BRATISLAVA. Vyplynulo to z vyjadrení jej predstaviteľov na minulotýždňovej konferencii Stratégia rozvoja slovenského zdravotníctva. Pre realizáciu tohto kroku bude najprv potrebné zadefinovanie starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia, čím sa vytvorí priestor pre vznik pripoistenia.
Ako pre TASR konštatoval prezident Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula, aj komora podporuje pripoistenie. Pripomenul však, že netreba mať veľké oči ohľadne množstva zdrojov, ktoré by takýto krok priniesol. Objasnil, že v európskych krajinách je pripoistených asi osem percent ľudí, vo vyspelejších štátoch EÚ je to asi 12 percent.
"Sme za to, aby sa zadefinoval tento rozsah, jednak je to ekonomický parameter, ktorý šetrí verejné zdroje a prináša súkromné do systému. Zdá sa, že na rozsah, ktorý je teraz zadefinovaný, v súčasnosti ten objem financií nestačí," konštatoval Peter Mečiar z ĽS-HZDS. Ako poznamenal Peter Kalist zo SaS, definovanie rozsahu bezplatnej zdravotnej starostlivosti nemusí znamenať jeho zúženie. "Znamená to, že všetci budú vedieť čo, kedy a ako dostať."
"Je dôležité, aby pacient vedel, na čo má nárok a dokedy a aby lekár vedel, čo v rámci základného balíka musí poskytnúť, a čo má byť na danú diagnózu poskytnuté bez ohľadu na región a typ poskytovateľa," povedal Ivan Uhliarik z KDH. Ako doplnil Tibor Bastrnák z Mostu-Híd, treba preto do života uviesť katalóg výkonov, kde by sa zadefinovalo, čo bude hradiť poisťovňa.
Vláda vo svojom programovom vyhlásení počítala v tomto volebnom období so zavedením nepovinného zdravotného poistenia, o tento krok však podľa ministra zdravotníctva Richarda Rašiho (Smer-SD) nebol zo strany poisťovní záujem. "Rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti je široký, preto na to nie je veľký priestor," konštatoval pre TASR začiatkom mája s tým, že nepovinné poistenie by sa mohlo napríklad využívať pri platení za nadštandardné služby či plastické operácie. Zdôraznil, že nepripúšťa zúženie rozsahu bežnej zdravotnej starostlivosti.
Nenaplnenie tohto sľubu pre nezáujem poisťovní považuje predseda parlamentného výboru pre zdravotníctvo Viliam Novotný (SDKÚ-DS)za účelovú výhovorku, keďže kabinet nesplnil ani sľub o spoplatnení časti zdravotných výkonov. "Poisťovne nemajú totiž čo poisťovať, keďže prakticky všetka zdravotná starostlivosť je "bezplatná". Domnieva sa, že spoplatnenie by umožnilo poisťovniam vytvoriť poistné produkty na krytie tohto spoplatnenia. Poznamenal, že ak je všetko "bezplatné", pacient si nemôže pripoistiť nič.
Odhaduje sa, že na bezplatné zdravotníctvo by štát potreboval v súčasnosti asi 6,4 miliardy eur ročne. Do zdravotníctva by v tomto roku malo smerovať 4,5 miliardy eur. Ako poznamenal Novotný, na to, aby štát zabezpečil dostatok zdrojov, musela by byť sadza poistného za poistencov štátu na úrovni 14 percent z priemernej mzdy a nie 4,78 percenta ako je to v súčasnosti.
