Bratislava 12. mája (TASR) - Definitívny návrh odškodňovania židovských obetí holokaustu v SR sa opäť odkladá vzhľadom na komplikovanosť problému a tomu, že ešte nedošlo ku konečnej dohode o všetkých mechanizmoch procesu odškodnenia. Vicepremiér Pál Csáky by mal spolu s podpredsedom vlády SR pre ekonomiku Ivanom Miklošom predložiť vládnemu kabinetu návrh a časový harmonogram možnosti odškodnenia židovských obetí holokaustu v SR do 30. júna 2002. Hovorí o tom materiál, ktorý by mala v blízkom čase prerokovať vláda SR.
Židovskej komunite na Slovensku sa po roku 1989 naskytla možnosť uchádzať sa o odškodnenie alebo iný druh satisfakcie za zločiny a krivdy, ktoré boli na nej spáchané počas nacistického aj komunistického režimu. Jedným z už prijatých právnych nástrojov je zákon o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov. Účinnosť tohto zákona však zaniká 30. novembra 2002 a okrem toho, zákon rieši čiastočné odškodnenie za perzekúcie, ale nie za utrpenú majetkovú ujmu.
Vojnový Slovenský štát siahol prostredníctvom prijatých zákonov na osobné a majetkové práva svojich obyvateľov židovského pôvodu. Vtedajšia legislatíva umožňovala okrem deportácií Židov do nacistických koncentračných táborov, kde boli v drvivej väčšine zavraždení, aj násilné odňatie ich majetku a jeho arizáciu. Podľa súčasných analýz mohla dosiahnuť hodnota arizovaného židovského majetku v dnešnej mene výšku 25,1 miliardy korún. Ústredný zväz židovských náboženských obcí (ÚZŽNO) navrhuje vyčleniť čiastku vo výške 10 percent z tejto sumy do Nadačného a kompenzačného fondu obetí židovského holokaustu v SR, z ktorého by sa financovalo odškodnenie fyzických osôb židovského holokaustu v SR a vo väčšej časti by sa podporovali projekty na rozvoj tlače, vzdelávania, ochrany, sociálnej a zdravotnej starostlivosti a opráv židovských kultúrnych a náboženských pamiatok.
Na arizácie židovského majetku z rokov 1939 až 1945 nadviazal aj komunistický režim po roku 1948. Časť majetku v držbe občanov židovského pôvodu po oslobodení a obnovení ČSR v roku 1945 bola v rámci znárodňovania súkromného majetku na základe Ústavy ČSR, znovu znárodnená a prešla pod správu štátu.
Vláda Mikuláša Dzurindu iniciovala vznik miešanej komisie, ktorej úlohou bolo zistiť možnosti odškodnenia židovských obetí holokaustu v SR. Do komisie delegovali svojich členov zástupcovia niektorých rezortov, ÚZŽNO ako reprezentant židovskej komunity v SR a členmi komisie sa stali i štyria zahraniční experti, reprezentujúci Svetový židovský kongres, Americký židovský výbor a židovskú organizáciu Bďnai Brith International.
