Hrabské 11. mája (TASR) - Pri príležitosti 55. výročia vysviacky Vasiľa Hopku za gréckokatolíckeho biskupa sa konala dnes v jeho rodisku, dedinke Hrabské pri Bardejove, liturgická slávnosť Spomienka na svedkov viery. Svätú liturgiu v miestnom chráme sv. mučeníka Demetera slúžil prešovský biskup Ján Hirka s kňazmi prešovskej diecézy.
V súčasnosti prebieha proces blahorečenia biskupa V. Hopku (1904 - 1976), pochádzajúceho z rodiny chudobných roľníkov. Prežil zložité peripetie gréckokatolíckeho duchovného a aj keď bol neprávom súdený a väznený, ani po roku 1968 a ani po roku 1989 ho súdne nerehabilitovali. Pamätníci o ňom zhodne tvrdia, že obdivuhodnou bola jeho láska k Svätému Otcovi, k východnému obradu, ku gréckokatolíckym veriacim.
Podľa životopisu, ktorý TASR poskytol vikár Gréckokatolíckeho biskupstva v Prešove pre médiá Marek Pribula, po absolvovaní kňazského seminára prijal 3. februára 1929 vysviacku z rúk dnes už blahoslaveného biskupa Pavla Petra Gojdiča. Po vysviacke ho ustanovili pre dušpastiersku prácu v Čechách. Vďaka jeho horlivosti vtedajší pražský arcibiskup František Kordač natrvalo prepustil gréckokatolíkom Chrám sv. Klementa v Prahe. Keď biskup Gojdič 16. decembra 1933 zriadil v Prahe farnosť, za jej prvého správcu vymenoval práve V. Hopku. Po vojne pápež Pius XII. bulou z 2. januára 1947 vyhovel žiadosti biskupa Gojdiča a za vôbec prvého pomocného biskupa v histórii tejto cirkvi menoval práve V. Hopku, s titulom biskupa midilského. V noci 15. mája 1950 biskupa Hopku odviedli s ďalšími významnými predstaviteľmi gréckokatolíckej cirkvi do internačného kláštora v Báči. Pri výsluchoch ho orgány Štátnej bezpečnosti podrobili neľudskému fyzickému a psychickému týraniu. Osobitný proces s ním sa uskutočnil v Bratislave 24. októbra 1951. Na hlavnom pojednávaní našiel toľko síl, že svoje výpovede označil za vynútené násilím. Štátnym súdom bol 24. októbra 1951 odsúdený na 15 rokov väzenia a ďalšie tresty. Väznili ho v Ruzyni pri Prahe, Ilave, Leopoldove a Valdiciach, kde o. i. zhotovoval špendlíky, šil matrace, plátal vrecia na múku, robil povrazy, brúsil kľúče. Okrem toho ho mučili rôznymi väzenskými metódami. V Ruzyni strávil na samotke 122 dní.
Na jar 1968 sa vrátil na Slovensko a ihneď sa zapojil do aktivít za legalizáciu gréckokatolíckej cirkvi. Zúčastnil sa na zhromaždení gréckokatolíckych kňazov v Košiciach 10. apríla 1968, ktoré anulovalo vynútené rozhodnutie z roku 1950 o zrušení únie a splynutí gréckokatolíkov s pravoslávnymi. Po obnovení činnosti gréckokatolíckej cirkvi pôsobil v Prešove a 2. apríla 1969 ho menovali za svätiaceho prešovského biskupa.
jj vr
