BRATISLAVA. Ústavný súd v utorok rozhodol, že časť zákona o sociálnych službách je protiústavná. Toto rozhodnutie pomôže ľuďom odkázaným na pomoc iných. Narobí však problémy obciam a župám.
Obce a župy sú zo zákona povinné prispievať na zariadenia sociálnych služieb. Keď si človek bude môcť vybrať, kde chce byť, samospráva bude musieť dávať viac peňazí do občianskych, cirkevných a súkromných zariadení.
Kde na to vezme, keď nález Ústavného súdu vyjde v zbierke zákonov, ešte nik nevie. Ministerstvo sociálnych vecí sa dovtedy odmieta vyjadriť.
„Stav, keď služby, ktoré samospráva poskytuje na základe zákona, nie sú kryté z vládneho rozpočtu, nie je udržateľný," povedal Ľubomír Andrassy, tlačový tajomník bratislavskej Petržalky.
Dlhá cesta do domova
ľudia sa po žiadosti domova dôchodcov či iných služieb nemuseli dočkať;
obec či župa im najskôr hľadala vlastné zariadenia;
až keď tam nebolo miesto, posunuli ich inam – priamo do cirkevných a súkromných domovov sa nedostali.
Málo peňazí samospráv nesmie obmedziť ľudí
„Zákon uložil obciam, mestám nové povinnosti, ale rezort financií tento fakt nepremietol do finančných tokov," pokračuje Andrassy. Samospráva sa odvoláva najmä na krízu - štát vyberá menej daní z príjmov ľudí a práve výnos tejto dane sa delí medzi obce a župy. Vláda im už dva razy mimoriadne pomohla, ale ani to nestačí.
Ústavný súd tento problém neriešil. Plénum došlo k záveru, že rozpočtové záujmy obcí a žúp nemôžu viesť k znevýhodneniu niektorých poskytovateľov na úkor iných. Predsedníčka súdu Ivetta Macejková podľa TASR povedala, že človek musí mať možnosť vybrať si, kto mu poskytne potrebnú starostlivosť. Môže si vybrať medzi nižšou cenou alebo vyššou kvalitou.
Nižšia cena je typická pre zariadenia, ktoré zákon nazýva „verejné". Patria obciam a župám a tie ich dotujú viac ako cudzie domovy. Milada Dobrotková z neziskovej organizácie Hestia hovorí, že klientom verejných zariadení sa „z daní nás všetkých" dotujú dve tretiny nákladov na starostlivosť, zatiaľ čo tým ostatným nanajvýš tretina.
Kde chceli, vyhoveli
„Je nutné, aby mali rovnaké podmienky. Nie sú to predsa naši a vaši klienti, ale predovšetkým naši občania," hovorí Dobrotková, ktorá je súčasne predsedníčkou asociácie neverejných poskytovateľov.
Od januára 2009 si človek nemôže vybrať zariadenie sociálnych služieb, keď chce, aby mu naň obec alebo župa prispela. Parlament uzákonil určitú postupnosť.
Napríklad pre človeka, ktorý potrebuje domov dôchodcov, to znamená, že najprv mu obec hľadá miesto vo svojom zariadení, potom v zariadení inej obce. Až keď zlyhá tam, môže ísť do starobinca, ktorý patrí cirkvi alebo inej organizácii.
Plénum Ústavného súdu rozhodlo, že zvýhodnenie niektorých poskytovateľov pred inými nie je v súlade s ústavou. Majú totiž rovnaký predmet činnosti.
Obce dosiaľ často postupovali podľa toho, či majú požadované zariadenie, alebo nie. Napríklad Martin nemá žiadne. Prakticky sa teda pre Martin nič nezmení, povedal hovorca mesta Jozef Petráš.
V rámci možností ľudí umiestňujú tam, kde si želajú. Petráš hovorí o prípade, keď jeden človek chcel vzhľadom na náboženské presvedčenie ísť iba tam, kde môže dostávať kóšer stravu.
„Na Slovensku sme takéto zariadenie našli len jedno, nemali sme s ním uzavretú zmluvu. Pre tohto klienta sme ju uzavreli."
