Plochy, ktoré rozhodujú o našej budúcnosti, možno nahradí internet.
BRATISLAVA. Mestá a cesty žijú v tomto čase bilbordmi, z ktorých sa na nás dívajú politici. Väčšina sa snaží tváriť vľúdne a priateľsky. Ak to náhodou nejde, sú tu počítačové programy na úpravu fotografií. Tak je to každý rok, ale kampane sa od seba líšia. Najmohutnejšia a najdlhšia bola kampaň v roku 2002. Súčasná je charakteristická tým, že je agresívna a pribudli ostrejšie formulované témy.
Bilbord je štandardná súčasť predvolebných kampaní všade na svete a nezdá sa, že by jeho sláva pominula aj v čase elektronických médií, internetu a sociálnych sietí. Aká je jeho úloha v rámci predvolebného boja? „Je to informácia pre voličov, že majú ísť voliť, ale na samotný výsledok volieb má veľmi obmedzený vplyv," povedal sociológ Pavel Haulík.
Marketingový odborník Marián Timoracký považuje takéto názory za problematické. „V rámci kampane sa dajú robiť prieskumy jej jednotlivých zložiek, teda či sú účinnejšie bilbordy alebo reklamy v časopisoch, ale výsledky by som nebral veľmi vážne. Keď si kúpim nejaký produkt, ťažko viem posúdiť, či ma na jeho kúpu presvedčili bilbordy, alebo nie. Ide o kampaň ako celok."
Politický marketing Aký je politický marketing po slovensky? „V minulých dekádach bol skôr hľadaním hraníc a učením sa na vlastných výstrelkoch ako premyslenou stratégiou," myslí si kreatívny riaditeľ spoločnosti Creative Department Eman Erdélyi. „Ak aj nejaké ,holé zadky' zaujali, výsledok bol skôr rozpačitý ako zmerateľný. A zlých príkladov nič nehovoriacich bocianov či informačne prehustených programových vyhlásení na bilbordoch, ktoré musíme pochopiť za tri sekundy, bolo toľko, že to nestojí za zmienku," tvrdí Erdélyi.
Voľby a predvolebné kampane ostro sleduje aliancia Fair Play. „Zatiaľ najrozsiahlejšia bilbordová kampaň bola v roku 2002," povedala jej riaditeľka Zuzana Wienk. „Smer s ňou vyštartoval ďaleko pred oficiálnym začiatkom a vylepil obrovské množstvo plôch. SDK sa pridali veľmi rýchlo. Kampaň trvala päť až šesť mesiacov. K bežným bilbordom sa pridali aj plochy, ktoré sa nemonitorujú, napríklad lavičky v parku, vo vlakoch a podobne."
Agresívna kampaň sa podľa nej nevyplatila. „Smer si uvedomil, že kampaň prepálil, jednak množstvom a jednak prílišnou konfrontáciou s protivníkmi, a v roku 2006 sa už správal oveľa nenápadnejšie. Aj kampaň bola oveľa kratšia."
Z hľadiska exaktného sledovania priebehu predvolebných kampaní sú podľa Wienk bilbordy problematické. „Agentúra, ktorá má na starosti monitorovanie kampane, sleduje reklamu v tlači a elektronických médiách, ale každý bilbord sa odfotografovať nedá, tak sa spoliehajú na údaje bilbordových spoločností. Sú však spoločnosti, ktoré odmietajú nahlásiť politické strany, ktoré sú ich klientmi."
Kto je víťaz? „V minulosti boli kampane imidžové a s výnimkou holých zadkov sa nikdy nekomunikovali nejaké problémy, takže z tohto hľadiska je súčasná kampaň vyslovené nóvum," zhŕňa doterajšiu histórie predvolebnej bilbordizácie Marián Timoracký. A hlavne strany vedia, že je nebezpečné sľubovať niečo konkrétne. Spomeňme si, ako dopadol Dzurinda s dvojnásobnými platmi. Politici aj agentúry si dávajú pozor na to, aby niečo neprepískli."
V tomto roku sa podľa Mariána Timorackého podstatne znížil počet predvolebných televíznych spotov, ktorými sme ešte v roku 1994 vyslovene žili. „Tento trend v budúcnosti zrejme postihne aj bilbordy. Pre mladých ľudí sú totiž internet a sociálne siete hlavným, ak nie jediným kanálom prijímania toho, čo sa deje vo svete."
A zdôraznil ešte jednu vec. Všetko, čo za to stojí, vtipne domaľované alebo v počítači prerobené bilbordy, nápisy, čokoľvek hodné pozornosti, sa vďaka sociálnym sieťam na internete bleskurýchlo dostane k miliónom ľudí a stáva sa súčasťou predvolebnej komunikácie. „To znamená, že aj aktivity jednotlivcov alebo hoci vtipne dopísaný bilbord môžu vidieť milióny ľudí."
Predvolebná kampaň posúva hranice toho, čo sa na bilbordoch smie a čo nie. Škandály, útoky alebo humor? Čo boli najväčšie hity minulosti?
Parlamentné voľby v roku 1994 neboli z hľadiska údernosti kampane na veľkých reklamných plochách veľmi zaujímavým obdobím. Bilbordové spoločnosti si ešte len hľadali miesto v ranom kapitalizme a na celom Slovensku bolo údajne menej plôch ako vo Viedni. Ale úsmevy Vladimíra Mečiara a šťastných predstaviteľov HZDS spievajúcich Vivat Slovakia si pamätáme dodnes.
1994
Vivat Slovakia. Táto pieseň, teda záber z nahrávania, sa ocitol aj na bilbordoch HZDS. Okrem Mečiara napríklad vtedy ešte korunný princ hnutia Ivan Gašparovič, bývalý šéf SIS Ivan Lexa, zavraždený exminister hospodárstva Ján Ducký, zosnulý exminister kultúry Dušan Slobodník či exministerka spravodlivosti Katarína Tóthová. Po pätnástich rokoch prezradil strojca reklamy Fedor Flašík iniciály autorov - Gabo D. a Kamil P.
Gabo Dušík aj Kamil Peteraj autorstvo popreli.
FOTO - TASR
Dosť. Ani imidž, ani posolstvo. Po voľbách sa DS opäť nedostala do parlamentu.
FOTO - TASR
Voľby v roku 1998 boli už úplne iné. V záplave sľubov a vyretušovaných tvárí (Mečiarova počítačová omladzovacia kúra bola zvlášť dôkladná) sa našlo miesto aj pre pár škandálikov a pamätihodných okamihov. SNS vyzývalo, aby sme volili Slovensko bez parazitov (po prvýkrát sa tu objavila konfrontačná taktika) a stále známejší „mediálny mág" Fedor Flašík dal na bilbordy HZDS švajčiarsku krajinu z fotobanky.
1998
Flašíkova kampaň pre HZDS. Počítačovo vymladený Mečiar, slovenská krajina zo švajčiarskej fotobanky, obláčiková jednotka. Odborníci považovali túto kampaň za prepálenú, podobne ako tú, ktorú robil o štyri roky pre Smer.
FOTO - ARCHÍV AGENTÚRY ISTROPOLITANA / OGILVY
„L" je Robert Fico. Ešte ako člen SDĽ. Tričká mali vyjadrovať neformálnosť a uvoľnenosť. SDĽ získala v parlamente 23 kresiel.
FOTO - ARCHÍV AGENTÚRY ISTROPOLITANA / OGILVY
Kampaň Strany občianskeho porozumenia vyniesla na scénu aj Rudolfa Schustera, ktorý sa o rok neskôr stal prezidentom.
FOTO - ARCHÍV AGENTÚRY ISTROPOLITANA / OGILVY
Voľby znamenali koniec mečiarizmu - HZDS dosiahlo síce najviac percent, ale nebolo schopné zostaviť vládu. Takže víťazom sa de facto stala dvojka - SDK s výrazným prispením sloganu Len víťaz môže uskutočniť zmenu.
Sme v roku 2002. Robert Fico si vyzliekol červené tričko, ktoré mal minulé voľby na bilbordoch SDĽ a uviazal si červenú kravatu. V tom čase sme sa mohli kochať Flašíkovými kreáciami „do Európy s holými zadkami".
2002
Flašík zvolil pre kampaň Smeru taktiku vyvyšovania sa nad protivníkom. Jedným zo symbolov sily a vodcovstva bola aj veľká topánka. Kampaň „mágovi" nevyšla, podobne ako tá pre HZDS pred štyrmi rokmi.
FOTO - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
Do parlamentu kandidovala SNS aj Pravá SNS. Ani jedna sa tam nedostala.
Komiksový bilbord Sociálnodemokratickej alternatívy. Strana pôsobila iba dva roky a potom sa zlúčila so Smerom.
FOTO - TASR
Iný smer tvorilo porovnávanie Fica s jeho protivníkmi - Mečiarom a Dzurindom na základe veľkosti a rasy psov v duchu hesla „silnejší pes víťazí" či objemu a druhu topánok. V histórii kampaní sa po prvýkrát objavila vulgárnosť a výsmech z protivníka. Táto taktika nevyšla. Ďalšie volebné obdobie patrilo Dzurindovi.
Bilbordové kampane v roku 2006 boli v podstate nudné, zaujali len infantilitou dvoch zúčastnených strán.
KDH vyštartovalo do boja s bocianom Kristiánom a HZDS s levíkom. Víťazom sa stal Smer so sloganom „Smerom k ľuďom".
2006
SMK s dominujúcou maďarčinou a jednoduchým, vecným posolstvom. V komunálnych voľbách v tom istom roku mala SMK bilbordy len v maďarčine.FOTO - volby.fair-play.sk
„My sme zobrali leva nielen ako astrologický symbol, ale je to kráľ zvierat," povedal Mečiar. „No a keď začínajú všetci s nejakými zvieratkami, tak sme im ukázali, kto je kráľom zvierat. A je to aj signál, ktorý súvisí s dátum narodenia. Tí, ktorí sme na čelných pozíciách kandidátky, sme všetci samé levy. Tak vystupujeme ako levíčatá," vysvetlil vtedy Mečiar.
FOTO - PAVOL DEMEŠ
Jasnou novinkou tohtoročnej kampane je útočný a konfrontačný tón. Na jednej strane sme svedkami toho, ako SNS zneužilo na svojom rasistickom bilborde Róma, na strane druhej stojí karikaturista Shooty, ktorého iniciatívu podporili tisícky občanov.
2010
Beata
Balogová
