BRATISLAVA.
Opatrenie už odsúhlasili členské štáty európskej dvadsaťsedmičky. Ako informoval Tomáš Halán zo Zastúpenia Európskej komisie v SR, k rómskemu obyvateľstvu patrí podľa odhadu 10 až 12 miliónov obyvateľov Európy, ktorí často žijú v podmienkach extrémnej biedy a segregácie.
Z výsledkov výskumu vyplýva, že v krajinách strednej a východnej Európy žije viac ako polovica rómskeho obyvateľstva v čiastočne alebo úplne segregovaných štvrtiach. Pritom tento trend smerom k izolácii sa počas posledných 15 rokov posilnil. Rok 2010 vyhlásila EÚ za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.
Právne predpisy týkajúce sa regionálnych fondov boli doteraz priveľmi obmedzujúce, pokiaľ ide o zásahy do bývania. Oprávnenie čerpať prostriedky sa obmedzovalo na dvanásť nových členských štátov (s nedávnymi výnimkami zavedenými pre oblasť energetickej úspornosti a opatrenia týkajúce sa obnoviteľných energií) a na renováciu existujúcich bytových domov v mestských oblastiach.
Rómske obyvateľstvo však často žije v segregovaných vidieckych oblastiach v rodinných domoch. „Rómovia sú najväčšou menšinou v Európe a často trpia marginalizáciou, biedou a sociálnym vylúčením. Teším sa dnešnému rozhodnutiu," uviedol komisár pre regionálnu politiku Johannes Hahn.
Vďaka novým opatreniam sa prostriedky Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) budú môcť používať aj na zásahy v oblasti bývania v prospech marginalizovaných skupín obyvateľstva, a to vo všetkých členských štátoch. Zmena právnych predpisov však nie je výlučne zameraná na rómske obyvateľstvo.
Zahŕňa nahradenie existujúcich domov ako aj výstavbu nových domov vo vidieckych i v mestských oblastiach. Financovanie z EFRR by sa nevzťahovalo na súkromné vlastníctvo, ale len na projekty verejných orgánov.
Únia považuje bývanie za rozhodujúci faktor zlepšenia integrácie Rómov. Považuje ho za kľúčové i pri riešení otázok vzdelávania, rozvoja zručností, zamestnanosti a zdravia. Z Európskych štrukturálnych fondov sa už spolufinancuje niekoľko projektov zameraných na rómske obyvateľstvo, napríklad vzdelávanie v ranom detstve, zamestnanosť, mikrofinancie a rovnaké príležitosti (najmä rovnosť medzi ženami a mužmi).
Vďaka investíciám Únie v podobe 1,11 milióna eur funguje napríklad nový projekt regenerácie sídiel v jednej z najväčších rómskych štvrtí v Maďarsku – v meste Nyíregyháza. Zruší sa segregovaná škola a obnovia sa cesty, ihriská a služby starostlivosti o deti.
Okrem finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii v rámci programov regionálnej politiky, Európsky parlament pridelil Európskej komisii päť miliónov eur na pilotný projekt pre začlenenie Rómov, ktorý zahŕňa tri oblasti - vzdelávanie v ranom detstve, mikrofinancie a zvyšovanie povedomia. Projekt sa uskutočňuje počas roka 2010 a je zameraný najmä na rómske obyvateľstvo v strednej a východnej Európe.
Ako vláda plní sľub komplexne riešiť rómsku problematiku
Čo sľúbili: Vláda naďalej považuje riešenie rómskej problematiky za svoju prioritu. Na jej realizáciu bude podporovať všetky rozvojové programy s cieľom zlepšovať život Rómov a integráciu rómskej komunity do spoločnosti... Vo väčšej miere než doposiaľ budú v regionálnom rozvoji riešené sociálno-ekonomické problémy rómskej komunity s dôrazom na komplexný charakter prijímaných opatrení...
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Komplexné riešenie rómskej problematiky by viedlo k zlepšeniu životnej úrovne marginalizovaných rómskych skupín i zníženiu napätia v spoločnosti. Malo by tiež pozitívne ekonomické dopady v dôsledku zapojenia ďalšej pracovnej sily do ekonomiky.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda do konca septembra 2009 nepokročila v čerpaní 180 miliónov eur (takmer 5,5 mld. Sk) vyčlenených na rómsku problematiku. Realitou je tiež rastúce napätie medzi väčšinovým obyvateľstvom a rómskou menšinou.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
