Má stáť na Bratislavskom hrade, hoci priame historické dôkazy nepotvrdzujú, že by ho bol aspoň navštívil. Bude tam stáť za peniaze politikov, ktorí sa tak jednoducho rozhodli. Bez toho, aby dali sochárom šancu na súťaž a verejnosti priestor na diskusiu. Socha Svätopluka má byť oficiálne odhalená 6. júna.
Na sochu Svätopluka na Bratislavskom hrade sa už oficiálne rozbehla verejná zbierka. Zatiaľ sa zozbieralo okolo 78-tisíc z 270-tisíc eur. Toľko má monumentálna socha stáť. Prostriedky zbiera občianske združenie Svätopluk založené z iniciatívy troch neobyčajných občanov, najvyšších štátnych predstaviteľov - prezidenta Ivana Gašparoviča, predsedu Národnej rady Pavla Pašku a predsedu vlády Roberta Fica.
Aj medzi tými, čo na pamätník zatiaľ najviac prispeli, sú politici: Marek Maďarič, Robert Kaliňák, Jana Vaľová, Róbert Madej, Richard Raši, Dušan Muňko, Dušan Jariabek, Juraj Blanár a mnohí ďalší reprezentanti štátu vložili takmer jednotne po tisíc eur. Z organizácií sa do zbierky zapojilo niekoľko miestnych odborov Matice slovenskej či Mladí sociálni demokrati. Na zozname sú však aj takí, ktorí prispeli po piatich eurách.
Hlavný architekt Bratislavy však o tom, že by na území mesta mala socha stáť, vlastne oficiálne nevie: „Nielenže som nebol oslovený ja, ale nikto z odbornej verejnosti. K postupu prípravy sochy, ako je prezentovaná, by som určite zaujal negatívne stanovisko," tvrdí Štefan Šlachta.
Súťaž či priame zadanie?
Nemuselo byť stavebné povolenie?
Hlavný architekt mesta Bratislava Štefan Šlachta tvrdí, že nakoľko ide o verejný priestor, na ktorom má byť socha Svätopluka osadená, malo byť jednoznačne oslovené vedenie hlavného mesta.
Hovorkyňa bratislavského magistrátu Eva Chudinová pripustila, že o postupe stavby vie len z médií, odkázala na príslušný stavebný úrad.
Mária Kullmanová, vedúca oddelenia územného rozhodovania a stavebného poriadku na stavebnom úrade bratislavského Starého Mesta sa vyjadrila, že socha nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia. „Vieme to povoliť ako doplnkovú stavbu k Hradu, je to v súlade so stavebným zákonom," dodáva.
Krajský pamiatkový úrad vydal svoje záväzné stanovisko, ale len k vybudovaniu podstavca sochy, zvlášť s ohľadom na archeologické náleziská, ktoré sa v jeho okolí nachádzajú. „Výtvarné dielo nám neprináleží komentovať," vyjadril sa Peter Jurkovič, riaditeľ Krajského pamiatkového úradu Bratislave.
Hlinenú predlohu súsošia poskytol Národnej rade zadarmo profesor Ján Kulich. Šlachta sa obáva, či nejde o návod, ako obchádzať zákon o verejnom obstarávaní. „Podobná socha by mala vzniknúť cestou sochárskej súťaže, nie formou ´dohovorenia´ modelu, ktorý mal autor ´náhodou´ pripravený na polici. Darovaný model bude nepochybne veľmi dobrým obchodom. Spomeňme si, koľko stálo odliatie osem metrov vysokého Štefánika na nábreží Dunaja," hovorí.
Šlachtovi sa zdá, že zverejnená cena je nereálna. „Ale v miliónoch eur, ktoré dávame na obnovu Hradu, sa bez problémov stratí," obáva sa.
„Nepochybujem o tom, že máme dosť teoretikov, architektov i výtvarníkov schopných podieľať sa na komplexnom riešení od koncepcie a návrhu až po realizáciu. Mohli pripraviť varianty, ktoré by rozprúdili odbornú diskusiu, zväčšiť tak šancu na nájdenie optimálneho riešenia, príležitosť však nedostali," hovorí aj Pavol Kráľ, predseda Slovenskej výtvarnej únie.
Pripomína, že verejnosť sa dozvedela o príprave realizácie pamätníka až prostredníctvom letmého záberu na model sochy v televíznom vysielaní. Ani to, že sa na sochu hľadajú peniaze zo súkromných zdrojov, nepovažuje za dostatočný dôvod na obídenie odbornej verejnosti. Vypočul si už veľa názorov z radov architektov i výtvarníkov na tento pomník. „S pozitívnou reakciou som sa ešte nestretol," hovorí Kráľ.
Podľa jedného z našich najznámejších sochárov Jozefa Jankoviča je rozumné súťaže organizovať, no nedá sa od nich očakávať, že všetko zachránia. „Celé roky sme za socializmu bojovali proti predstave superexpertnej komisie, ktorá vyberie absolútne kvalitne. Predpokladať, že mestskí, krajskí či štátni úradníci, cirkev či politická strana zostavia skvelú komisiu z nezištných odborníkov bez vedľajších záujmov, ktorí sa dohodnú na najavantgardnejšom návrhu, je iluzórne. Priemerná komisia sa dohodne na priemernom návrhu," myslí si Jankovič.
Kto je Kulich?
Pre Štefana Šlachtu je Kulich ako autor sochy Svätopluka neprijateľný. „Jeho majstrovstvo ako autora mnohých medailí je nepopierateľné a veľmi si ho cením, ale ako autor monumentálnych diel nikdy nebol dobrý," myslí si Šlachta. Podľa neho sa tento bývalý člen ÚV KSČ, v rokoch 1973 - 1989 aj rektor VŠVU, presadil aj vďaka svojmu politickému vplyvu.
Ako príklady výtvarne diskutabilných pamätníkov uvádza Kulichovho Milicionára na Račianskom mýte, Františka Zupku pri Istropolise či Lenina v Žiline. Paradoxný je osud sochy Vítanie, ktorá mala byť pôvodne osadená na Moste hrdinov Dukly (dnešný Prístavný most), nakoniec však stojí pred parlamentom.
Kulich je však aj autorom na danú dobu zaujímavého súsošia Žalujem v Pamätníku duklianskych hrdinov na Dukle, je aj spoluautorom dotvorenia bratislavského Slavína, Pamätníka SNP, Jánošíka v Terchovej a mnohých ďalších verejných sôch.
Jazdeckých sôch, akou má byť aj Svätopluk, je na Slovensku málo, Kulich už však jednu zrealizoval. Išlo o pamätník Jána Nálepku v Stupave, ktorý však v deväťdesiatych rokoch presunuli z centra na perifériu mesta.
Zákazkoví sochári
Kulich - ikona starého umenia - bol však za posledné roky rehabilitovaný nielen politikmi, ale aj cirkvou. Urobil sochu Matky Terezy, ktorú prezident Rudolf Schuster odniesol Pápežovi do Ríma, pietu i ďalšie zákazky pre cirkev. Kardinálovi Jánovi Chryzostomovi Korcovi venoval pri príležitosti výročia jeho kňazskej vysviacky kríž. S Ladislavom Berákom nie sú jedinými protežovanými komunistickými umelcami, ktorí zostali v kurze aj v novom režime. Tibor Bartfay je napríklad autorom sochy Hansa Christiana Andersena na Hviezdoslavovom námestí.
„Slovensko má dnes množstvo mladých sochárov, ktorých úroveň nepochybne prevyšuje dnes už 80-ročného Kulicha," myslí si Šlachta. Nie celkom s ním súhlasí Jankovič. Podľa neho nie je na Slovensku okrem bývalých socialistických realistov veľa iných autorov, ktorí by vedeli podobné monumentálne sochy zvládnuť. Tí, ktorí toto remeslo ovládajú, študovali ešte v starých časoch. Pre tento typ zákaziek jednoducho existujú zákazkoví sochári.
Jedna horšia ako druhá
Pamätníky tu nie sú na rok či dva, ale dlhodobo ovplyvňujú verejný priestor. „Dvadsať rokov sa u nás stavajú sochy, jedna horšia ako druhá, o žiadnej sa nediskutovalo," hovorí sochár Jozef Jankovič. Aj Štefana Šlachtu hnevá, ako sa v Bratislave riešia pamätníky. „Nekoncepčne a chaoticky. Zavše sa presúvajú z miesta na miesto, zavše sa bez rozmyslu likvidujú, inokedy vznikajú bez potrebného odborného historického zázemia," komentuje.
No medzi mnohými gýčmi vieme nájsť prinajmenšom jednu špičkovú sochu - pomník Martina Kukučína od slávneho chorvátskeho sochára Ivana Meštroviča, ktorý do Bratislavy došiel v roku 1984. „Sedí skromne v obkľúčení zelene v Medickej záhrade," opisuje Šlachta. „Pamätníky by mali ľudia milovať a nie si z nich robiť žarty. Ak to tak je, chyba nie je v ľuďoch, ale v pamätníkoch," dodáva.
Pár monumentálnych príkladov
K najväčším zadávateľom pamätníkov patrila za posledné dve desaťročia cirkev, maďarská komunita, ale aj Ján Slota, ktorý dal ako bývalý primátor Žiliny postaviť sochy či aspoň busty Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi, svätému Cyrilovi a Metodovi, Jánovi Pavlovi II., Andrejovi Hlinkovi, Ľudovítovi Štúrovi. Všetky realizoval jediný autor, kedysi známy predstaviteľ socialistického realizmu Ladislav Berák.
Viacero sôch sa predsa len realizovalo na základe súťaže. V roku 1996 vyhlásil miestny odbor Matice slovenskej v Prievidzi súťaž na realizáciu sochy Cyrila a Metoda. Vybrali dielo akademického sochára Stanislava Mikuša, druhý v poradí, sochár Milan Ormandík dostal možnosť realizovať súsošie pre obec v Kútoch.
„Zúčastnil som sa viacerých súťaží, prebiehali štandardne, jedno- alebo dvojkolovo. V komisiách mi však chýba viac profesionálnych výtvarníkov, ktorí majú skúsenosti v tejto oblasti," komentuje Ormandík.
Súťaž bola napríklad vyhlásená aj na sochu spisovateľa Sándora Máraia v Košiciach a priniesla jednu z vydarenejších nových sôch. Vyhral ju akademický sochár Péter Gáspár, ktorý tiež nie je nováčikom. Až do začiatku 90. rokov robil na Katedre sochárstva VŠMU, od roku 2000 vedie ateliér figurálneho sochárstva na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Jeho dielom sú napríklad aj bronzové plastiky pre Poštovú banku v Bratislave či monument Prometheus pre Jadrovú elektráreň v Mochovciach.
Beata
Balogová
