KOŠICE. Vysokoškolsky vzdelaný štyridsiatnik pracuje na jednom z úradov práce v Zemplínskom regióne už dlhé roky. Rodina žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, manželka pracuje vo finančnom sektore. Požiadal o zachovanie anonymity, s verejným prezentovaním svojich názorov nemá dobré skúsenosti. Už tak urobil a mal z toho nepríjemnosti. Podobné dôvody uviedli aj ostatní oslovení úradníci v Zemplínskom regióne. Všetci sa obávajú možných dôsledkov a rizika straty práce v regióne s vysokou nezamestnanosťou.
Dôvodom môže byť aj to, že je k nadriadeným a štátu kritický. Na otázku, či sa dostatočne stará o svojich zamestnancov, odpovedá, že nie. „Štátnymi zamestnancami sú aj policajti, vojaci, colníci a podobne a ich výhody a naše sú neporovnateľné. My o ich výhodách, trinástych platoch či rekondičných pobytoch môžeme len snívať."
Preťažený
Práca úradníka pritom nie je jednoduchá, denne treba komunikovať s rôznymi typmi ľudí, čo býva psychicky namáhavé. „Finančne ani inak sa neberie ohľad na to, koľko ľudí má ten ktorý úradník na starosti. V mojej agende je 300 až 350 rodín, pričom niektoré majú aj 12 členov. Pri stále sa meniacich zákonoch je to obrovské množstvo práce, ktorá nie je ocenená ani docenená."
Podobne sú na tom vraj aj iní úradníci na východe Slovenska, kde je nezamestnanosť privysoká. „Ľudia sú tu vyťažení na dvesto percent, ale necítia to v ohodnotení."
Politika nie, skôr známosti
Každý si už vraj všimol, že posty riaditeľov úradov práce sú obsadzované politicky. Na ostatných miestach podľa úradníka politická príslušnosť nezaváži. „Všeobecne je známe, že sa na štátnych úradoch síce robia výberové konania, ale neraz sú len formálne. Podľa mňa to nesúvisí s politikou, ale skôr s tým, kto má aké známosti." Voliť sa úradník zo Zemplína chystá tak, ako v každých demokratických voľbách. „A vždy volím pravicu."
Archeológom sa darí, keď sa stavia
Archeológ z Pamiatkového úradu v Trnave voliť pôjde. Bugárov Most.
TRNAVA. „Politika ľudí v štátnej správe zaujíma asi rovnako ako všade inde," hovorí 31-ročný archeológ, zamestnanec Krajského pamiatkového ústavu v Trnave Peter Grznár. Voliť pôjde. „Tipujem to teraz na Most," prezrádza. Dôvodov je podľa neho viac. „Jednou z motivácii je, že na kandidátke sú politici takej mikrostrany OKS. Verím aj Bugárovi, za posledných niekoľko rokov patril k tomu lepšiemu v slovenskej politike," hovorí archeológ.
Život archeológa sa vraj so zmenami vlády zásadne nemení. „Archeológom sa žije tak, ako sú nastavené grantové systémy. Rovnako závisí to aj od toho, ako veľa sa stavia," vysvetľuje. Archeológov platia najmä z investičných výskumov pri príprave stavieb. „Ak sa niečo prejavuje, tak je to kríza a menšie množstvo stavebných zámerov, ale bezprostredne to nesúvisí s vládou. Práce pre archeológov je zatiaľ dosť."
Priame tlaky necíti. „Skôr sa niekedy dopočujeme o lobizme," hovorí.
Úlohou archeológa na Krajskom pamiatkovom úrade je vypracovať podklady pri plánovanej výstavbe - podľa nich sa rozhodne, či treba stavenisko najskôr archeologicky preskúmať. „Ak je na mieste predpokladanej výstavby nejaká archeologická lokalita, náš úrad predpíše archeologický výskum. Rozhodujeme potom, ako sa s nálezmi naloží," hovorí Grznár.
Na prácu archeológa treba vysokoškolský diplom v tomto odbore. Veľmi si však vyberať nemôžu. „Ak chcete zostať v odbore, tak na výber je buď štátna správa, teda pamiatkové úrady, alebo múzeá, archeologický ústav či archeologické firmy, ktoré začali v poslednom čase vznikať. Inštitúcií je síce viac, ale miest veľa nie je."
Patenty voľby nemenia
Študuje, pracuje a teší ju, že do patentového úradu štát nezasahuje. Voliť bude pravicu.
BANSKÁ BYSTRICA. „Politiku sledujem málokedy. Popri práci, dieťati a štúdiu na vysokej škole na to nemám veľmi čas. V základných témach som však zorientovaná," hovorí štátna zamestnankyňa Zuzana Kubinová (34). Voliť pôjde, tak ako vždy doteraz.
Do Úradu priemyselného vlastníctva v Banskej Bystrici nastúpila hneď po skončení strednej školy. Za 16 rokov sa podľa nej politika na úrade výrazne nezapísala.
Do ničoho nám nehovoria
„Úrad priemyselného vlastníctva je taký špecifický, že vlády neriskovali obsadenie vedúcich postov po politickej linke. Úrad s medzinárodným presahom musia viesť odborníci," hovorí Kubinová. Dokazuje to podľa nej aj to, že napriek dosadzovaniu politických nominantov po voľbách do štátnych úradov sa nič v Úrade priemyselného vlastníctva nezmenilo. „Viedla a vedie ho predsedníčka, ktorá pôsobila na svojom poste počas vlád premiéra Mikuláša Dzurindu aj Roberta Fica."
Kubinová je spokojná. Popri zamestnaní študuje štvrtý rok na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela odbor andragogika, vzdelávanie dospelých. Tvrdí, že jej úrad poskytuje dobré pracovné podmienky, sociálnu politiku, aj možnosť vzdelávania a kariérneho rastu.
Roky nesúhlasu
Aj keď sa politike špeciálne nevenuje, žiadne voľby nevynechala. Doteraz volila SDKÚ, teraz sa ešte nerozhodla, ktorej strane dá svoj hlas. „Ešte neviem, ale určite to bude pravica," hovorí.
Uplynulé štyri roky podľa Kubinovej poznačilo množstvo káuz, netransparentné tendre, politické škandály. „Udialo sa množstvo vecí, s ktorými nemôžem súhlasiť," hovorí.
Štátnu zamestnankyňu, ale najmä matku žiaka na základnej škole, najviac znervózňuje nekoncepčná školská politika, situácia v zdravotníctve a nezáujem politikov o mladé rodiny.
„Učebné osnovy sa neustále menia, je v tom chaos, deti nemajú učebnice, alebo ich dostávajú neskoro. Politikov nezaujímajú mladé rodiny. Dnes dostanete dieťa na vysokú školu bez problémov, ale skúste nájsť materskú školu. V súkromnej zaplatíte za mesiac vyše 200 eur."
Štát sa vraj stará, cíti istotu
Účtovníčka martinského mestského úradu je so životom aj s prácou spokojná. Hlas dá Smeru.
MARTIN. Verejnú správu by za súkromnú asi nemenila. „U súkromníka by som síce zarobila viac, ale pre mňa ako matku je táto práca ideálna. Radšej osemhodinový pracovný čas s nižším platom, ale viac času s rodinou," hovorí Dagmar Čatlošová. „Myslím, že v tomto smere sa štát o mňa stará. Cítim v práci istotu."
Tridsaťdeväťročná úradníčka, matka 15-ročnej dcéry, priznáva, že veľkým ťahúňom domácnosti je manžel. Vďaka nemu sa môže radiť medzi strednú vrstvu. „Bývame v byte, chodíme na dovolenky. Sme taká bežná
a spokojná rodina."
Bude vo volebnej komisii
Dagmar Čatlošová voľby nezvykne vynechať. Tento rok dokonca sedí vo volebnej komisii ako zapisovateľka. Pri rozhodovaní u nej nad zamestnankyňou úradu vraj víťazí pozícia bežnej voličky. V radničnej kancelárii sedela za Dzurindu i za Fica, výrazný rozdiel v týchto obdobiach necíti.
„Či vládla SDKÚ, alebo Smer, na naše miesta to veľký vplyv nemalo. Možno skôr na kompetencie samosprávy či na jej financovanie."
So Smerom je spokojná
Hovorí, že miesta sa u nich nerozdeľovali podľa politickej príslušnosti. „Pracujem len s odborníkmi, ktorí sa na svoju funkciu dostali cez výberové konanie," tvrdí Dagmar, ktorá uvažuje nad stredoľavými stranami.
Hlas dá zrejme Smeru. „Som spokojná s tým, čo Smer urobil a očakávam, že v tom bude pokračovať. Je to medzinárodne uznávaná strana, ktorá buduje sociálne istoty. Pôjdem ich voliť, pretože chcem i naďalej patriť medzi strednú spoločenskú vrstvu." Smer má však podľa nej zabrániť rozširovaniu chudoby a pomôcť s novými pracovnými miestami.
Miroslava Dírerová
www.turiec.sme.sk
Beata
Balogová
