BRATISLAVA. Dovedna 510-tisíc eur na bilaterálne a trilaterálne projekty bude v tejto krajine slúžiť najmä na budovanie právneho štátu s dôrazom na lokálnu vládu, sociálny rozvoj s dôrazom na rozvoj ľudských zdrojov, teda vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť, ako aj ekonomický rozvoj na úrovni provincií. Afganistan zostáva spolu so Srbskom a Keňou programovými krajinami bilaterálnej pomoci, oproti strednodobej stratégii sa však znížil počet projektových krajín zo 16 na 11, dodatočne do zoznamu zaradili aj Haiti, ktoré postihlo ničivé zemetrasenie. Na projekty pôjde tento rok vyše 3,7 milióna eur, na dobiehajúce projekty pôjde vyše 8,5 milióna.
Do Kene by malo ísť zo Slovenska na projekty rozvojovej pomoci 280-tisíc eur. Do popredia sa v tejto africkej krajine dostáva potreba eliminácie chudoby a napomáhanie vytvoreniu adekvátnych prijateľných podmienok pre obyvateľov. Zlú situáciu tam výrazne poznačila ekonomická kríza, následky klimatických zmien, pandemické choroby, ako aj nedostatočné príležitosti zamestnania pre mladých ľudí.
Podobné ciele by mali plniť projekty v Sudáne, kde ich možno dosahovať na základe zmierenia bojujúcich strán a vytvorenia relatívne bezpečného priestoru. Vietnam ako jedna z krajín, ktorému medzinárodné spoločenstvo dlhodobo poskytuje rozvojovú pomoc, dosiahol výrazný pokrok v eliminácii chudoby a ekonomickom rozvoji. Slovensko však vidí možnosti ďalšej podpory najmä v oblasti spravovania verejných vecí a koncepčného riešenia zdravotníckej pomoci obyvateľstvu vrátane budovania a posilňovania mechanizmov účinnej sociálnej pomoci. V Etiópii sa tiež treba zamerať na elimináciu chudoby a ďalší ekonomický rozvoj, no v tejto krajine bol oproti susedom iný historický vývoj a je rozdielne etnické a religiózne zloženie obyvateľstva, čo môže spôsobovať problém. V týchto troch krajinách si projekty vyžiadajú spolu 380-tisíc eur.
Na rozvojové projekty v krajinách západného Balkánu pôjde 340-tisíc eur. Utlmovať sa majú projekty v Srbsku s výnimkou Kosova, kde pretrváva nutnosť najmä podporiť návraty presídlencov a utečencov a rozvoj príslušných komunít. Ďalšími prioritami v prípade Bosny a Hercegoviny a Srbska (najmä Kosova) budú zlepšenie situácie vnútorných vysídlencov, budovanie trhového prostredia, podpora malých a stredných podnikov, budovanie demokratických inštitúcií, zlepšenie vlády na národnej a lokálnej úrovni a infraštruktúra.
V krajinách Východného partnerstva - osobitne Bielorusku, Gruzínsku, Moldavsku a Ukrajine - sa na rozvojové projekty v tomto roku plánuje použiť 560-tisíc eur. Najdôležitejšie sú projekty na zbližovanie práva a noriem danej krajiny k normám EÚ, ako aj podpora integračných ambícií a budovanie administratívnych kapacít. V Gruzínsku sú ďalšími prioritami posilnenie regionálnej bezpečnosti a stability a zlepšenie situácie utečencov a vnútorne presídlených osôb.
Trojstranné projekty bude mať Slovensko v Afganistane s UNDP a v Etiópii s rakúskou organizáciou ADA. Slovensko poskytne v roku 2010 humanitárnu pomoc zahraničiu 400-tisíc eur, z čoho 150-tisíc je určených pre Haiti. Slovensko sa zaviazalo dať peniaze aj na zelené projekty zamerané na boj proti klimatickým zmenám. Z rozpočtu Slovak Aid na ne pôjde pol milióna eur, ďalšie financie pôjdu zo zdrojov rezortov pôdohospodárstva, školstva, financií a envirorezortu.
Tento rok bude pre rozvojovú pomoc nielen rokom budovania systému pomoci, ale aj rokom plnenia Miléniových rozvojových cieľov. Toto výrazne ovplyvnila globálna hospodárska a finančná kríza, ako aj palivová kríza a klimatické zmeny. Miléniové rozvojové ciele by mal svet naplniť do roku 2015, tento rok sa bude v New Yorku konať summit, ktorý je poslednou možnosťou naštartovania mechanizmu.
