Úrad pre verejné obstarávanie preveruje, či bola súťaž na nákup ponožiek podľa zákona.
BRATISLAVA. Kvalita vojenských ponožiek je dôležitá a veľký tender na ministerstve obrany to len potvrdzuje. „Vojaci v krízových situáciách a často extrémnych poveternostných podmienkach musia myslieť na boj a nie na to, či majú spotené nohy, alebo že ich tlačí topánka,“ tvrdí bývalý náčelník generálneho štábu Milan Cerovský.
Ministerstvo obrany ide v najbližších piatich rokoch nakúpiť pre 13 400 vojakov 925-tisíc párov ponožiek. Vyhlásilo súťaž a vybralo víťaza, ktorý ponúkol najnižšiu cenu. Tovar však nakúpiť nemôže, pretože súťaž preveruje Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO).
Nejasností okolo ponožkového tendra je viac. Najväčšou je cena, s ktorou zvíťazila firma Fintex zo Spišskej Novej Vsi. Podľa zápisnice z otvárania obálok sú ceny Fintexu zvláštne.
Tmavosivé stoja najviac Ceny ponožiek od Fintexu zimné tmavosivé (70tisíc párov) – 1,157 eura za pár; zimné bordové (päťtisíc párov) – 0,417 za pár; zimné tmavomodré (päťtisíc párov) – 0,417 za pár.
Kým letné ponožky v bordovej a tmavomodrej farbe víťaz ponúkol za necelých 30 centov za kus, rovnaké tmavosivé už majú stáť 82 centov. Z bordových a tmavomodrých chce armáda kúpiť po päťtisíc párov, oveľa drahších – tmavosivých až 90-tisíc párov. Bežná logika obchodu je pritom opačná – čím viac tovaru, tým je cena nižšia.
Podobné je to aj pri zimných ponožkách. Zatiaľ čo päťtisíc bordových a rovnaký počet tmavomodrých ponúkol Fintex za necelých 42 centov, 70-tisíc tmavosivých ponožiek majú nakúpiť za 1,157 eura.
Jediným kritériom ministerstva bola cena. Nevychádzalo však z ceny na celú predpokladanú dodávku 925-tisíc párov. Hodnotilo len cenu prvej dodávky, ktorá mala do armádnych skladov prísť do konca júna – 231-tisíc párov. Malo tiež špecifickú požiadavku – aby bolo jedným z materiálov „polypropylénové vlákno modifikované permanentnou antibakteriálnou úpravou“.
Neúspešný uchádzač – spoločnosť Adverta – sa sťažoval na ministerstve i na ÚVO na „neobvykle nízku cenu“ Fintexu. V roku 2006 v rovnakej súťaži Fintex ponúkal letné bordové za dvojnásobnú cenu ako teraz a podobne to bolo aj pri iných druhoch ponožiek.
Adverta tvrdí, že náklady na výrobu ponožiek sa môžu líšiť podľa farby maximálne o päť percent, rozhodne však nie o takmer 50. Hrozí tak vraj veľké riziko, že víťaz nedodá tovar za stanovenú cenu a bude sa ju snažiť zmeniť cez dodatky.
Ďalší záujemca o dodávku armáde – Tatrasvit – pre podmienky tendra poslal prázdnu obálku. Tvrdí, že ponožky s polypropylénovými vláknami môže dodať jediný výrobca na Slovensku. Podľa zistení SME sú však výrobcovia dvaja.
Tatrasvit po dodávateľovi pátral aj v Nemecku, Taliansku a vo Švajčiarsku. Tam Tatrasvitu vraj odporučili, aby sa obrátil na dodávateľa z Kórey. S požiadavkou na polypropylén sa nestretli, ani keď dodávali ponožky českej, nemeckej či švédskej armáde, alebo nemeckej či holandskej polícii.
Ministerstvo obrany požiadavku na ponožky s polypropylénom vysvetľuje tým, že vojaci „vykonávajú výcvik v náročných klimatických podmienkach a potrebujú kvalitný výstroj“.
Víťaz: Obchodná politika Výslednú cenu ponožiek, ktorá by vychádzala z rámcovej zmluvy, však neoznámilo. Zmluva totiž pre preverovanie ÚVO ešte uzavretá nebola. Súťaž bola podľa hovorcu ministerstva obrany Vladimíra Gemelu transparentná a vylučujú vedľajšie vplyvy na jej výsledok.
Riaditeľ Fintexu Anton Beňa hovorí, že ceny určili na základe svojej „obchodnej politiky“. Podnety na ÚVO sú podľa neho účelové. Tvrdí tiež, že polypropylénové vlákna vhodné do ponožiek vyrábajú na Slovensku najmenej dve firmy. Akúkoľvek previazanosť s ministerstvom obrany či Smerom, ktorý ho ovláda, Beňa odmieta.
Ako vláda plní sľub zabezpečiť úspory vo verejnom obstarávaní, správe nehnuteľností a informačných systémov
Čo sľúbili: Toto sú cesty - verejné obstarávanie, vážna kontrola na úrovni verejného obstarávania, kde sa pohybujú desiatky miliárd korún, tuším je to 80 alebo 90 miliárd. Ak len 10 %, pán poslanec, urobíme takýmto spôsobom, len tam máme 9 miliárd.
Zdroj: Pavol Paška, SMER, po voľbách podpredseda parlamentu, TA3, V politike, 10.1.2006
Obrovské množstvo dodatočných zdrojov je v samotnej rezerve a neefektívnosti vynakladania finančných prostriedkov v rámci verejnej správy. (...) Našou hlavnou ambíciou je hľadať presne túto neefektívnosť. (...) A na to je množstvo príkladov, (...) napríklad centrálne verejné obstarávanie, centrálna správa nehnuteľností, centrálna správa informačných systémov. Toto všetko sa tu zanedbávalo dlhé roky (...).
Zdroj: Ján Počiatek, minister financií (SMER), TA3, V politike, 17.12.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Ide o jeden z najlepších sľubov súčasnej vlády. Na verejnom obstarávaní možno ušetriť miliardy chýbajúce v iných rezortoch. Splnenie sľubu si však vyžaduje dlhodobo dosadzovať do riadiacich funkcií ľudí vysoko odolných voči korupcii. Rozhodnutia komisií pri rôznych tendroch by mali byť zverejnené na internete vrátane informácie o tom, ktorý člen komisie ako hlasoval.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda nepresadila zmeny, ktoré by priniesli úspory. Nezaviedla centrálnu správu nehnuteľností (výnimkou sú rezorty vnútra a kultúry, kde proces začal výberom centrálneho správcu), informačných systémov ani verejného obstarávania. Tiež nepresadila povinnosť uskutočňovať verejné obstarávanie pomocou elektronického systému, ktorý by zvýšil jeho efektívnosť. O mrhaní verejných zdrojov svedčia tiež desiatky medializovaných káuz a podozrení z klientelizmu a korupcie.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Beata
Balogová
