KOŠICE. Neprejazdná železničná trať medzi Spišskou Belou a Podolíncom na severovýchode, prepadnutá Cesta Slobody vo Vysokých Tatrách a pri vodnej nádrži Domaša, zasypané komunikácie medzi Rokycanmi a Žipovom v okrese Prešov a v obci Kučín (okres Bardejov), ohrozené rodinné domy v Košiciach - Krásnej, poškodené hektáre lesov na Kysuciach, Orave, Liptove.
To všetko spôsobili zosuvy pôdy počas tohtoročných záplav. Geológovia upozorňujú, že situácia je vážna: Stále častejšie zrážkové anomálie zvyšujú riziko zosuvov svahov v oblastiach s nestabilným podložím.
Nebezpečné svahy
„Žiaden svah nie je z dlhodobého hľadiska stabilný. Dvojnásobne to platí o horských a podhorských regiónoch, najmä vo flyšových a vulkanických oblastiach, kde vplyvom enormných zrážok vznikli, alebo sa znovu aktivizovali, svahové deformácie,“ zhrnul najväčšie riziká geológ Branislav Žec zo spoločnosti GEO Slovakia.
„Silný štát" rieši až dôsledky, hoci rozumnejšie by bolo príčiny, tvrdí Peter Schutz.
Len na severe Prešovského a Žilinského kraja odborníci identifikovali už takmer 3-tisíc nebezpečných svahových deformácií, ktoré sa pri dlhotrvajúcich dažďoch, ale aj po náhlych búrkach, môžu dať do pohybu. A každým rokom pribúdajú ďalšie. Čím menej dáva štát na prevenciu, tým väčšie sú škody, pripomínajú geológovia.
Mapa ohrozenia
Košická spoločnosť GEO Slovakia v spolupráci s Geotrendom Žilina a s Katedrou inžinierskej geológie Prírodovedeckej fakulty UK od roku 2005 mapuje záplavami a zosuvmi najohrozenejšie regióny severného Slovenska. Tie, kde pôda pre zloženie nedokáže absorbovať vodu a po silných zrážkach sa tam potoky náhle menia na ničivé živly.
„Nepriepustné ílovce zabraňujú vsakovaniu zrážkových vôd, takže prevláda povrchový odtok zrážok, čo spôsobuje najväčšie problémy,“ hovorí Žec.
Geológovia zmapovali viac ako štyritisíc štvorcových kilometrov v šestnástich okresoch, teda o niečo viac ako osem percent rozlohy Slovenska. Z pohľadu na vznikajúcu mapu zosuvného a povodňového rizika je zrejmé, že počet ohrozených území je obrovský.
Projekt si objednalo ministerstvo životného prostredia, hotový má byť koncom tohto roku. Jeho súčasťou by mala byť podrobná mapa celkového ohrozenia stavieb a ciest. Samosprávy a štátna správa by sa aj na jej základe mali kvalifikovane rozhodovať, kde stavať a kde nie.
Mapy by mali byť verejne prístupné na internete v rámci geologického informačného systému Stavebníci z máp získajú informácie o rizikách územia, na ktorých chcú stavať, samosprávy sa môžu o ne oprieť pri príprave územných plánov, štátna správa pri rozhodovaní o preventívnych protipovodňových opatreniach. „Hlavným cieľom je predchádzanie škodám. Záplavy a zosuvy svahov dnes už predstavujú na Slovensku trvalé riziko,“ zdôrazňuje Žec.
Zosunul sa nový obchvat
Príkladom nedocenenia geologických pomerov je obchvat mesta Svidník. Tesne pred jeho odovzdaním sa odtrhla časť cesty, ktorú postavili na svahovej deformácii na nepriepustnom ílovitom podloží. Pôvodne tam mal byť most. Investor sa rozhodol pre lacnejší variant. Otvorenie medzinárodného cestného ťahu, ktoré sa malo konať v týchto dňoch aj v prítomnosti premiéra, museli odložiť.
Budúcnosť projektu a jeho využitia je podľa Žeca neistá. Prevencia si vyžiada obrovské investície. Navyše, nik nevie, čo bude po zlúčení ministerstiev životného prostredia a pôdohospodárstva.
Daždivé týždne sa nekončia
V utorok, prvého júna, napršalo na niektorých miestach viac ako zvykne za celý jún.
BRATISLAVA. Prší už niekoľko týždňov a bude aj v tých najbližších. Klimatológ Pavel Faško z SHMÚ hovorí, že preklenúť sa cez daždivé obdobie bude ešte náročné, keďže sa výrazne zdvihla aj hladina podzemnej vody.
„S ňou sa len veľmi ťažko bojuje. Povrchovú vodu môžete usmerniť, ale keď sa zdvihne hladina podzemnej vody, ani odčerpaním sa jej nezbavíte. Musí sama klesnúť.“ Súčasné počasie vysvetľuje zacykleným kolobehom: to, čo napršalo, sa odparí, vytvorí sa oblačnosť, z ktorej opäť zaprší.
Vlaňajšia jar bola extrémne suchá, tento rok je pravý opak. „Nudné, priemerné počasie sa bude vyskytovať zriedkavejšie a častejšie sa vyskytnú krajnosti v počasí.“
Včerajšie denné zrážky v prvý júnový deň prekonali na niektorých miestach mesačné normály zrážok. To je príklad Mochoviec, Podhájskej či Viesky nad Žitavou, Smoleníka a Nálepkova.
(jgl)

Beata
Balogová
