HANDLOVÁ. Život slobodnej mamičky je ťažký, najmä ak žena nemá prácu a rodinné zázemie, hovorí Viera Mrázová.
Muža opustila, lebo ju týral. Pomáha ľuďom s podobným osudom a myslí si, že možnosť voliť je veľké šťastie. K urnám sa chystá aj so svojimi klientmi.
Dobrovoľne sama
Riaditeľka neziskovej organizácie Jazmín v Handlovej bola dvadsať rokov vydatá. Snažila sa venovať rodine, vzdelávať sa a pritom neúspešne bojovala s manželovým alkoholizmom.
Netradičné rodiny a ich deti
mimo manželstva sa v roku 2009 narodilo 19 324 detí, teda tretina zo všetkých narodených. V roku 2001 to bolo o polovicu menej
štatistici nevedia povedať, koľko detí žije s oboma nezosobášenými rodičmi a koľko s osamelou matkou
minulý rok rozviedli 12 671 manželstiev. Na 100 sobášov pripadlo 48 rozvodov.
„Napokon som sa rozhodla podať žiadosť o rozvod, čo sa nestretlo s pochopením môjho muža. Začal sa kolotoč plný násilností a vyhrážok, dokonca nám podpálil byt,“ spomína Viera Mrázová.
Manžel skončil na pol roka vo väzení, po návrate Vieru z pomsty šesť hodín týral na chalupe. Dostal ďalších 13 rokov, Viera má dodnes zdravotné následky.
„Okolnosti ma priviedli k tomu, aby som sa dobrovoľne stala osamelou matkou,“ hovorí Viera. „Na nohy som sa postavila len vďaka rodine.“ Dnes žije sama so svojou 22-ročnou dcérou a 8-ročným synom.
Štát má iné priority
V zariadení, ktorému šéfuje, sa Viera stretáva s deprimovanými matkami bez základných sociálnych návykov. Nevedia uživiť svoje deti ani hospodáriť s peniazmi.
Osamelí rodičia dostávajú od štátu to, na čo majú zo zákona právo, ak o to požiadajú. Ďalšia podpora je však podľa Viery málo výrazná. Za pomoc, ktorá by mala zmysel, považuje dostupné bývanie. Na Slovensku je podľa nej veľmi málo sociálnych bytov, ktoré by si mohli dovoliť aj osamelé matky.
„V súčasnosti sú témou číslo jeden seniori, potom zdravotne postihnutí, deti z detských domovov a v zimnom období bezdomovci. Problematika neúplných rodín je stále v úzadí,“ myslí si. Málo je aj ľudí, ktorí systematicky pracujú s neúplnými rodinami.
Situácia sa podľa nej nezmenila za žiadnej vlády, napriek tomu si myslí, že treba ísť voliť. Nevynechala žiadne voľby. Nepovedala, komu dá hlas, rozhodne však chce podporiť kandidátov z prievidzského regiónu.
Sama by nevyžila, voliť nepôjde
Rozvedená žena s dvoma deťmi by z dávok od štátu nevyžila. Prekáža jej, že Fico radšej požičia Grécku, ako by prispel jej.
ŽILINA. Razantné rozhodnutie, že bude „bojkotovať“ voľby do parlamentu, urobila 25-ročná Ľubica Gašková už dávnejšie. Najnovšie jej postoj utvrdilo rozhodnutie vlády o pôžičke Grécku. Pred štyrmi rokmi volila Smer.
„Slobodnej matke koruny nedajú, ale budú tisnúť peniaze nejakým cudzincom,“ hovorí rozhorčene matka dvoch detí. Prekáža jej tiež, že človek v jej situácii nedostane príspevok na bývanie. „Rómom dávajú nové byty a ja môžem ísť akurát do azylového domu,“ sťažuje sa.
Zákony nepomáhajú
Situácia je vraj po každých voľbách horšia a horšia. Politici hrabú pre seba, zarábajú veľa a jazdia na luxusných autách. Ona potrebuje 330 eur na kočík.
„Po každých voľbách ešte pribudne nová strana, ktorá si chce nahrabať,“ tvrdí Ľubica. Váhala, či nedať hlas SNS, ale odradilo ju, že „Slota príde zakaždým opitý a vykrikuje somariny“.
Nové pravidlo, že otec, ktorý neplatí výživné, môže prísť o vodičský preukaz, je podľa nej neúčinné. „Bývalý manžel mi posiela 30 eur a dostávam rodičovský príspevok niečo vyše 20 eur. Ako sa dá z toho vyžiť?“ Rovnako chabé sú podľa nej aj ostatné zákony, ktoré ovplyvňujú jej život.
Po rozvode žije s novým priateľom, spolu majú druhé dieťa, na ktoré jej teraz pribudne materská. „Keby som nemala priateľa, čo chodí do roboty, nemám vôbec nič. Museli by ma živiť rodičia,“ hovorí Ľubica.
Politiku bude len sledovať
Politiku však plánuje sledovať aj ďalej. „Politici by mali prijať nejaký normálny zákon, aby mohla vyžiť aj slobodná matka v mojej situácii. Oproti Rakúsku alebo Česku dostávame my iba odrobinky.“
Zákonodarcovia by tiež mali odstrániť byrokraciu na úradoch. „Každý sa na mňa pozerá, že som slobodná matka, súvisí s tým veľa papierovačiek, ktoré vybavujem aj pol roka, a keď všetko prinesiem, tak sa zmení zákon,“ opisuje svoje skúsenosti Ľubica.
Ladislav Kavecký
Speváčka volí, ale odíde z krajiny
Dagmar Rostandt vychováva dcéru sama zo 163 eur mesačne.
BANSKÁ BYSTRICA. Herečka a speváčka Dagmar Rostandt, známa napríklad z muzikálov Drakula a Mníšky, žije v Banskej Bystrici, je na materskej dovolenke a sama vychováva osemmesačnú dcéru Fionu. Od štátu dostáva mesačne 163 eur.
Slobodná matka je sklamaná a hovorí, že štát jej vôbec nepomohol. Mesiace chodí z úradu na úrad a dozvedela sa len, že nemá nárok takmer na nič.
Už je rozhodnutá. Keď dcéra trochu vyrastie, odsťahuje sa zo Slovenska. „Nedovolím, aby moje dieťa takto vyrastalo. Aj keby som tu chcela žiť, nemôžem,“ hovorí.
Keď dcéra vyrastie, chcú šťastie hľadať inde. FOTO – ELENA KAČALIAKOVÁ
Nedostáva ani životné minimum. „Chodím po úradoch od dverí k dverám. Všade počujem len, je nám ľúto.“
Slobodná mamička uvažovala, že bude pracovať. Aspoň na polovičný úväzok. Po chvíli hľadania na internete zistila, že by to bolo zbytočné a nelogické.
„Skúste si niečo privyrobiť, tak vám štát siahne aj na tie smiešne peniaze.“ Na čas, keď bude pracovať, potrebuje aj niekoho k dieťaťu. „Súkromné jasle stoja mesačne okolo 260 eur, mestské vyše 300 eur. Babysitterky berú za hodinu viac ako dve eurá. Zarábala by som len na jasle alebo na opatrovateľku,“ hovorí sklamane.
Dagmar voliť pôjde. Pravidelne dávala hlas SDKÚ a dá jej ho znovu. Aj v čase rozhovoru sa vracala práve z mítingu strany.
„O politike sa veľmi nerozprávame. Ľudia sú apatickí, asi to už nikoho veľmi nezaujíma. Najviac diskutujeme o politike s bratom a s kamarátkou,“ hovorí. „Aj oni by tu na Slovensku radi žili, ale prekáža im, ako to tu vyzerá. Chce to zmenu, ale aby bolo lepšie, musí ešte asi aj tak prejsť veľa rokov.“
Daniel Vražda
Sociálny štát neobjavila
Študentka Univerzity Mateja Bela sa tehotná musela presťahovať za prácou do Bratislavy a počas rodičovskej dovolenky bojovať so štátnymi orgánmi.
BRATISLAVA. S českým otcom dnes trojročnej Emy sa Martina Tomaníková z Považskej Bystrice počas tehotenstva rozišla. „Mala som veľa šťastia,“ hovorí. Z Česka dostávala vyššie materské.
„Za dôstojný život počas posledných troch rokov vďačím v tomto sociálnom štáte iba rodičom a priateľovi,“ povedala. „Štát slobodným matkám poskytuje pomoc iba formálne.“
Súd ju vysmial
Skúsenosti ju utvrdili v názore, že naše súdnictvo je v zlom stave. Otcovi Emy sa zmenila životná úroveň a zarába nadštandardne. Požiadala o zvýšenie výživného.
„Najskôr sa mi sudca vysmial, čo bolo ponižujúce. Opýtal sa ma, či sa mi pre 20 eur oplatí otravovať súd,“ hovorí Martina. „Pre mňa to bola mesačná strava v škôlke.“
Súd potom rozhodol, že Eminho otca budú hľadať policajti. Po mesiaci oznámili, že ani Interpol ho nenašiel. „Ten človek platí dane, je živnostník, ale je akože nezvestný.“ Martina vie, že ak ho sama fyzicky nedostane pred súd, nemá šancu získať viac peňazí. „Sociálna pracovníčka behá od prípadu k prípadu a o mojom nevie skoro nič. Skôr mi uškodila.“
Študentka nie je v hmotnej núdzi a dostáva iba prídavok na dieťa. „Chodím do práce, takže nemám na nič nárok. Príspevok na bývanie by som mohla dostať, len keby som mala nehnuteľnosť.“
Štát sa o mamy nestará
Trištvrte roka pred koncom materskej si začala hľadať prácu, ale v Považskej Bystrici ju nenašla. Musela sa presťahovať do Bratislavy.
Pracovné časy Martiny a jej priateľa sa krížia, preto v niektoré dni potrebujú opatrovateľku. Bez príjmu by však s dcérou v hlavnom meste neprežila. Platí si aj školné za externé štúdium. „Nevšimla som si, že by táto vláda prišla s opatreniami pre slobodné mamičky.“ Ani v predvolebnej kampani si nevšimla nič pre mamičky v núdzi. „Nestretla som sa s mamičkou, ktorej by súčasná situácia vyhovovala.“
Voliť pôjde. „Budem voliť stredopravú stranu, pretože som nespokojná s tým, čo sa tu za štyri roky stalo.“
Ján Glovičko

Beata
Balogová
