BRATISLAVA. Ich najčastejšou témou bolo odvolávanie ministrov na podnet opozície, tá však nemala potrebných 76 hlasov. Plénum hlasovalo aj o dôvere premiérovi Robertovi Ficovi a predsedovi parlamentu Pavlovi Paškovi.
Predseda vlády odolával hlasovaniu dokonca dvakrát. Mimoriadne plénum zasadlo aj pri prijímaní protikrízových opatrení, pri rozhodovaní o zákonoch na zlúčenie niektorých ministerstiev či naposledy pri rokovaní o uznesení k dvojakému občianstvu v Maďarsku a prijímaní novely zákona o štátnom občianstve ako odpovedi na maďarskú normu.
Viackrát sa stalo, že mimoriadnu schôdzu k odvolávaniu na podnet opozície Paška zvolal vo večerných hodinách a poslanci rokovali do neskorej noci. „Nerozumieme, prečo máme rokovať pod rúškom noci, ja sa obávam, že pod rúškom noci konajú iba zlodeji,“ hodnotil to predseda najsilnejšej opozičnej strany SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda. „Tisíce ľudí na Slovensku, lekári, vojaci, policajti, šoféri pracujú niekedy aj celú noc a nemyslím si, že je to nedôstojné,“ reagoval na to predseda parlamentu.
Najčastejšie odvolávaným ministrom v parlamente bol šéf rezortu výstavby Igor Štefanov, o ktorého zotrvaní vo funkcii rozhodovali vlani zákonodarcovia až trikrát. Opozícia mu vyčítala sporný "nástenkový" tender za 119,5 mil. eura pre firmy Avocat a Zamedia blízke šéfovi SNS Jánovi Slotovi. Pre tender prišiel o kreslo jeho predchodca Marian Janušek.
Koaličné strany ministra Štefanova na všetkých mimoriadnych schôdzach podržali a opozícii sa nepodarilo vysloviť mu nedôveru. Dvakrát predstúpil pred národnú radu minister financií Ján Počiatek, opozícia však rovnako ako ani v ostatných prípadoch pri snahe odvolať niektorého z ministrov, neuspela. Raz čelil Počiatek odvolávaniu pre stretnutie s predstaviteľmi J&T na jachte v Monaku počas rozhodovania o konverznom kurze koruny voči euru a druhý raz mu opoziční poslanci vyčítali pochybenia v kauze Tipos.
Kým prvým odvolávaným ministrom v končiacom sa volebnom období bol šéf rezortu hospodárstva Ľubomír Jahnátek, o ktorom plénum hlasovalo desať mesiacov od nástupu súčasnej vlády, posledným bol minister vnútra Robert Kaliňák. Jahnátka chcela opozícia odvolať pre jeho viaceré kroky a výroky, ktoré boli podľa nej v rozpore so záujmami občanov ako aj morálkou ústavného činiteľa.
Ako vtedy svoj návrh opoziční poslanci zdôvodnili, parlament nemôže tolerovať, aby člen vlády pôsobil vo svojej funkcii s presvedčením "že čierne peniaze, ktoré idú na tú netradičnú formu obchodovania" by mala "vygenerovať" aj "štátna spoločnosť", pričom zastáva názor, že "pokiaľ je to, v úvodzovkách, transparentné, je všetko v poriadku". Tieto slová uviedol minister v tom čase pre týždenník Trend. Kaliňák sa dostal pred plénum za kauzu s výbušninou, ktorá putovala do Írska v batožine jedného zo slovenských cestujúcich a stala sa témou aj v zahraničných médiách.
Poslanci v tomto volebnom období odvolávali aj ministerku práce a sociálnych vecí Vieru Tomanovú, exministra spravodlivosti Štefana Harabina a jeho nasledovníčku v kresle Vieru Petríkovú, bývalého ministra výstavby Mariana Janušeka, ako aj šéfa rezortu dopravy Ľubomíra Vážneho.
