POVAŽSKÁ BYSTRICA. Čo je najvážnejší problém učiteľov? Judita Šujanská (41), učiteľka na gymnáziu v Považskej Bystrici, hovorí, že aj platy, aj únava, rozpor sna a skutočnosti.
„Chceme sa vzdelávať, no nie sú peniaze, čo minister, to pokus o zmenu, nepremyslené koncepcie, náročné alebo chýbajúce učebnice, možno i podceňovanie sa vzhľadom na vlažný vzťah verejnosti k učiteľskému stavu, demotivácia mladých.“
Radšej Pipi ako politici
Učiteľka slovenského jazyka a literatúry je v školstve s niekoľkoročnou prestávkou na materskej dovolenke 17 rokov. Politiku sleduje, ale ako s úsmevom hovorí, striedavo s Pipi dlhou pančuchou.
Učitelia
na Slovensku je spolu asi
90-tisíc učiteľov
priemerné hrubé platy:
- materské školy – 571,50 eura
- základné školy – 704 eur
stredné školy:
- gymnáziá – 726 eur
- SOU - 715 eur
vysoké školy - 1 100 eur.
Zdroj: ministerstvo školstva a školské odbory
Momentálne najvyššie preferencie má totiž jej malá dcéra. „Že by sme riešili politiku s kolegyňami pri piatkovej poobedňajšej káve, to nie. Skôr tak aktuálne, za pochodu, medzi rečou, niekedy cez prestávky. I keď pán minister školstva je na pretrase dosť často.
Uplynulé štyri roky Šujanskú nenadchli, hovorí o sekere dlžôb, diaľnici, čo vedie ponad ich hlavy v Považskej Bystrici, byrokraciou komplikovanom čerpaní eurofondov.
„'Reforma' odmeňovania učiteľov, kariérneho vzdelávania,... no comment. Malinová, vlastenectvo, emisie, nástenkový a iné tendre nám trhali žily. Hlavy padali, ale mali viac,“ hovorí Šujanská. Vlastenectvo podľa stredoškolskej učiteľky zákon nepotrebuje. Hovorí, že vlastencom sa človek nerodí, ale sa ním stáva. Postupne, ak má to šťastie.
Voliť pôjde. Hovorí, že ak má prísť zmena, iné východisko nie je. Doteraz volila SDKÚ, aj keď si nerobí ilúzie, že nerobili chyby. Definitívne sa ešte nerozhodla. Rozhoduje sa medzi tradičným osvedčeným a novým nepoznaným. Uvažuje o Ivete Radičovej alebo o SaS.
„SDKÚ nie je pre mňa Titanic, ale výmena kapitána bola prezieravá. Pani Radičová nie je železná lady, o to viac mi je sympatická.“ Programom ju oslovila aj SaS.
Nové tváre
„Sú to ľudia prevažne v mojom veku, vzdelaní, rozhľadení, ktorí majú sympatickú víziu i spôsob riešenia. Žiadajú sa mi nové tváre, iné názory, produktívne konfrontácie, vyvetrať v parlamente, zmeniť slovník.“
Na prekvapenia príliš neverí. „Nebudem plakať do vankúša, len analyzovať s priateľmi a blízkymi, komu v rukách zostane čierny Peter. A dúfať, že Slovensku bude v tom behu na dlhú trať stačiť dych.“
Peniaze chýbajú aj na bežný život fakúlt
Docent antropológie bude voliť pravicu, aby sa krajina nezadlžovala.
BRATISLAVA. Zmeny, ktoré prijala vláda, znamenajú pre mnohé vysokoškolské odbory zánik. Chýbajú totiž profesori. Takto uplynulé štyri roky hodnotí docent antropológie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave Radoslav Beňuš.
„Nové akreditačné pravidlá sú pre mnohé odbory likvidačné,“ hovorí si Beňuš. Na školách totiž podľa neho vypadla jedna generácia profesorov, ktorí by ich garantovali.
Podobne je to aj na bratislavskej katedre antropológie. Ako 35ročný docent sa môže Beňuš o titul profesora uchádzať až päť rokov potom, čo sa stal docentom.
Nepomohlo ani spoplatnenie
Za najväčší problém v školstve považuje nedostatok peňazí. „Tu už nejde len o nízke platy, ale o to, že fakulta nemá za čo fungovať,“ konštatoval. Ani grantové agentúry nestačia pokryť potreby vysokých škôl, takže chýbajú zdroje aj na výskum. Dodal, že spoplatnenie externého štúdia veľa nevyriešilo. Získali z neho najmä lukratívne programy, ktoré sa dajú študovať na diaľku, ako je napríklad právo.
Tradične pravičiar
Zbytočným krokom v školstve bolo podľa Beňuša prijatie vlasteneckého zákona, o ktorý sa najskôr pobili a potom uzmierili SNS ministra školstva Jána Mikolaja a Smer.
„Žiadny zákon nevyrieši, či si o sebe myslím, že som Maďar alebo Slovák.“ Potrebné mantinely v tejto oblasti podľa neho upravila ústava a doterajšie právne normy.
Vysokoškolský učiteľ pôjde voliť, aj keď skôr zo zotrvačnosti. „Som tradičný volič, prívrženec SDKÚ.“ S manželkou ešte zvažujú SaS Richarda Sulíka.
Za najdôležitejšie považujú, aby nová vláda nemíňala peniaze tak ako súčasná. „Aby nepokračovalo zadlžovanie krajiny.“
zp
Neverí, že bude lepšie
Pracuje vo vidieckej škôlke, k deťom sa predčasne vrátila z materskej.
MARTIN. „Voliť pôjdem, je to moja občianska povinnosť,“ tvrdí Romana Kubičková (32), učiteľka z Materskej školy vo Valči pri Martine. Volebné programy ani predvolenú kampaň politikov nesleduje, nedôveruje ani jednému z nich.
Nedávno predčasne ukončila materskú dovolenku a nastúpila do práce, aby zvýšila rodinný rozpočet. „Ešteže bývame v rodinnom dome s manželovými rodičmi, takže finančne to celkom zvládame. Sme radi, že máme zatiaľ kde bývať a že môžeme ísť raz za pár rokov na dovolenku k moru.“
Hovorí, že ešte nevie, koho bude voliť. Prikloniť sa chce k strane, ktorá si bude všímať mladé rodiny. „Ale aj tak si myslím, že je jedno, ktorá strana vyhrá. Učila som za éry ľavice i pravice a zmeny k lepšiemu nepociťujem.“
Ani v materskej škole medzi kolegyňami nevládne predvolebná nálada. „Nemáme sa o politike ani čas baviť, skôr diskutujeme o novom systéme vyučovania. Nepáčia sa nám školenia, za ktoré dostávame kredity. Vzdelávali sme sa aj bez nich, takto je to pre nás náročné.“
Nepozdáva sa im, že ich systém odmeňovania núti študovať vysokú školu, ak chcú vyššie platy. „Kde na školu vziať peniaze?“ pýta sa. Od politikov čaká nielen lepšie finančné ohodnotenie v školstve, ale i na materskej.
Za prácou Romana dochádza z Martina každý deň do trinásť kilometrov vzdialenej vidieckej škôlky. „V škôlke na dedine sa mi páči, deti sú tu milšie. No keby bolo voľné miesto v meste, brala by som to už len pre vysoké cestovné. U nás to však s prácou nie je také jednoduché a ja chcem určite ostať v školstve, lebo práca s malými deťmi ma baví.“
Miroslava Dírerová
Podklady, učebnice. Všetko mešká
Učiteľka zo Sečoviec k voľbám privedie dvoch prvovoličov – svojich synov.
SEČOVCE. Učiteľka Iveta Bačová pochádza zo Sabinova. Učiteľské povolanie majú v rodine. Na prvom stupni základnej školy rovnako učí ona aj jej mladšia sestra. Kvôli manželovi sa presťahovala do Sečoviec, kde je na tej istej škole už takmer dvadsať rokov.
Voliť chodí pravidelne, nevynechala jediné voľby od revolúcie. „Tentoraz som sa rozhodovala dosť dlho, ale som si už na 90 percent istá, koho si vyberiem. A tieto voľby budú pre našu rodinu špecifické – prvýkrát totiž pôjdu voliť aj moji dvaja už dospelí synovia.“
Manžel Ivety Bačovej po nežnej revolúcii roky pracoval v Nemecku. Ona doma sama vychovávala dvoch synov a popritom študovala. Manžel sa domov vrátil pred tromi rokmi, pracuje pre zahraničnú firmu. A jeho manželka teraz opäť študuje – informatiku, aby deťom ukázala silu počítačov.
Ivana Bačová s tretiakmi. FOTO PRE SME – LÝDIA VEREŠČAKOVÁ
Rodina dlhé roky žila v prenájme, do moderného mestského bytu sa nasťahovali minulý rok. Platy nie sú podľa učiteľky jediným problémom základných škôl. Reforma školstva je vraj nedotiahnutá. „Materiály, podklady, metodiky, smernice a dokonca taká základná vec, ako sú nové učebnice, stále meškajú. Je normálne, že ich deti dostanú namiesto septembra vo februári?“
Nastavenie financovania škôl podľa Ivety Bačovej pripravilo učiteľov o autoritu. „Pánom sa v škole stáva rodič, ktorý si vyberá, kam dieťa dá. A niektoré deti to dajú učiteľom aj pocítiť.“
Platy porovnáva s Nemeckom, kde pracoval jej manžel. Sú vraj trojnásobné. „Ale napriek všetkému si neviem predstaviť robiť niečo iné. Milujem túto prácu.“
Učiteľka nerozumie politikom, ktorí chcú deti nútiť do vlastenectva. „Veď deťom hrdosť na svoju krajinu vštepujeme už od 1. ročníka nenásilným spôsobom. Učia sa hymnu, učia sa pesničky, básničky, čítajú o Slovensku ako o svojej domovine. A od 2. ročníka už majú aj vlastivedu.“
Lýdia Vereščaková
Ako vláda plní sľub realizovať obsahovú reformu školstva
Čo sľúbili: Vláda vytvorí legislatívny rámec na obsahovú prestavbu výchovy a vzdelávania na základných a stredných školách.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Obsah ani spôsob výučby sa za posledné desaťročia veľmi nezmenil. Učebné osnovy treba prispôsobiť novým podmienkam, najmä dôraznejším požiadavkám na žiakov a študentov, aby boli schopní aplikovať teoretické poznatky v praxi. Vláda by však mala špecifikovať, čo podľa nej obsahová reforma školstva znamená.
Aká je realita? Sľub bol prevažne splnený. Od školského roka 2008/2009 platí školský zákon upravujúci obsahovú reformu školstva. Jej zhodnotenie bude možné až po roku či dvoch praxe. Podľa prieskumu INEKO, do ktorého sa v marci 2009 zapojilo 1600 učiteľov základných škôl, učitelia vítajú viac voľnosti a možnosti prispôsobiť učivo reálnemu životu. Súčasne však kritizujú nedostatok učebníc a pomôcok pre výučbu.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako vláda plní sľub zvýšiť platy v školstve a zlepšiť sociálny status učiteľov
Čo sľúbili: Cieľom vlády SR je postupne dosiahnuť v tomto volebnom období priemerný plat v školstve na úrovni priemerného platu v národnom hospodárstve.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Naši učitelia majú v medzinárodnom porovnaní nižšie platy v pomere k priemernej mzde. Pre zvýšenie kvality školstva je však nevyhnutná celková reforma školstva, ktorej súčasťou by mala byť racionalizácia počtu učiteľov, ako aj zavedenie obsahovej reformy s väčším priestorom pre súťaž medzi školami a sebarealizáciu kvalitných učiteľov.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Napriek pokračujúcemu rastu platov priemerná mzda v školstve v roku 2008 (639 eur) dosiahla iba 88% priemerného platu v hospodárstve (723 eur).
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Beata
Balogová
