Človeka, ktorý nepočuje, si politici nezískajú ľúbivými rečami. Musia za ním zájsť a vypočuť si jeho problémy v posunkovom jazyku.
BRATISLAVA. Nepočuje, ale dobre vie, čo sa chystá. Linda Svoradová z Nitry (31) si už vybrala, koho bude voliť, a na rozdiel od mnohých počujúcich sa nebojí o tom hovoriť.
„Vďaka KDH mám konečne informácie,“ hovorí posunkovým jazykom, ktorý nám tlmočí Anna Šmehilová z organizácie Effeta v Nitre. Linda tu pracuje ako lektor a pedagóg odkedy skončila vysokú školu. Na otázky odpovedá jednoznačne, neodbočuje, nezahovára.
„Pred štyrmi rokmi sme nemali absolútne žiadne informácie. Ja som naozaj nevedela, koho budem voliť. Teraz už viem. Ľudia z KDH sem osobne prišli, predstavili nám svoj program.“
Daniel Lipšic v rámci svojho turné po obývačkách navštívil aj priestory organizácie, ktorá ako jedna z mála na Slovensku poskytuje tlmočnícku službu. Linda a asi 30 ľudí so sluchovým postihnutím si ho prišli „vypočuť“. „Doma som rozprávala mame, že tu boli z KDH. Mama bola prekvapená.“
Nebojí sa vyjadriť názor Zdravotne postihnutí invalidný dôchodok poberá takmer 210-tisíc ľudí; priemerný dôchodok ľudí, ktorí majú o viac ako 70 percent horšie zdravie, je 315,16 eura; čiastočný invalidný dôchodok (do 70 percent) je 182,49 eura; opakované príspevky na kompenzáciu dostáva 160-tisíc ľudí, na opatrovanie štát prispieva 55-tisíc ľuďom.
Pred štyrmi rokmi volila podľa toho, ako jej niekto povedal. Koho, nepovie, Smer to však nebol. „Veľa ľudí volilo Smer, ale ja som za tie štyri roky veľmi nespokojná. Pociťujem, že sú potrebné veľké zmeny.“
Nepočujúci chcú žiť ako ostatní ľudia, a preto potrebujú tlmočnícku službu. Zákon o sociálnych službách im od minulého roka priznáva takúto pomoc z verejných zdrojov. Župy však na ňu nemajú peniaze.
Keď krajská samospráva v Nitre prerokúvala, koľko bude vyplácať tlmočníkom, Linda spolu s ostatnými šla vyjadriť svoj názor. „Aj tlmočníci si musia zarobiť. Preto sme šli protestovať.“
Na úradoch jej nerozumejú a informácie v písomnej podobe nenahrádzajú jej prirodzený spôsob komunikácie. „Keď si niečo prečítam, tak to nie je to isté, ako keď to dostanem v posunkovom jazyku. Písaný slovenský jazyk je pre počujúcich. Ale pre nás je cudzím jazykom.“
Nakoniec dosiahli svoje. Samospráva v apríli určila odmenu za hodinu tlmočenia na 8,30 eura a nepočujúcemu dala právo na výber tlmočníka.
Už nechce počuť zlé správy Politika je pre Lindu predovšetkým boj o moc. „Keď čítam titulky v televíznych správach alebo články na internete, tak sú tam len negatívne veci. Korupcia, okrádanie. Musím povedať, že sa mi to vôbec nepáči. Nevidím nič pozitívne,“ hovorí.
Čo by sa malo zmeniť? „Ja si myslím, že by sa mali do vlády dostať nové strany. Nechcem, aby tu bol Smer.“
Mladá žena chce byť samostatná. Počas vysokej školy si privyrábala v reklamnej agentúre a možno by v tom pokračovala, ale Effeta jej ponúkla miesto. „Tu som veľmi spokojná.“
Skalovci si šetria zdravie. Politiku nesledujú
KOŠICE. Jolana bola študentkou gymnázia, keď prežila ťažkú autonehodu. Peter utrpel na vojenčine úraz chrbtice. Život nádejnej študentky práva a absolventa filozofie a angličtiny na filozofickej fakulte, bývalého skvelého plavca a vodného pólistu, sa v zlomku sekundy obrátil naruby. Spojil ich rovnaký údel. Zvyšok života strávia na invalidných vozíkoch. Napriek tomu ich životný optimizmus neopúšťa.
Liečba lístkami Manželia Skalovci žijú na jednom z košických sídlisk. Peter pracuje na polovičný úväzok ako prekladateľ z angličtiny, Jolana sa stará o domácnosť. A spolu s fenkou kokršpaniela Belou sa v rámci možností tešia zo života. Veľa cestujú, čítajú, počúvajú hudbu, chodia na koncerty, na vychádzky do prírody. Absolvovali sedem newyorských a dva brooklinské maratóny. Jolana vo svojej vekovej kategórii raz vyhrala, a raz bola druhá.
„Deliť ľudí na postihnutých a nepostihnutých je choré. Snažíme sa byť sebestační. Žiť, naplno, ako sa len dá. Aj preto sa málo stýkame s inými vozíčkarmi. S invalidmi nechceme mať nič spoločné. Ich sebaľútosť, neochota či neschopnosť postarať sa o seba je deprimujúca," myslí si Jolana.
Steny trojizbového bytu sú do posledného miestečka obvešané gobelínmi. Povyšívala ich domáca pani. „Keby mala zamestnanie, čo by sme mali na stenách?" - žartuje Peter.
Uplynulé štyri roky nepriniesli pre sympatických manželov nič nové. Akurát že prestali chodiť k lekárom. Život im skomplikovali výmenné lístky: „Keď máte kvôli jednému vyšetreniu trikrát z auta vyložiť a späť naložiť invalidný vozík, radšej nejdete nikde. Zrazu sme zdraví," usmieva sa Jolana.
V pazúroch politikov Na svoje bolesti našli zvláštnu terapiu. Šesť rokov nesledujú spravodajstvo v televízii, nekupujú noviny, nezaujímajú sa o politiku. Televízor zapínajú večer po ôsmej, správy sledujú len na rozhlasovej stanici BBC 2. „Pristihli sme sa, že nám pri našich správach stúpal tlak a andrenalín. Čo sa deje na Slovensku za infarkt nestojí. Aspoň si šetríme zdravie," usmieva sa Peter.
O slovenských politikoch si myslia svoje. „Tento parlament prijal za rok možno dvesto zákonov. Keď to preženiem, dvesto spôsobmi obmedzil občanov. Prečo napríklad neschválili zákon, že policajt ťa nesmie zastaviť, keď si nič neurobil, tak ako to platí v normálnych krajinách? Alebo ich hysterická reakcia na maďarský zákon o dvojitom občianstve. Pred voľbami im to hrá do karát. Ale opäť len rozoštvú ľudí."
Z pazúrov politikov ani tak neuniknú. Ich „rituálne tance" pred voľbami však neberú vážne. Obaja s úsmevom spomínajú na bilbórdy Smeru s holými zadkami, s ktorými Slováci vstupovali do Európy.
Majitelia Slovenska „Ficove reči o sociálnom štáte sú akurát na pobavenie," myslí si Jolana. Peter dostáva invalidný dôchodok 340, manželka 240 euro. No horšie časy ich ešte len čakajú. „Peter bude o dva roky budem poberať rovnaký starobný dôchodok. Keď nebude pracovať, máme problém."
Našim politikom je podľa Skalovcov radosť vládnuť. „Vystupujú ako majitelia Slovenska. A my im to tolerujeme. Keby vo Francúzsku vyhlásili dopravcovia štrajk, zablokovali by celú krajinu, ľudia by im nosili jedlo, kávu, pitie. U nás polovička štrajkuje a druhá preberá ich kšefty. Jednoducho sme taký národ."
Peter spomína, ako vozíčkári vo Washingtone zabránili otvoreniu novej hokejovej haly. „Naštvalo ich, že na štadión nie je bezbariérový vstup. Prišli ich stovky. Zápas museli zrušiť. Do ďalšieho stretnutia bolo všetko v poriadku. A nemusela kvôli tomu zasadať vláda či parlament. U nás by asi zvolali bezpečnostnú radu štátu."
Skalovci sa na najbližších voľbách nezúčastnia. „Keby sme neboli v zahraničí, určite by sme išli voliť. Napriek averzii voči väčšine slovenským politikov doteraz sme nevynechali ani jedny."
Komu by dali svoj hlas? Peter i Jolana naraz vyslovia meno Béla Bugár. „Stále sme ho volili. To je hádam jediný kultivovaný politik na Slovensku, ktorý dokáže byť nad vecou a nenechá sa zatiahnuť do tých odporných žabomyších vojen. Všetci ostatní sú na jedno kopyto."
FOTO PRE SME - TOMÁŠ JESENSKÝ
Mikuláš Jesenský
Občiansky aktivista je sklamaný, chce nové tváre
ŽILINA. Štefan Síry je pripútaný na vozík od svojich 13 rokov. Napriek tomu pracuje, šoféruje, a vedie Občianske združenie Chránené dielne Žilina. 51-ročný Žilinčan organizuje benefičné akcie, verejné zbierky a snaží sa rušiť bariéry pre zdravotne postihnutých.
Vláda a samospráva by mali podľa neho šetriť „na akciách, ktoré neprinášajú dostatočný osoh a investovať do bezbariérových prístupov, úpravy križovatiek, prístupov do úradov a inštitúcii." Mestám dáva za príklad nové súkromné prevádzky a hotely, kde sú bezbariérové prístupy samozrejmosťou.
Politici však pre ľudí ako je on nerobia dosť, sklamali ho. „Posledné volebné obdobia sú pre mňa obrovským sklamaním. Čo pokazila vláda Dzurindu, dokončuje táto, akurát to robia v bielom šate," hovorí Síry. Najviac sa obáva budúcnosti, kedy sa zmeny prejavia - hlavne na dôchodkoch.
V minulých parlamentných voľbách volil Smer, teraz sa rozhodol pre nové tváre. „Myslím, že budem uprednostňovať stranu SaS, pretože tá deklaruje väčšiu participitu pre ľudí s telesným zdravotným postihnutím," hovorí Síry.
Občiansky aktivista dobre pozná životné podmienky ľudí s postihnutím. „Človek, ktorý by mal zostať iba na invalidnom dôchodku a bez práce, nemá šancu vyžiť," hovorí. „Keby som nepracoval, nefungoval, jednoducho z toho, čo mi štát dáko dá, by som ledva zaplatil byt a cmúľal prst," sťažuje sa.
Riešenie majú v rukách práve politici. „Musia vytvoriť lepšie šance na pracovné uplatnenie, aby postihnutí nesedeli doma ale dostali sa do pracovného procesu. Treba vytvoriť podmienky pre podnikateľov, aby boli ochotní ich vziať do zamestnania, aby mali možnosť rekvalifikácie, ktorá by im pomohla uplatniť sa na trhu práce. To je v súčasnosti veľmi zanedbávané," vraví Síry.
Voliť by mal ísť podľa neho každý so zdravotným postihnutím. „Na Slovensku ročne pribudne priemerne 18-tisíc ľudí so zdravotným postihnutím, čo je veľmi silná skupina. Škoda, že je rozdrobená - každé postihnutie má svoj piesoček. Voľakedy tu bol silný Zväz invalidov a mal možnosť pripomienkovať zákony, bola to silná organizácia," dodáva Síry.
Ladislav Kavecký
Hlas chce odovzdať pre Most - Híd
Pred dvadsiatimi rokmi sa život Vojtecha Volfa zmenil od základov. Nešťastný úraz ho pripútal na invalidný vozík, no nevzal mu chuť do života. Most - Híd chce voliť nielen kvôli tomu, že Bélu Bugára radí k najslušnejším politikom.
ŽARNOVICA. Stačila malá strata rovnováhy a Vojtech Volf zo Žarnovice sa rútil zo strechy, ktorú opravoval, nadol. Pád z výšky siedmich metrov mal tragické následky. Necítil si nohy a tušil, že je zle. Ťažké zranenie chrbtice a miechy ho natrvalo pripútali na invalidný vozík.
Nebol tipom človeka, ktorý svoj boj vzdáva. Vedel síce, že k murárskej profesii sa nevráti, no začal sa zaoberať rezbárstvom. Z jeho rúk vychádzali nádherné betlehemy, podložky pre poľovné trofeje, či drevené masky. Závodne vyskúšal aj stolný tenis vozíčkárov, kým definitívne nezakotvil pri veľkej záľube. Ako zdravý nerád tancoval, v posledných rokoch ale tancu prepadol naplno. So svojou tanečnou partnerkou Luciou Vestenickou sú členmi štátnej reprezentácie a súťažia za Tanečný klub Danube Bratislava.
Vojtech je tiež členom Slovenského zväzu tanečného športu na vozíčku a spoločne s Luciou si v minulom roku vytancovali tretie miesto vo svetovom pohári v Holandsku.
Tanec si však vyžaduje tvrdý tréning a Vojtech musí niekoľko krát do mesiaca cestovať do Bratislavy. Nie je to vôbec jednoduché. „ Práve tu vidím veľký nezáujem ako zo strany štátu, tak aj paralympijského výboru. Nebyť toho, že si dokážem nájsť sponzorov a mám okolo seba dobrých priateľov, na mnohé medzinárodné zápolenia by som sa zrejme nedostal," hovorí.
Štát má podľa neho v pomoci hendikepovaným ľuďom stále veľké medzery. Zaznamenal však aj niektoré pozitívne signály. „ Je to veľmi individuálne a v mnohom to závisí od ľudí, ktorí požiadavku vybavujú," povedal. Naposledy potreboval získať odľahčený invalidný vozík, s ktorým je jednoduchšia manipulácia napríklad pri nastupovaní do auta. Bol príjemne prekvapený, že sa to podarilo oveľa jednoduchšie ako v minulosti.
Rovnocenné šance pracovať však podľa neho neexistujú. „Aj zdraví ľudia majú v dnešnej dobe problém zamestnať sa a telesne postihnutí to majú podstatne horšie," povedal.
Urobil si síce masérsky kurz, no masírovanie mu príliš zaťažovalo poškodenú chrbticu. „ Vymasíroval som dvoch ľudí a bol som úplne zničený," povedal. V súčasnosti je evidovaný na úrade práce, aby si mohol otvoriť živnosť. Sníva o malom obchodíku s umelecko - remeselnými výrobkami v Žarnovici, kde by predával nielen svoje drevené dielka.
„ Mám mnoho priateľov, ktorí sa tiež venujú rôznym remeslám. Ak by som získal podporu na vytvorenie chráneného pracoviska, splnil by sa mi veľký sen." V týchto dňoch sa chystá do Anglicka, kde bude so svojim tanečným klubom zaúčať Angličanom kumštu tanečného pohybu na vozíčku. Návrat plánuje tesne pred voľbami, ktoré by rád stihol. Priznáva, že roky nevolil a voči sľubom strán bol skeptický.
Teraz chce dať hlas pre Most - Híd. Nielen kvôli charizme Bélu Bugára, ktorého považuje za prototyp kvalitného európskeho politika, ale aj kvôli programu strany. „ V čase, keď sú národnostné vzťahy vyhrotené, treba mať na politickej scéne stranu, ktorá sa usiluje o vzájomné zmierenie," dodal. Verí tiež, že strane sa podarí zároveň budovať aj most medzi zdravými a znevýhodnenými ľuďmi.
FOTO - JÁN KROŠLÁK
Kveta Fajčíková
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
