Prvých 24 májových dní napršalo na niektorých miestach rekordne veľa.
BRATISLAVA. Vyše tristo milimetrov zrážok na jednom mieste. Tento mesiac bude s najväčšou pravdepodobnosťou najdaždivejším májom v histórii meteorologických meraní na Slovensku. Už teraz niektoré lokality prekročili desaťročia nepokorené rekordy.
Za výdatnými zrážkami sú podľa meteorológov a klimatológov historicky najteplejšie svetové oceány.
Najdaždivejší máj
„Za viac ako sto rokov sú pravdepodobne tohtoročné zrážky v máji najvyššie,“ hovorí meteorológ a klimatológ Pavol Faško. Dodáva, že na niektorých meteorologických staniciach už za prvých 24 májových dní padli rekordy, ktoré siahajú na koniec 19. storočia. Najvypuklejším príkladom je Oravská Lesná, kde májový rekord z roku 1939 iba do 24. mája zrážky prekročili o 74 milimetrov.
Doteraz najdaždivejší máj bol podľa Faška v roku 1939. „Vtedy na každý štvorcový meter Slovenska pripadlo 165 litrov zrážok,“ hovorí meteorológ. „Je veľmi pravdepodobné, že teraz to bude viac,“ dodáva. Výsledky priestorovej analýzy však budú známe až začiatkom júna.
Historické rekordy sú rozšírené po celom území Slovenska. Do 24. mája najviac napršalo v Tatranskej Javorine – 346 milimetrov zrážok. Najviac doteraz pršalo na severe a severozápade Slovenska. Naopak, medzi relatívne „najsuchšie“ patrili oblasť medzi Zvolenom a Banskou Bystricou, okolie Nitry a Prešova.
Nie sopka, ale El Niňo
„Sopečný prach neurýchľuje kondenzácie vodnej pary v atmosfére,“ vyvracia klimatológ a meteorológ Milan Lapin teóriu o vplyve popola z islandskej sopky na výdatnosť zrážok. Naopak, môžu za to cyklóna, teda nízky tlak vzduchu, zosilňujúci skleníkový efekt atmosféry a rekordne vysoká teplota oceánov.
„Posledné štyri mesiace boli svetové oceány najteplejšie od začiatku meteorologických meraní, teda od roku 1850, preto je toľko vodnej pary v atmosfére,“ vysvetlil dôvod výdatných zrážok.
Za oteplením oceánov je podľa klimatológa aj jav El Niňo. Ide o periodicky sa opakujúcu odchýlku pri morskom prúdení v Tichom oceáne. Lapin vysvetľuje, že výskyt tohto javu v tomto období asi končí. „A na konci javu sú oceány teplejšie.“ Naposledy boli podľa klimatológa oceány „veľmi teplé“ v roku 1998. „Teraz sú ešte o máličko teplejšie.“
Beata
Balogová
