Gabčíkovo 9. mája (TASR) - Lámanou slovenčinou zneli dnes zborovo z úst osemnástich afganských, čečenských a juhoslovanských detí v Pobytovom utečeneckom tábore v Gabčíkove slová: "Milé mamy, žite v šťastí, zdraví, my vás máme veľmi rady." Medzinárodný deň matiek tam slávili obyvateľky tábora. Hŕstka žien, ktoré spolu so svojimi deťmi a mužmi utekali stovky kilometrov zo svojho domova poznačeného vojnou, biedou. Vydali sa do sveta nájsť nový domov. Hľadajú ho na Slovensku.
Dočasný našli v gabčíkovskom tábore, kde okrem stravy, ošatenia, základných hygienických potrieb dostávajú aj možnosť osvojiť si slovenčinu, angličtinu, ovládanie počítača, šijacieho či pletacieho stroja. A nádej, že azylová procedúra sa skončí pozitívne. Pomáhajú im pri tom Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a Slovenská humanitná rada, ktoré v tábore spoločne s utečenkyňami už po šiesty rok usporiadali malú slávnosť ku Dňu matiek.
Básničky a pesničky detí so zatajených dychom počúvala Afganka Adelah Arsalanová, ktorá nerozumie ani slovíčko po slovensky. Medzi vystupujúcimi bolo aj jej osem detí vo veku od 2 a pol do dvanásť rokov, najmladšie, deviate, ktoré sa jej narodilo na úteku, držala na rukách.
Zhovorčivejšia bola po rusky hovoriaca Oľga Dutujevová z Čečenska, povolaním vychovávateľka v materskej škole. Jej tretie dieťa sa narodilo v prvý januárový deň už na Slovensku. "Opustiť vlasť nás prinútilo prenasledovanie manžela. Tu máme problémy s komunikáciou, lebo neovládame váš jazyk. Na prvýkrát sme azyl nedostali, ale odvolali sme sa. Dúfame, že sa u vás môžeme usadiť," uviedla dnes po oslavách Dňa matiek.
Zraniteľné skupiny, medzi ktoré patria aj ženy a deti, hrajú podľa pracovníčky UNHCR Márie Čiernej kľúčovú úlohu pri adaptácii utečeneckej rodiny v cudzej krajine. Vyrovnávajú sa s novou životnou situáciou v azylovej krajine s cudzím jazykom, stravou, zvykmi. UNHCR poskytuje utečencom konkrétnu pomoc predovšetkým prostredníctvom poradenstva a vzdelávacích programov. Do nich sa zapájajú vo väčšej miere ženy z vyspelých európskych krajín, menej ženy z tretieho sveta. Tieto sa počas azylovej procedúry, ktorá neraz trvá aj rok, nečinne poddávajú čakaniu pestujúc svoju nádej.
