ZVOLEN. Viktor Výbošťok (25) zo Zvolena sa stal profesionálnym vojakom hneď po strednej škole. Pracuje ako letecký záchranár vo Vojenskom útvare v Sliači. Je spokojný a hrdý, že môže byť v slovenskej armáde.
Byť vojakom podľa neho nie je jednoduché a je tak vraj prirodzené, že do dôchodku chodia už po pätnástich rokoch služby. „Pracujeme pod neustálym psychickým tlakom a fyzické nároky sú niekedy extrémne. Takýto tlak sa musí niekde prejaviť a štát to kompenzuje práve skorším odchodom do dôchodku.“
O nebezpečenstve práce profesionálneho vojaka záchranára veľa nehovorí. Povodne, katastrofy, 24-hodinové pohotovosti, to všetko považuje za súčasť práce.
- policajti – 22 288
- hasiči – 4184
- horskí záchranári – 120
- profesionálni vojaci – 13 439
- príslušníci ZVJS – 4389.
- policajti – 1260 eur
- hasiči – 1094 eur
- horskí záchranári – 1024 eur
- profesionálni vojaci – 1026 eur
- príslušníci ZVJS – 1199,80 eur.
„Sme tu na to, aby sme pomohli vždy, keď sa krajina alebo ľudia dostanú do vážneho stavu. Štát si uvedomuje našu úlohu a myslím si, že sa aj stará.“
Chváli aj to, že štát investuje do techniky, že zrekonštruoval pristávaciu dráhu na letisku v Sliači. Neprekáža mu ani to, že na vynovenom letisku zatiaľ nemôžu pristávať lietadlá.
Mladý vojak tvrdí, že štát vníma dôležitú úlohu armády a vie to oceniť. Aj finančne. Čoraz viac mladých ľudí podľa neho vstupuje do armády, aby zabezpečili svoje rodiny.
„Potenciálne aj reálne nebezpečenstvo, ktoré nám hrozí, vie štát oceniť. Okrem technických záležitostí máme aj adekvátne platy. Som spokojný, nadmieru spokojný. Nedávno som sa stretol so spolužiakmi, a tí sú na tom, čo sa týka platov, neporovnateľne horšie.“
Viktor Výbošťok nevolil vo všetkých voľbách. Hovorí, že v roku 2002 hlasovanie vynechal, lebo mu na politike nezáležalo. V tých nasledujúcich volil Smer a aj preto teraz pôjde voliť znovu.
„Smer už voliť nebudem. Predseda Fico ma sklamal, rovnako aj ľudia okolo neho. Škrtli armáde peniaze. Keď hovoria, že by sme mali ísť do dôchodku neskôr, odporúčal by som im, aby si to prišli vyskúšať.“ Nepovedal komu teda dá hlas, chce si vraj vybrať „menšie zlo“.
Ľavica nie je schopná splniť to, čo sľubuje, myslí si šéf mestskej polície v Stupave.
STUPAVA. Pätnásť rokov bol vojenským policajtom, aby sa na výsluhový dôchodok stal náčelníkom mestskej
polície v Stupave pri Bratislave.
Milan Válek hovorí, že jeho vojenský dôchodok je vyšší ako príjem náčelníka. Od novej vlády by preto očakával najmä lepšie sociálne zabezpečenie mestských policajtov. Verí, že to dokáže zabezpečiť pravica.
Iba sľuby
„Ľavica má iba plné ústa sociálneho zabezpečenia. Iba to,“ odpovedá na otázku, prečo takýto ľavicový krok očakáva skôr od pravicových strán. „Pravica by tieto požiadavky dokázala lepšie presadiť,“ vysvetľuje.
Náčelník hovorí, že „hodnoty, ktoré Slovensko získalo a zatiaľ má, má len vďaka pravicovej vláde“.
Akú pravicovú stranu bude voliť, však Válek prezradiť nechce. Uisťuje len, že určite pôjde voliť a dúfa, že pravica zostaví budúcu vládu.
Aj šéfovi stupavskej mestskej polície by sa páčilo, keby mali obecní policajti celoplošne výsluhový dôchodok alebo príspevok ako ostatné silové zložky. Hoci pripúšťa, že nemusí byť taký veľkorysý, keďže peniaze na to by išli z rozpočtov obcí.
Chcel by merať rýchlosť
Od vlády, ktorá vzíde z parlamentných volieb 12. júna, Válek očakáva najmä väčšie právomoci mestských policajtov.
Vysvetľuje, že na rozdiel od štátnych policajtov môžu riešiť len priestupky. Tých je podľa neho najviac v doprave. Náčelník by preto privítal, keby mestskí policajti mohli merať v obci rýchlosť.
„To by bolo prínosom nielen pre rozpočty miest, ale hlavne pre zvýšenie bezpečnosti.“
Zasahujú aj vo výbušných baniach, do dôchodku majú chodiť po šesťdesiatke. Ich šéfa od volieb nič neodradí.
PRIEVIDZA. Mnohí o ich práci do vlaňajšieho tragického výbuchu v Bani Handlová netušili. O život vtedy prišlo dvadsať ľudí, jedenásti boli banskí záchranári. „Chlapi išli dobrovoľne do rizika v snahe zachrániť nezvestných kolegov. Môžem to len obdivovať,“ hovorí Stanislav Paulík, riaditeľ Hlavnej banskej záchrannej stanice v Prievidzi.
Na Slovensku je asi tristo banských záchranárov. Väčšinou sú to dobrovoľníci. Zvláštne výhody nemajú. Policajný úradník odchádza do dôchodku skôr, banský záchranár musí pracovať do 62 rokov. Doteraz to nezmenila žiadna vláda.
Súkromní zamestnanci
Šéf záchranárov politikom vďačí za zákon o integrovanom záchrannom systéme z roku 2002. „Dovtedy jednotlivé záchranné zložky neboli nijako koordinované,“ hovorí. Podstatne vraj pomohla aj súčasná vláda vymenovaním splnomocnenca pre integrovaný záchranný systém.
V bani nie je miesto pre klaustrofóbiu. FOTO – HORNONITRIANSKE BANE
Banská záchranná služba je dnes jednou z piatich základných zložiek integrovaného záchranného systému. „Banskí záchranári sú na rozdiel od ostatných zamestnancami súkromných firiem. Aj preto sú ukrátení o benefity, ako je napríklad predčasný odchod do dôchodku alebo výsluhový dôchodok.“ Väčšina z nich však napokon najmä zo zdravotných dôvodov tak dlho nepracuje.
„Štát by nemal rozlišovať, či ide o štátneho, alebo súkromného zamestnanca, ale všímať si, akú prácu vykonáva. Zvlášť treba posudzovať ľudí, ktorí nasadzujú na záchranu ľudí a hodnôt vlastné životy.“
Pre Hornonitrianske bane pracuje asi dvesto banských záchranárov. „Záchranné akcie v podzemí sú náročnejšie ako na povrchu a práca banských záchranárov je riziková. Idú tam, odkiaľ všetci utekajú.“ Zásahy komplikujú aj závaly či únik nebezpečných plynov.
Volí zo zahraničia
Stanislav Paulík bude v čase volieb v zahraničí, no nenechá si ich ujsť. „Vždy chodím, no tento rok nemôžem. Určite však budem voliť poštou,“ povedal. Koho, prezradiť nechcel.
Banskí záchranári si mimo morálnych ocenení vraj nepolepšili za súčasnej ani minulej vlády. Predsa však pripúšťa, že baníci majú istotu, že neprídu o prácu. Či to však ovplyvní jeho voľbu, odmietol prezradiť.
Policajtom je dva a pol roka. Voliť určite pôjde, zatiaľ sa však nerozhodol koho. Kaliňák však podľa neho robí pre policajtov veľa.
PIEŠŤANY. Dvadsaťtriročný policajt obvodného oddelenia Peter Kubík sa k práci dostal cez otca. Aj on bol policajtom. „Mal som v ňom vzor.“ Pracuje ako referent s územnou a osobnou zodpovednosťou, čo znamená, že časť práce má na ulici, časť vybaví v kancelárii.
„Vybavujem agendu aj pochôdzkovú službu, podstatnú časť služby som na ulici.“ Štát sa podľa neho o policajtov stará dobre. U policajtov je dva a pol roka, pol roka predtým študoval. „Je to jedno z najlepších zamestnaní, kde mám istotu, že dostanem plat. V dnešných časoch je ťažko.“
Policajti odchádzajú do výsluhového dôchodku predčasne. Pre Petra to znamená možnú penziu ešte pred štyridsiatkou. Priznáva, že aj preto išiel k polícii. Prácu považuje za psychicky náročnú, tvrdí, že za dva a pol roka v službe veľmi zostarol.
„Slúžiť nočné, nonstop sa zaoberať opitými či vagabundmi. Dosť to na človeka vplýva a nie práve dobre,“ hovorí obvodný policajt. Nie je to podľa neho tak, ako si ľudia často hovoria, že sa vyvážajú v aute. „Nedokážem si predstaviť policajta na ulici vo veku 55 či 60 rokov ako rieši 20 či 30-ročných delikventov.“
Politika ho rovnako ako kolegov pred voľbami zaujíma. „Čítam noviny, takmer stále pozerám televíziu.“ Akí boli ministri v jeho rezorte pre krátkosť služby posúdiť nevie, ale podľa vyjadrení kolegov je aktuálny minister najlepší, aký kedy bol. „Voliť určite pôjdem, ale ešte som sa na sto percent nerozhodol. Ak by mal zostať súčasný minister, pre policajtov by to bolo dobre.“
Róbert Kaliňák sa podľa neho skutočne stará. Policajti dostávajú novú techniku a ďalšie zabezpečenie. Ku konkrétnym veciam v programoch strán týkajúcich sa policajtov sa ešte nedostal, budú ho však zaujímať.
