BRATISLAVA. Spoplatnite štúdium na vysokých školách, radí Slovensku profesor ekonómie Richard Vedder z americkej Ohio University. "Urobte to teraz, lebo o desať rokov nebudete mať na výber, štát to bez poplatkov za štúdium nezvládne pre starnúcu populáciu a zabezpečenie sociálneho systému," povedal Vedder na dnešnej tlačovej besede po konferencii Slovensko v polčase reforiem. Zo skúsenosti zo Spojených štátov tvrdí, že školné prinúti študentov vážiť si vzdelanie a motivuje ich k lepším študijným výsledkom. "Dokázalo sa, že študenti, ktorí navštevujú súkromné univerzity s vyššími poplatkami, dosahujú aj lepšie výsledky," konštatuje Vedder.
Podľa profesora majú v USA napriek školnému prístup k vzdelaniu i ľudia zo sociálne slabších vrstiev. V školnom vidí Vedder istú prevenciu voči korupcii. "Nie je problém s korupciou na univerzitách, ktoré sú drahé, tendenčne sa môže objaviť korupcia na lacnejších školách," tvrdí profesor zo skúsenosti v USA.
Viac študentov vraj nepotrebujeme
Marian Tupý z Cato Institute vo Washingtone pripomína, že americké školy nie sú odkázané na úplatky. Úspešní absolventi im často z vďaky odkazujú časť majetku a finančne ich podporujú aj počas svojho života. "Univerzitám nestojí za to pokaziť si dobré meno, keby tam prepukol korupčný škandál, z dlhodobého hľadiska by sa ľudia prestali zapisovať na túto univerzitu a firmy by prestali zamestnávať týchto absolventov," hovorí Tupý.
Vedder neodporúča Slovensku zvyšovať počet študentov na vysokých školách, aby sa tak ako v USA nestalo, že priveľa absolventov univerzít pracuje na pozíciách, ktoré si nevyžadujú vysokú kvalifikáciu. Americký expert si myslí, že Slovensko by malo decentralizovať školstvo a podporiť vznik súkromných vysokých škôl, ktoré budú chcieť mať zisk.
"Stále tu pretrváva sovietsky model," kritizuje. Podnikanie vo vzdelávaní hodnotí pozitívne, pretože trh najlepšie určuje riešenia. "Trhové hospodárstvo do istej miery funguje aj v rámci amerických univerzít, potrebujete sa k tomu modelu priblížiť," nazdáva sa Vedder.
Študenti si na školu požičajú
Poplatky za vzdelanie na najlacnejších školách predstavujú ročne 4 000 až 5 000 dolárov, za najdrahšie univerzity platia poslucháči aj 25-tisíc amerických dolárov za rok. Vďaka pôžičkám si univerzitné vzdelanie financujú dve tretiny Američanov. Študenti, ktorí si na školné požičajú od federálnej vlády, musia podľa profesora zaplatiť úrok štyri percentá, od komerčnej banky si požičiavajú za osempercentný úrok.
Vedder priznáva, že federálne pôžičky nepriniesli krajine všetky očakávané pozitíva. "Dnes v porovnaní so situáciou spred 40 rokov máme nižšie percento študentov z chudobnejších pomerov," konštatuje Vedder. Negatívne vníma, že systém umožňuje univerzitám zvyšovať školné, takže väčšina peňazí nekončí v rukách študentov, ale škôl.
Ako vláda plní sľub nespoplatniť denné vysokoškolské štúdium
Čo sľúbili: Vláda nezavedie spoplatnenie dennej formy vysokoškolského vzdelávania.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia negatívne. Sociálna spravodlivosť bezplatného vysokoškolského štúdia je otázna. Vysokoškolské štúdium je prínosom najmä pre samotného študenta, pri bezplatnom štúdiu však vysoké školy platia i ľudia, ktorí nikdy študovať nebudú. Spoplatnením štúdia by štát ušetril peniaze, ktoré by mohol využiť na štipendiá pre sociálne slabších a nadaných študentov.
Aká je realita? Sľub je prevažne splnený. Denné štúdium zostalo prevažne bez poplatkov, v roku 2007 však vláda spoplatnila súbežné štúdium viacerých akademických programov. Zúžila teda bezplatné štúdium na jeden akademický program v štandardnej dĺžke. V máji 2009 podľa správy ministerstva školstva 18 z 20 vysokých škôl nelegálne vyberalo školné, či už vo forme darov alebo poplatkov za nadštandardnú dĺžku štúdia v roku 2007/8.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
