BRATISLAVA. Viete pracovať s počítačom, veríte v Boha, máte záchod? Okrem týchto otázok sa nás Štatistický úrad budúci rok v máji pri sčítaní obyvateľov, domov a bytov spýta aj na to, kde trávime väčšinu roka.
Kolónka „obvyklé bydlisko“ má zamedziť započítaniu jedného obyvateľa vo viacerých krajinách Európskej únie, význam má aj pre jednotlivé štáty.
Obvyklé bydlisko je miesto, na ktorom obyvateľ trávi prevažnú časť roka, najčastejšie ide o miesto, kde prespáva. „Môže byť odlišné od trvalého pobytu,“ vysvetľuje Zuzana Štukovská zo Štatistického úradu.
Kým trvalý a u niektorých obyvateľov aj prechodný pobyt štát pozná, kde skutočne ľudia žijú, nevie. Podľa počtu obyvateľov prihlásených na trvalý pobyt pritom ministerstvo financií rozdeľuje príjem z daní pre jednotlivé kraje, mestá a obce.
Dotujú prišelcov
Mnohé samosprávy upozorňujú, že tento systém nie je spravodlivý. V Chorvátskom Grobe, ktorého súčasťou je satelitná vilová štvrť Čierna voda, žije až dvetisíc ľudí, ktorí v dedine nemajú trvalý pobyt. Do obecnej pokladnice tak prinášajú iba miestne dane.
„Prevažne sú to ľudia, ktorí majú nehnuteľnosť v Bratislave, tú prenajímajú a platia z toho hypotéku na dom na Čiernej vode. Trvalý pobyt si nechali v Bratislave a podielové dane tak idú Ďurkovskému,“ hovorí o primátorovi hlavného mesta zástupca starostu Grobu Ľubomír Žiak. Dedina tak podľa neho prichádza o viac ako 398tisíc eur. „Svietiť, odhŕňať sneh, odpratávať smeti musíme aj pre týchto ľudí.“
Obecný úrad prisťahovalcov na prihlásenie trvalého pobytu niekoľkokrát vyzýval. V škôlke dokonca stanovili podmienku, že ju môžu navštevovať iba deti prihlásených.
Podobnú skúsenosť má aj obec Budimír neďaleko Košíc. „Neprihlásených u nás žije asi dvesto obyvateľov. Prichádzame o veľký balík a služby musíme poskytovať pre všetkých,“ vraví starosta Radovan Čarný.
Nepomer medzi prihlásenými obyvateľmi a ich skutočným počtom trápi aj veľké mestá. „Od pondelka do piatka žije v Bratislave okolo 600-tisíc ľudí, čo je o 170-tisíc viac, ako máme oficiálne obyvateľov,“ hovorí námestník primátora Milan Cílek. „Využívajú požitky hlavného mesta, negatíva nechávajú iba na Bratislavčanov,“ dodáva.
Zákon potrebuje zmenu
Na tieto problémy samosprávy dlhodobo upozorňujú aj ministerstvá. Až údaje o „obvyklom bydlisku“ zo sčítania im umožnia argumentovať presnejšími číslami.
Ministerstvo vnútra pripúšťa, že spôsob evidencie pobytu obyvateľov zmení. „Terajšia úprava už nie celkom vyhovuje potrebám súčasnosti,“ hovorí Alena Koišová z ministerstva vnútra. Či presnejšie údaje môžu ovplyvniť aj spôsob prerozdelenia podielových daní, ministerstvo financií zatiaľ nepovedalo.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
