BRATISLAVA. V hlavnom meste, kde ani v čase krízy nezamestnanosť neprekračuje päť percent, si ten, kto chce, prácu nájde, hovorí 33-ročná Bratislavčanka Renáta Vrábľová, hoci sama je už päť mesiacov nezamestnaná.
Absolventka stavebnej priemyslovky prišla pre krízu o prácu v projektantskej firme. „Do firmy som sa vrátila po šiestich rokoch na materskej. Robila som kvôli deťom len na čiastočný úväzok, takže keď sme začali prichádzať o zákazky, bola som prvá na rane,“ povedala.
Keďže nemala dosť odpracovaných rokov, nedostala ani podporu v nezamestnanosti. Mladá rodina tak zostala odkázaná na manžela zamestnaného u dodávateľa automobilky Volkswagen.
Nezamestnaní
na konci apríla bolo v evidencii úradov práce 383-tisíc ľudí
podporu v nezamestnanosti poberalo 48 442 ľudí
nárok na ňu má iba ten, kto tri roky platil odvody do Sociálnej poisťovne, dostáva ju najdlhšie šesť mesiacov
dávka je 50 percent jeho hrubej mzdy, vlani mala priemernú výšku 248 eur
kto podporu vyčerpal, môže dostávať dávky v hmotnej núdzi.
Na úrade práce Renáte ani za niekoľko mesiacov nedokázali ponúknuť prácu v odbore, stavebníctvo krízou utrpelo citeľne. „Momentálne som dobrovoľne nezamestnaná, pretože v novej práci by som v trojmesačnej skúšobnej dobe nemala nárok na dovolenku a cez prázdniny nemám kam dať deti,“ vraví.
Hoci chcela pracovať v stavebníctve, po lete je odhodlaná zobrať akúkoľvek prácu, ktorá jej umožní vyzdvihnúť deti zo škôlky a školy. Úspory sa míňajú a z manželovej výplaty by žili biedne. „Máme šťastie, že manžel zdedil byt a nemusíme splácať hypotéku.“
Politikov však mladá žena zo straty práce neviní. „Mám sestru v cudzine a viem, že kríza nedopadla iba na Slovensko.“ Hoci sa o politiku veľmi nezaujíma, voliť určite pôjde. Politici by podľa nej mali viac dbať o mladé rodiny a sociálne otázky. „Ale nie ako súčasná vláda, ktorá o tom štyri roky len rozpráva, ale situácia ľudí sa nijako nezlepšila.“
Sklamala ju však aj pravica. Pred štyrmi rokmi volila SDKÚ, dnes jej už hlas nedá. „Nepáči sa mi postoj Ivety Radičovej k homosexuálom a potratom. Mám dosť už aj vzájomného obviňovania Smeru a SDKÚ,“ hovorí. Hoci je konzervatívna, voliť nechce ani KDH. „Mám pocit, že kresťania v politike robia niečo iné, ako hlásajú.“
Uvažovala o Strane zelených. Keď sa dozvedela, že zelení samostatne nekandidujú, a musela by voliť obnovenú SDĽ, zamyslela sa. „Budem si to ešte musieť premyslieť.“
Mladí to majú v mnohom horšie ako penzisti
Dvadsaťročná Martina pôjde voliť po prvý raz. Hlas chce odovzdať SaS, aj preto, že sa jej páči volebný program strany, nasmerovaný k mladým. Očakáva od nej, že bude riešiť aj otázku zamestnania absolventov škôl.
ĽUBIETOVÁ. Martina Sedláčeková z Ľubietovej ukončila vlani strednú odbornú školu obchodnú a od septembra je nezamestnaná. Je evidovaná na úrade práce, no keďže nemá potrebné odpracované roky, nedostáva žiadnu podporu.
Zatiaľ ju živia rodičia. Rada by sa postavila na vlastné nohy, uvedomuje si, že bez stáleho zamestnania sa jej to nepodarí.
„Práve tu vidím veľké rezervy zo strany štátu. Absolventi stredných, či vysokých škôl to majú pri nástupe do zamestnania veľmi ťažké, lebo väčšina zamestnávateľov požaduje niekoľko rokov praxe,“ hovorí Martina. „Dobrá vláda by sa mala týmto problémom vážne zaoberať.“
Rovnaké problémy majú podľa nej aj mnohí spolužiaci, ktorí tiež skončili na úradoch práce. „Iba niektorým sa podarilo prácu získať a považujú to za šťastie,“ hovorí.
Zmaturovala a zostala bez práce. FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
Uvažovala tiež, že sa pokúsi zamestnať v zahraničí, no je fixovaná na domov a odlúčenie by znášala dosť ťažko. Ponúk z úradu práce nebýva veľa a zväčša sú to zamestnania, na ktoré nemá kvalifikáciu. „Často sú to mužské profesie murár či čašník, takže zatiaľ sa mi v tomto smere nepošťastilo,“ hovorí.
Nespolieha sa iba na ponuky z úradu, sleduje pracovné ponuky na internete, inzeráty a keď navštívi Banskú Bystricu, vždy prejde jej centrom. „Pravidelne takto zisťujem, či niekto nemá na obchode vyvesenú ponuku, že hľadajú pracovníkov.“
Voliť pôjde po prvý raz a hovorí, že si dobre preštudovala volebné programy politických strán. Najviac ju oslovila SaS práve svojím postojom k mladej generácii. „Tento program je pre mňa najviac čitateľný a verím, že ak strana vo voľbách uspeje, bude riešiť aj takú zásadnú vec, ako zamestnanosť absolventov škôl,“ povedala.
Súčasná vláda to podľa nej podcenila a dnes sú v podobnej situácii ako ona stovky mladých ľudí. „Súčasní politici sa viac orientovali na dôchodcov. Ja im vianočné príspevky nezávidím, ale myslím si, že mladá generácia to má v mnohých smeroch omnoho ťažšie.“
Martina hovorí, že keby nemala tolerantnú a obetavú rodinu, bola by v zložitej situácii.
Kveta Fajčíková
Dávky by si aj odrobila
Dlhodobo nezamestnaná fakturantka hovorí, že za 17 rokov jej úrad práce nedal ani jednu ponuku. Nedostáva žiadne peniaze.
SEČOVCE. Iveta Rosipajlová pochádza z obce Poproč. Skončila strednú poľnohospodársku školu s ekonomickým zameraním v Moldave nad Bodvou.
Pracovala ako sekretárka, neskôr fakturantka vo VSŽ. Jej život sa zásadne zmenil, keď sa vydala do Sečoviec a v roku 1993 otehotnela. Odvtedy je nezamestnaná.
Vychovala dvoch synov. Hoci si urobila dva rekvalifikačné kurzy a neustále si hľadá prácu, neuspela. Doma je už 17 rokov, má 44. Hovorí, že robiť by šla čokoľvek.
Za šťastie považuje, že žije v rodinnom dome, pracuje okolo neho a v domácnosti: „Keby som bývala v bytovke, zbláznila by som sa.“
Hovorí, že úrad jej prácu ani brigádu neponúkol ani raz. „Raz ma poslali na burzu práce a to bolo všetko.“ Skúša to sama na odporúčania známych či cez internetové portály. „Som na nich každý deň. Našla som niekoľko pracovných príležitostí, ale neprijali ma.“
Kurzy počítačov a asertívneho správania tiež nepomohli. „Moje známe majú podobných certifikátov päť a viac, ale mohli ich akurát tak odložiť do šuflíka. Načo je to teda dobré?“
Od štátu peniaze nedostáva, lebo manželov príjem rodine podľa zákona stačí. „Mnohí nezamestnaní dávky berú roky a špekulujú, ako získať čo najviac. Ak by dali dávku mne, nemala by som problém si ju odpracovať.“
Voliť pôjde, verí, že rozhodnúť môže každý hlas.
(lyv)
Nemali by zvýšiť dôchodkový vek
Emília Boháčková z Martina má pre svoj vek a zdravotné ťažkosti problém nájsť si prácu. Vláda by sa mala postarať o nezamestnaných a nezvyšovať dôchodkový vek, hovorí.
MARTIN. Emília Boháčková (53) je od vlaňajšieho mája prvýkrát v živote nezamestnaná. V martinských tlačiarňach prežila viac ako polovicu života. Keby vláda nezvýšila hranicu pre odchod do penzie, plánovala ísť po 35 rokoch na predčasný dôchodok. Namiesto toho dostala vlani výpoveď.
Už pár mesiacov sa snaží nájsť si prácu. „Na úrade práce mi hovoria, že prácu pre mňa nemajú. Veď ledva môžu nájsť mladým. Robila by som čokoľvek, ale priznám sa, že už ani nevládzem,“ sťažuje sa Emília.
„Mám cukrovku, zelený zákal, bolia ma kríže i celý chrbát, mám problémy s kĺbmi. Keby ma dali zametať cesty, nezvládla by som to. Chcem zájsť za lekárkou, nech mi pomôže vybaviť aspoň invalidný,“ hovorí.
Invalidný dôchodok by jej výrazne pomohol. Po pol roku už nedostáva podporu a peniaze z odstupného sa minuli na chod domácnosti. V dvojizbovom byte žije s 35-ročnou dcérou, slobodnou mamičkou, ktorá má tri deti, 15-ročné dvojičky a sotva trojročného syna.
Kým bola dcéra nezamestnaná a na materskej, finančne sa o ne starala Emília. Teraz si úlohy vymenili. „Dcéra si našla brigádu. Ak sa uvoľní miesto, sľúbili jej pevný pracovný pomer.“
Emília pôjde voliť, vyberať si bude zo strán, ktoré zaručia lepšie sociálne zabezpečenie. „Neprekážalo by mi, ak by pri moci ostala súčasná strana, ale očakávam od nej, aby sa lepšie starala o nezamestnaných a nezvyšovala dôchodkový vek,“ povedala. „Chcela by som si oddýchnuť a dostávať od štátu peniaze, na ktoré som robila.“
Miroslava Dírerová
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
