BRATISLAVA. Napriek vyostreniu slovensko-maďarských vzťahov sa 70 percent občanov maďarskej národnosti cíti v rovnakom bezpečí ako doteraz. V tejto súvislosti bude pätnásť percent v slovenskom prostredí radšej hovoriť po slovensky, šesť percent sa bude snažiť bezprostredne nestýkať so Slovákmi.
O možnosti odsťahovať sa – buď na miesto, kde žijú väčšinou Maďari, alebo do Maďarska – uvažuje jedno percento opýtaných. Vyplýva to zo sociologického prieskumu o národnej a politickej identite slovenských Maďarov. V druhej polovici marca ho uskutočnil Fórum inštitút pre výskum menšín pod vedením Zuzany Mészárosovej-Lamplovej na reprezentatívnej vzorke 1 022 respondentov maďarskej národnosti.
Zachovanie národnosti považujú za dôležitú
Napäté slovensko-maďarské vzťahy na Slovensku podľa 45 percent opýtaných nemajú vplyv na zachovanie národnej identity. Opak si myslí 55 percent respondentov - podľa 41 percent takáto atmosféra oslabuje národnú identitu, ďalších 14 percent tvrdí, že ju posilňuje. Otázky postavenia Maďarov na Južnom Slovensku zaujímajú 61 percent obyvateľov maďarskej národnosti.
Takmer 90 percent považuje národnosť a jej zachovanie za dôležitú, 67 percent si myslí, že za každých podmienok treba zachovať maďarskú národnosť. Podľa výsledkov prieskumu 52 percent opýtaných odpovedalo, že sú ochotní zachovať si svoju národnosť za každých podmienok, aj za cenu diskriminácie. Deväť percent respondentov by si identitu zachovalo iba v prípade, že by sa necítili byť ohrození a sedem percent vtedy, keď sa im to hodí. Každý piaty respondent sa otázkou zachovania národnej identity nezaoberá.
Od novej vlády chcú najmä prácu
Z rôznych oblastí života sú respondenti najviac spokojní so svojím rodinným životom, s podmienkami bývania, vzťahom Slovákov a Maďarov, ako aj medziľudskými vzťahmi celkove v mieste ich bydliska, so zdravotným stavom a so svojou prácou. Nespokojní sú najmä so súčasnou vládou, všeobecne s politikmi, so stavom ekonomiky, vzťahom medzi Slovenskom a Maďarskom a so životnou úrovňou. Podľa nich nová vláda by sa mala zamerať predovšetkým na riešenie nezamestnanosti (myslí si to 72 percent), stavu ekonomiky a zdravotníctva (18 a 27 percent), a postavenia slovenských Maďarov (25 percent).
V čase prieskumu by išlo voliť 75 percent respondentov, z toho 49 percent určite. Štvrtina mala skôr tendenciu nevoliť, ale takmer 10 percent z tejto skupiny ešte nebolo rozhodnutých. Volebné preferencie boli nasledovné: zo všetkých respondentov by 51 percent volilo SMK, 28 percent Most-Híd a 6 percent by dalo hlas inej strane. Ostatní neboli rozhodnutí, alebo by vôbec nešli voliť. Volebné preferencie stabilných voličov, teda tých, ktorí doteraz vždy volili a znova chcú voliť, boli nasledovné: 62 percent by volilo SMK, 28 percent Most-Híd.
Informácie poskytol Károly Tóth z Fórum inštitútu pre výskum menšín.
