KOŠICE. Z nemocnice sa ponáhľala na predvolebný míting Smeru. Predtým vyšetrila pacientov, riešila administratívu, ktorú jej denne na stôl prináša funkcia námestníčky riaditeľa nemocnice, dohodla sa s manželom ako a čo s dvomi malými synmi.
Internistka Mária Grüllingová (40) zo Železničnej nemocnice s poliklinikou v Košiciach sa cíti doma v medicíne aj v politike. Dlhoročnú poslankyňu mestského zastupiteľstva za SDĽ vlani zvolili ako kandidátku Smeru do župného parlamentu, k poslaneckému mandátu jej pribudla aj funkcia predsedníčky zdravotnej komisie.
Uplynulé štyri roky priniesli v jej živote množstvo zmien. Narodil sa druhý syn, starší prešiel zo škôlky do školy. Túži ešte po dcére.
Lekári
- na Slovensku je spolu asi
21 400 lekárov,
- z toho 2390 pre dospelých (asi 50 percent z nich sú už dôchodcovia), 1 949 pre deti a dorast a 17 061 špecialistov,
- ich priemerná hrubá mzda (vrátane príplatkov a prémií) bola v roku 2008 1098,69 eura,
- zubári mali vtedy priemernú hrubú mzdu 936,43 eura.
Zdroj: Slovenská lekárska komora, Štatistický úrad SR
Veľa sa zmenilo
Aj v profesionálnej kariére lekárky sa veľa zmenilo. Po atestácii z hematológie otvorila ambulanciu, rozšírila sa jej klientela, pred tromi rokmi sa stala námestníčkou riaditeľa nemocnice pre liečebno-preventívnu starostlivosť.
Lekárka volila a bude voliť Smer. Považuje ho za jedinú alternatívu. Rozhodnutie v nej upevnilo aj uplynulé volebné obdobie. Percentuálne hodnotiť plnenie volebného programu si však netrúfa. V zdravotníctve vidí väčšinu predvolebných sľubov splnenú.
Vláda podľa nej urobila maximum, čo sa dalo, spomenie zrušenie Zajacových dvadsaťkorunáčiek, teda poplatkov. „Podnikla veľa odvážnych a efektívnych krokov v liekovej politike vrátane zníženia DPH a zavedenia degresívnej marže, čo väčšina pacientov pocítila na svojich peňaženkách."
Zvýšila sa dostupnosť
V regióne sa podľa nej zvýšila dostupnosť a kvalita zdravotníckej starostlivosti, napríklad otvorením Ústavu srdcových a cievnych chorôb či Centra následnej starostlivosti. „Bývalá vláda zdravotníkov dehonestovala a kriminalizovala. Mám pocit, že počas uplynulých štyroch rokov lekári a celý zdravotnícky personál opäť začali získavať dôveru pacientov a aj primerané spoločenské postavenie."
Mária Grüllingová vstúpila do politiky pred šestnástimi rokmi. Stala sa členkou SDĽ. Odvtedy pozná Roberta Fica. Priznáva, že aj on silne ovplyvnil jej politickú orientáciu. „Robo je charizmatický, cieľavedomý, húževnatý človek s nesmierne silným sociálnym cítením, je úžasne ľudský, priateľský. Stotožňujem sa s jeho ideou budovania sociálneho štátu, ktorý musí byť založený na solidárnosti občanov. Jednoducho, mám ho rada."
Pravičiar okolo seba vidí socializmus
Primár neverí, že pacienti sa dočkajú lepšej opatery, kým celé zdravotníctvo nedostane jasné pravidlá.
BRATISLAVA. Zdravie je hodnota, o ktorú sa treba starať a niečo stojí. Kým to vláda ľuďom nepovie, zdravotníctvo sa problémov nezbaví, hovorí chirurg Michal Hubka z Bratislavy. Odvahu na to podľa neho nenašla žiadna vláda - ľavicová či pravicová. Naopak, súčasná pre ozdravenie zdravotníctva neurobila nič. Bližšia mu je pravica zdôrazňujúca osobnú zodpovednosť za zdravie. Podporí ju aj vo voľbách. „V zdravotníctve stále vládne socializmus." Kým bude všetko zadarmo ako doteraz, nebude dobre. „Nemocnice nebudú mať peniaze a pacienti si nebudú vážiť zdravie."
Hubka bol 19 rokov primárom na chirurgickom oddelení v štátnej nemocnici, potom prešiel na rovnakú pozíciu do súkromnej. Rozdiel? Priepastný: v súkromnom zariadení nikto nedáva úplatky - to, čo si zaplatíte, aj dostanete. „Pacient, ktorý si myslí, že ak niečo dá, bude o neho lepšie postarané, sa mýli," hovorí o praxi v štátnych nemocniciach. „Bude to mať tak ako každý druhý, ktorý úplatok nedá."
Za najväčší problém zdravotníctva považuje, že nemá jasné pravidlá. Od vlády a zdravotných poisťovní očakáva, že definujú, čo je štandard pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Mal by byť bezplatný pre každého, „či je chudobný, alebo bohatý". Definovať by sa mal aj nad〜štandard, čo môže byť od vybavenia nemocničnej izby po to, či pacienta bude operovať prednosta kliniky, primár, alebo bežný chirurg. Hubka verí, že keby sa spoplatnil nadštandard, človek by dostal, za čo si zaplatil, a odbúrali by sa úplatky.
Od vlády by čakal opatrenia, ktoré by ľudí viedli k osobnej zodpovednosti za svoje zdravie. Na menších zdravotných výkonoch by pacienti mali mať finančnú spoluúčasť, väčšie, ako transplantácie, by mala plne hradiť zdravotná poisťovňa. Sankcionoval by zanedbávanie preventívnych prehliadok aj zneužívanie zdravotnej starostlivosti.
„Aj keď Zajacove reformy skončili, ako skončili, tie jeho 20 a 50-korunáčky naučili ľudí, že zdravotníctvo niečo stojí."
Pravici dá hlas nie pre volebný program, ktorým sa len snaží dostať do parlamentu, ale skôr pre princíp zodpovednosti, ktorý podporuje.
Pre súčasnú vládu pochvalu nemá. „Nič," odpovie na otázku, čo prospešné spravilo ministerstvo zdravotníctva.
Vládu treba po štyroch rokoch vymeniť
Lekárka martinského Kardiocentra by rada videla v politike nové tváre.
MARTIN. Asi pred štrnástimi rokmi sa lekárka Zoja Augustínová rozhodovala pre privátnu prax. Opustila istotu zamestnania špecialistu martinskej fakultnej nemocnice a spolu s kolegami založili neštátne zdravotnícke zariadenie Kardiocentrum.
„Počas lekárskej praxe som sa stretávala najmä s ťažkými prípadmi na koronárke či JIS. Snažili sme sa preto postaviť našu filozofiu na prevencii a včasnom odhaľovaní chorôb."
Rozčuľuje ju plytvanie
Spočiatku netušila, čo znamená ekonomicky stáť na vlastných nohách. Musela zvládnuť účtovníctvo, odvody. „Veľa mi to dalo a dnes už mnohé tieto ekonomické súvislosti lepšie chápem a nič ma nevie nahnevať viac ako plytvanie verejnými financiami." Na svojich pacientoch vidí, že sa k svojmu zdraviu stavajú čoraz zodpovednejšie, zdravšie žijú vraj najmä mladí.
Od dobrej vlády doktorka Augustínová očakáva, že v prvom rade nechá lekárov v pokoji pracovať.
Lieky nie sú zadarmo
Je podľa nej vhodné, aby si pacienti za lieky priplácali. „Má to predovšetkým výchovný efekt. Ľudia si musia uvedomiť, že lieky nie sú zadarmo. Staré židovské príslovie hovorí: liečiť sa zadarmo, liečiť sa nadarmo."
Systém priplácania za lieky by však mal byť podľa nej vypracovaný tak, aby negatívne nepoznačil slabšie sociálne vrstvy. Voliť v nadchádzajúcich voľbách pôjde niektorú zo strán, ktorá dokáže rozhýbať ekonomiku. Od nej je totiž priamo závislá aj kvalita lekárskej starostlivosti.
Pre konkrétnu stranu zatiaľ rozhodnutá nie je, rada by však v politike a vo vláde uvidela nové tváre. „Volebný systém by mal byť nastavený tak, aby nikto nemohol vládnuť viac ako štyri roky. Po uplynutí tohto obdobia väčšina politikov stráca pocit súdnosti."
Iracký lekár: Mladých udržme v krajine
Mohammed Hemza žije a pracuje na Slovensku tridsaťšesť rokov.
BOJNICE. Na Slovensko prišiel študovať, našiel si tu manželku a už tu ostal. Slovenské občianstvo má od roku 1992, odvtedy chodí voliť. Chystá sa aj tento rok. Tvrdí, že ľudia by nemali byť pesimisti. Mohammed Hemza odišiel z Iraku pred mnohými rokmi. Dôvody komentovať nechce. „Je to súkromná záležitosť," povedal. Svoje rozhodnutie nikdy neoľutoval, považuje ho za využitú príležitosť.
Vyštudoval medicínu v Bratislave, po skončení školy načas odišiel späť do Iraku. „Vtedy tam bola ťažká a chaotická situácia, zúrila vojna s Iránom. Vrátil som sa preto na Slovensko a oženil som sa."
Žije a pracuje v Bojniciach.
Od roku 1974 tu zažil budovanie komunizmu aj revolúciu a vznik samostatného Slovenska. Volí, lebo tu chce žiť. „Aj tento rok sa chystám, no nepoviem koho. Konkrétnu stranu vybranú nemám." Určite nepodporí pravicu, bližšia mu vraj je sociálna demokracia.
Doterajšie vlády podľa jeho slov pre zdravotníctvo urobili málo. „Treba vychovávať zdravých a vzdelaných ľudí, ktorí sú základom dobrého štátu."
Očakáva, že nová vláda bude do zdravotníctva viac investovať, aby z krajiny neutekali mladí lekári a sestry. Privítal by centralizáciu nemocníc a vytváranie špecializovaných zdravotníckych zariadení. Odmieta, aby pacienti doplácali za zdravotnú starostlivosť. „Pokiaľ platia zdravotné poistenie, nevidím dôvod. Výnimkou sú kozmetické zákroky."
Mohammed si myslí, že ísť voliť má zmysel vždy a v každej krajine. „Voľby v Iraku sú ešte len v plienkach. Ľudia musia pochopiť zmysel demokracie a naučiť sa v nej žiť."
