí zo Slovenska zúčastnilo na Baltic pride vo Vilniuse. Jeho konanie bolo na istý čas ohrozené. Povolenie, ktoré vydal primátor Vilniusu, bolo totiž pozastavené. Litovský Najvyšší súd ho však nakoniec potvrdil.

Zúčastnilo sa ho asi 350 ľudí. „To bol maximálny počet, ktorý miestna vláda povolila, predpokladám, že keby neboli takí reštriktívni, prišlo by ich viac. Podľa môjho odhadu bola asi polovica miestnych a druhá polovica z okolitých krajín," hovorí dvadsaťdeväťročný Peter, spoluorganizátor Dúhového pridu na Slovensku.

Spomína, že poniektorí sa prišli na pochod pozerať vo fašistických uniformách s vulgárnymi nápismi a snahou niečo po jej účastníkoch hádzať, iní sa len zo zvedavosti pozerali. „Niektorí boli v duchu s nami, posledné prieskumy verejnej mienky ukázali, že väčšina obyvateľov Litvy nemá s homosexuálnymi ľuďmi problém," hovorí.

Peter sa na pochode cítil vynikajúco: „Bola tam fantastická nálada, stretol som mnoho zaujímavých ľudí, mali sme podnetné debaty," hovorí.

V baltických krajinách nie je postavenie inak orientovaných ľudí dobré, preto Baltický pochod podporili svojimi prejavmi aj poslanci Európskeho parlamentu, švédska ministerka pre európske záležitosti, ale i medzinárodné organizácie ako ILGA Europe či Amnesty International.

baltic1.jpg

ILGA - Europe

Kolenič veľmi oceňuje bezpečnostné opatrenia vo Vilniuse, kde pri počte asi 1500 odporcov dokázala polícia v počte asi 800 policajtov zabezpečiť pokojný priebeh podujatia a extrémistov izolovať v dostatočnej vzdialenosti od demonštrantov. „V podstate sme ich prítomnosť ani nezaznamenali, boli udržiavaní mimo nášho vizuálneho kontaktu," hovorí.

Kto čakal pikantné výstrednosti, zostal sklamaný. „Baltic pride nenaplnil halucinácie odporcov karnevalov o obscénnych zvrhlíkoch," opisuje Kolenič. Dá sa teda predpokladať, že aj bratislavská akcia bude mať podobnú náladu?

Mohutná hŕstka?

Slováci nie sú rodení demonštranti. Na podporu postojov, ktoré v zahraničí privedú do ulíc davy, u nás nezriedka vyjde do ulíc len úbohá skupinka, ktorú svojím počtom prevýšia ešte aj vyslaní novinári.

Organizátori bratislavského Dúhového pridu odhadujú počet účastníkov na 500 zo Slovenska, majú vraj potvrdenú aj účasť okolo 200 ľudí zo zahraničia, najmä z Českej republiky, Poľska, Maďarska a Rakúska.

„V blízkej Viedni sa na Dúhovom pochode zúčastňuje okolo stotisíc ľudí. Keby sme tento počet porovnali na základe počtu obyvateľov Rakúska a Slovenska, v Bratislave by pochodovalo asi 60-tisíc ľudí," vyratúva Roman Kollárik.

Mnohí slovenskí gejovia či lesby sa na pochode nezúčastnia preto, že svoju orientáciu považujú za súkromnú vec. Organizátori tento postoj rešpektujú: „Rešpekt je jedným zo základných pilierov a hesiel našej filozofie. Nehodnotíme ľudí podľa toho, či sa Dúhového pridu zúčastnia, alebo nie," tvrdí Kollárik.

Na druhej strane však chcú aktivisti ukázať, že aspekty rodovej identity a sexuality nie je možné považovať len za súkromné záležitosti, pretože sú základom vytvárania vzťahov v spoločnosti. „Mnoho ľudí považuje svoju sexuálnu orientáciu za súkromnú preto, že jej zverejnenie by im mohlo spôsobiť problémy, ktoré sa snažíme našou činnosťou odstrániť," hovorí Kollárik.

Sprievodu bude predchádzať týždeň sprievodných podujatí - filmov, diskusií i divadla. Film Stonewall o krvavom zásahu americkej polície a mafie proti gejom a lesbám sa bude premietať v piatok 21. mája v Štúdiu 12 v Bratislave.

V tíme Dúhového pridu Bratislava 2010 pracuje desať ľudí bez nároku na honorár, pridalo sa aj 35 dobrovoľníkov a dobrovoľníčok. Podporu vyjadrili aj viaceré zahraničné ambasády na Slovensku.

S prítomnosťou extrémistov by podľa Koleniča mala rátať hlavne polícia. „Dnes, keď sa aj zo strany politikov typu Jána Slotu ozývajú štvavé reči plné nenávisti, by aspoň polícia mala ukázať, že jej záleží na bezpečnosti občanov uplatňujúcich si svoje základné ľudské práva. Báť by sme sa však nemali, k žiadnemu stretu by nemalo prísť. Základnou stratégiou polície pri podobných podujatiach býva totiž zamedzenie prístupu nežiaducich elementov na miesto konania," myslí si Kolenič.

Čo čakajú?

Čo vlastne tí iní chcú od väčšiny? Uznanie odlišnosti? Registrované partnerstvo? Inštitút manželstva aj pre neheterosexuálov? Adopcie? Organizátor podujatia - Queer Leaders Forum otvorene požaduje plné zrovnoprávnenie párov rovnakého pohlavia na úrovni manželstva.

Iniciatíva Inakosť je menej radikálna, podľa nej na to slovenská spoločnosť nie je pripravená a takáto požiadavka nie je v súčasnosti reálna.

Kolenič z tejto iniciatívy je presvedčený, že Slovensko je pripravené prijať nielen Dúhový pride, ale hlavne uzákonenie registrovaného partnerstva, ktorého účelom by síce nebola výchova detí, ale ktoré by stanovovalo zákonné pravidlá pre trvalé životné a majetkové spoločenstvo dvoch osôb rovnakého pohlavia.

Zdôrazňuje, že ide o inštitút odlišný od manželstva, ktorý manželstvo nijako neovplyvňuje ani ho neohrozuje, ale pomôže zlepšiť kvalitu života gejov a lesieb. „Alibistický, ignorantský a pokrytecký postoj politikov k tejto otázke je preto nepochopiteľný a neprijateľný," tvrdí Kolenič.

Roman Kollárik očakáva, že sa organizátorom podujatia podarí povzbudiť ľudí s odlišnou sexuálnou orientáciou a ich blízkych, aby sa sami viac začali podieľať na tejto zmene. „Prvým Dúhovým pridom zakladáme tradíciu. Spoločenské zmeny sú behom na dlhé trate, a preto rátame s každoročným opakovaním akcie podobného charakteru. Dúfame, že ďalšie ročníky nám umožnia viac oslavovať ako protestovať," uzatvára.

Dúhová vlajka

Pôvodne bol znakom komunity homosexuálov ružový trojuholník. Používali ho síce aj nacisti, v 70. rokoch 20. storočia však reprezentoval oslobodenie homosexuálov. Od 80. rokov ho z pozície univerzálneho symbolu gejov a lesieb vytlačila dúhová vlajka. Prvú - ešte s ôsmimi prúžkami - navrhol v roku 1978 pre miestnych aktivistov v San Francisku Gilbert Baker, vychádzajúc z vlajky rás.

Farby dúhy mali symbolizovať rôzne aspekty života: ružová sexualitu, červená život, oranžová zdravie, žltá slnečný svit, zelená prírodu, tyrkysová umenie, indigová harmóniu a fialová ducha. Dnes sa používa vlajka so šiestimi pruhmi. Tyrkysová a ružová z dúhy vypadli, indigová farba sa pretransformovala na kráľovskú modrú. Dúhovú vlajku používajú aj niektoré iné, predovšetkým pacifistické či ekologické organizácie. Niekedy sa ako symbol homosexuálnej komunity používa aj grécke písmeno lambda.

Zuzana Uličianska
Ak nás Slota opľuje, zosmiešni sa

Dúhový pride Bratislava 2010 organizuje Queer Leaders Forum. S jeho hovorkyňou ROMANOU SCHLESINGEROVOU sme sa zhovárali nielen o pripravovanej akcii.

schelsinger.jpgMali ste nejaký problém s povolením tohto pochodu hrdosti?

Samotný pochod centrom Bratislavy bol vyriešený oznamovacou povinnosťou podľa zákona o zhromažďovaní. Dúhový koncert sme ohlasovali ako kultúrne podujatie, na ktoré sme dostali povolenie od mestskej časti Staré Mesto bez akýchkoľvek problémov.

Ohlásené sú však antidemonštrácie niekoľkých desiatok ľudí z katolíckych komunít.

Na svoj názor o nukleárnej rodine ako jedinej správnej, samozrejme, majú právo. Oceňujeme, že svoje zhromaždenie uskutočňujú legálnym spôsobom a veríme, že práve kresťanská láska im pomôže sa v tento deň správať ohľaduplne a slušne k stovkám účastníkov a účastníčok pridu.

Ján Slota sa tiež dal počuť, že príde.

Slota je človek, ktorý sa už viac zdiskreditovať nemôže. Nie je to pre nás partner do žiadnej diskusie. Pokiaľ nás skutočne príde opľuť, tak ako to prezentoval v médiách, zosmiešni sa pred celým Slovenskom a Európou, ktorá Dúhový pride Bratislava 2010 sleduje s očakávaním.

Čo sa hlavne zmenilo na postavení homosexuálov v porovnaní so situáciou za socializmu?

Po revolúcii sa konečne zjednotila legálna veková hranica pre dvoch ľudí na udržiavanie intímneho vzťahu. Za socializmu to bol pre heterosexuálov vek 15 rokov a pre homosexuálov 18 rokov.

Aké práva si slovenskí gejovia a lesbičky od roku 1989 vybojovali?

V roku 2004 sme prijali na Slovensku zákon o rovnakom zaobchádzaní, známy ako antidiskriminačný zákon, ktorý bol naposledy novelizovaný v roku 2008 a ktorý obsahuje vo výpočte zakázaných dôvodov diskriminácie i sexuálnu orientáciu. Tento zákon chráni lesbičky, gejov, bisexuálov a transsexuálov v oblasti pracovno-právnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho a zdravotného zabezpečenia, poskytovania tovarov, služieb a vzdelávania.

Myslíte si, že už padlo aj spoločenské tabu?

O homosexualite, resp. neheterosexualite sa na Slovensku hovorí, od roku 1989 vzniklo niekoľko gejsko-lesbických združení, periodík, niekoľko zatiaľ neúspešných návrhov na legislatívne zrovnoprávnenie rovnakopohlavných párov, máme vlastný filmový festival. V tejto chvíli sme skôr znepokojení spôsobom, akým sa neheterosexuálni ľudia zobrazujú. Veľmi často ich práve slovenské médiá redukujú len do roviny sexuálnej, a tak spoločnosť nadobúda stereotypné predstavy o gejoch a lesbičkách.

Nie je riskantné, ak sa v predvolebnom čase takýmto spôsobom ešte zvýši napätie? Neprihreje si na tom niekto len svoju extrémistickú polievku?

Na Slovensku sa politická polievočka prihrieva takmer stále na rôzne témy a na úkor viacerých menšín, nielen neheterosexuálnych ľudí. Ak by sme mali takúto stratégiu, pravdepodobne by pride na Slovensku ešte veľmi dlho nevznikol.

Ktoré súčasné tendencie vnímate ako pozitívne?

Veľmi nás teší, že čoraz viac neheterosexuálnych ľudí je schopných verejne rozprávať o svojej menšinovej sexuálnej orientácii a o živote s partnerom či partnerkou rovnakého pohlavia so svojimi blízkymi, s rodinou, v škole či v práci. Je to azda to najpodstatnejšie, čo sa nám darí a jeden z najefektívnejších spôsobov ako búrať predsudky. Homofóbia je strachom, ktorý vyplýva z neinformovanosti ľudí o živote neheterosexuálnych ľudí.

Čo zostáva negatívne?

Prístup slovenských politikov a političiek - väčšina je v pozícii ignorácie akýchkoľvek požiadaviek neheterosexuálnych ľudí. Potom sú tu aj takí ako pán Slota, ktorí nemajú zvnútornené akékoľvek ľudskoprávne východiská. Žiaľ, dostávajú veľký mediálny priestor a ich xenofóbne a homofóbne výroky tak beztrestne legitimizujú status gejov a lesbičiek v slovenskej spoločnosti ako status druhotriednych občanov a občianok.

Zuzana Uličianska

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  2. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  3. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  4. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  5. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  6. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  7. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  8. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  9. Medzinárodná súťaž FIRST LEGO League na Fakulte informatiky PEVŠ
  10. S profesorom Michalom Miovským o prevencii závislostí
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 9 137
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 8 362
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 7 742
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 727
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 451
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 729
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 401
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 370
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 4 187
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 806

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Ľudia ju zbierajú pri lese, jej pestovanie podporí štát

Štát chce podporiť ovocie, ktoré na Slovensku pestuje len zopár ľudí.

ŠPORT

Pánik potvrdil skvelú formu

Útočník získal v posledných šiestich zápasoch deväť bodov za päť gólov a štyri prihrávky.

Neprehliadnite tiež

Tresty v kauze Čistý deň chýbajú

Resocializačné zariadenie v Galante vyčkáva s prevzatím rozhodnutia o ponechaní či odobratí akreditácie. Medzitým z neho ušli dve chovankyne.

Rajtár z SaS: Kollár je liberál, Sulíka s Kotlebom by som vôbec neporovnával

Spoluzakladateľ SaS a poslanec Jozef Rajtár hovorí, že v strane sa začal opäť angažovať, aby pomohol poraziť Smer.

SaS sa približuje k antisystémovému voličovi, odchodom Mihála stráca výhodu

Z mnohých výrazných osobností, ktoré boli v strane od jej vzniku v roku 2009, v nej dnes zostávajú už len niekoľkí.

Podpora diktatúre na Slovensku poklesla

Agentúra Focus sa ľudí znova pýtala, v čom vidia alternatívu demokracie. Diktatúru podporuje menej Slovákov ako pred dvoma mesiacmi.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop