BRATISLAVA. Priaznivé slnečné počasie po vlne plošných dažďov, ktoré spôsobili povodne, možno očakávať aj v najbližších dňoch, ale podľa meteorológa Jozefa Iľka sa ešte môžu vyskytnúť lokálne búrky s prívalom vody. "Môže byť ešte situácia komplikovaná tým, že všade je dosť vody, sú veľké toky zaplavené a teraz by v tomto týždni malo nasledovať veľmi teplé počasie, takže bude veľký výpar, čo znamená, že sa môžu vytvárať búrkové kopovité oblaky, " povedal Iľko v relácii TV Markíza Na telo.
Taký príval vody môže prísť veľmi rýchlo, pretože búrkový oblak sa vyvíja v priebehu desiatok minút. "Do nejakého úzkeho údolia keď spadne veľké množstvo zrážok, prívalová vlna môže mať výšku aj niekoľko metrov," vysvetlil Iľko, podľa ktorého sa výskyt takého javu nedá dopredu lokalizovať. Môže sa objaviť tam, kde sú na to podmienky, teda vysoká vlhkosť. V prípade, že by sa takýto jav vyskytol, tak to bude len v určitých ohraničených oblastiach, môže to byť v oblasti hôr, kde nie sú sídla.
Na Medarda, 8. júna, by sa nemala naplniť pranostika "Medardova kvapka 40 dní kvapká. "V utorok by skutočne nemali byť vytrvalé dažde, predpokladám, že tá pranostika sa nenaplní, že tých 40 dní nebude tak, aby boli trvalé dažde, " povedal Iľko.
Iľko pripustil, že povodne mali aj globálne príčiny - globálne otepľovanie. "Atmosféra je čoraz teplejšia a teplé ovzdušie môže do seba pojať viac vodných pár," vysvetlil Iľko, takže atmosféra je nielen teplejšia, ale aj vlhkejšia. Ďalším globálnym faktorom je povrchová teplota svetových oceánov, ktoré sú tiež čoraz teplejšie. "Ale bezprostrednou príčinou okrem globálnych podmienok bolo to, že v našej oblasti sa vytvorila tlaková níž, a to aj v polovici mája, aj na konci mája a začiatku júna," povedal Iľko.
Táto níž podmieňuje tvorbu zrážok a sú s ňou spojené aj atmosférické fronty. Dôležité bolo, že tlaková níž nebola pohyblivá, neposúvala sa ako obvykle, ale zotrvávala tu. "To bolo veľmi nepriaznivé a nepríjemné, že boli tie zrážky na veľkej ploche," povedal. Povodne vznikali na veľkých aj malých tokoch, okrem trvalých zrážok sa objavili aj prívalové. "V bežných súvislých oblakoch sa vytvorili aj búrkové oblaky, to vyvolalo potom prívalové dažde".
Na základe skúseností s evakuáciou počas ostatných povodňových dní si prezident Hasičského a záchranného zboru Alexander Nejedlý myslí, že sa to ľudí musia naučiť. Teraz boli povodne aj v obciach, kde ani netečie rieka či potok, takže sa tam ani nepripravovali na riziko povodne a ochranu pred ňou.
"Ľudia vôbec nie sú pripravení na evakuáciu, nemáme s tým na Slovensku skúsenosti a toto nám robí najväčšie problémy, pretože pokiaľ chceme presvedčiť ľudí, aby opustili svoje príbytky, je to veľmi ťažké, každý chce samozrejme zachrániť svoj majetok," povedal Nejedlý. Za pozitívum považuje, že v súvislosti s povodňami sme zaznamenali maximálne 5 obetí, pričom v zahraničí to bolo viac.
Poľnohospodári svoje škody po povodni podľa prvých veľmi hrubých odhadov vyčíslili v pondelok v intervale od 33 do 100 miliónov eur. "Avšak od pondelka celý týždeň pršalo, takže rozsah podmočenej a zaplavenej pôdy sa určite zvýšil a preto aj rozsah celkových škôd bude veľký, " povedal hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislav Nemec. Preto aj poľnohospodári očakávajú podobný odškodňujúci krok vlády, aký prijíma vo vzťahu k občanom poškodeným povodňami.
"Určite aspoň pre tých najviac postihnutých by bolo potrebné veľmi rýchlo poskytnúť prvé peniaze," dodal Nemec. Podľa neho by malo ísť o ďalšie peniaze, nie tie, ktoré už sú v kapitole pôdohospodárstva. "Znamenalo by to, ľudovo povedané, že poľnohospodárom z ľavého vrecka zoberieme a do pravého im ho dáme, takže to nie je nijaké riešenie," povedal Nemec. Viacerým poľnohospodárom podľa neho hrozí, že keď im nezobrala strechu nad hlavou voda, zoberú ju veritelia, lebo pre poškodenú úrodu nebudú schopní splácať úvery.
