Cena rozbehnutých súkromných diaľnic sa šplhá do závratných výšok. Slabšie regióny už dávnejšie mohla autostráda posilniť.
BRATISLAVA. Čo potrebuje Slovensko? Stavať cesty, zhodnú sa politické strany. Úplne najviac podľa väčšiny volebných kandidátov potrebujeme spojiť Bratislavu s Košicami.
S tým súhlasia aj odborníci. „Každý potenciálny investor sa najprv pozerá, či je tam diaľnica a ak nie je, tak do toho regiónu nejde. Potom sa nám stáva to, že západná časť Slovenska je neporovnateľne viac ekonomicky vyspelá než východ,“ povedal odborník na dopravu Jozef Drahovský. Upozorňuje, že výstavba diaľnic nemá byť politickou záležitosťou, ale ekonomickou. Realita je však iná.
Téma diaľnice medzi východom a západom pritom nie je nijakou novinkou, hovorí profesor Jozef Gnap z Katedry cestnej a mestskej dopravy Žilinskej univerzity. Dnes to napriek tomu vyzerá tak, že namiesto súvislej diaľnice máme veľa drobnejších stavieb. „Považská Bystrica má napríklad tri privádzače a nie je jasné, či boli potrebné,“ skonštatoval Gnap.
Stavať čo najlacnejšie
PPP projekty (projekty verejno–súkromného partnerstva), ktoré rozbehla súčasná vláda, majú pre zmenu otáznik. „Diaľničnú infraštruktúru potrebujeme. Druhá vec je otázka efektívnosti týchto projektov. Tie čísla sa stále menia,“ vysvetľuje Gnap, prečo sa nedá jednoznačne povedať, či sú pre nás súkromné diaľnice najlepším a najlacnejším riešením.
Cena PPP diaľnic sa skutočne mení každú chvíľu. Posledné informácie hovoria, že 75 kilometrov úsekov cesty medzi Martinom a Prešovom vyjde na 9,13 miliardy eur. Toľko by mal štát zaplatiť za cestu počas 30 rokov. Predtým sa hovorilo o 7,8 miliardy eur. Všetky tri balíky súkromných diaľnic vychádzajú podľa aktuálnych odhadov zhruba na 20 miliárd eur.
Vláda však argumentuje rýchlou výstavbou. Nakoľko táto výhoda pretrváva, je otázne. Odkedy sa do diaľnic pustila, ubehli tri roky. Reálne sa začala stavať iba rýchlostná cesta medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami. PPP diaľnice plánuje vláda platiť z elektronického mýta. Z neho sa však musí vyplácať aj jeho prevádzkovateľ – firma SkyToll.
Nie širokorozchodnej
Na rozdiel od diaľnice skrz Slovensko, plánovaná širokorozchodná železnica naprieč krajinou až po Viedeň našej infraštruktúre nepomôže. „Je dôležité, v čom bude majetku a kto bude mať aký podiel. My ju nepotrebujeme, je to záujem Rakúska,“ povedal Drahovský.
Starostov trápia dvojky a trojky
Riešiť infraštruktúru v obciach pomáhajú najmä eurofondy, vyplýva to zo slov starostov. Niekde sa snažia cesty aj preklasifikovať, aby sa o ne postaral štát.
BRATISLAVA. Obyčajné slovenské obce trápia diaľnice a rýchlostné cesty menej než cesty druhej a tretej triedy. Tie vlastnia župy, takže na ich pleciach je aj ich financovanie.
Keď sme telefonovali starostom slovenských obcí, väčšinou sme natrafili na prípady, keď sa na cesty podarilo získať peniaze z Európskej únie.
Starosta obce Nemce, okres Banská Bystrica, Dušan Mydlo (nezávislý), dokonca nepotreboval ani pomoc župy. „My máme urobené miestne komunikácie a máme ich v dobrom stave,“ povedal Mydlo. Cestu, ktorá vedie cez Nemce, obnovili aj z peňazí únie vďaka prerábke kanalizácie. Väčší problém má starosta zohnať peniaze na to, aby bol aspoň na jednej strane cesty chodník. Riešiť už preto musel aj tragickú nehodu.
Starostku obce Hažín v Michalovskom okrese, Mariannu Šimkovú (Smer, SDKÚ, KDH) trápi často nekvalitná údržba ciest a vysoká frekvencia áut v okolí. Hažín je totiž len niekoľko kilometrov od hraníc s Ukrajinou. Aj keď v niektorých oblastiach na obec nevyšli peniaze, lebo prišla kríza, košická župa podľa starostky nezaháľala. „Urobilo sa dosť v rámci nášho okresu, čo vidím, keď chodím po dedinách,“ povedala Šimková.
Spokojný je Václav Ličko (SDKÚ, KDH), starosta obce Bunkovce v okrese Sobrance. Aj tu je totiž cesta nová. „To je hudba budúcnosti,“ reagoval Ličko na otázky o diaľniciach.
Horšie je to v Malých Levároch. Tamojší starosta Štefan Lenghárt (SDKÚ) sa sťažuje na prehustenú dopravu. „V okolí Bratislavy je to neúnosné,“ skonštatoval. Situáciu by pomohol zlepšiť pezinský obchvat. „To by malo byť riešené v rámci župy, lebo je to cesta druhej triedy, takže je v jej majetku,“ hovorí starosta. Podľa jeho slov existuje snaha, aby sa cesta preklasifikovala na cestu prvej triedy. „Pochybujem však, že to prejde,“ dodal.
Daniela Krajanová
Ako vláda plní sľub zrýchliť výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií
Čo sľúbili: Vláda vytvorí podmienky pre výstavbu a sprevádzkovanie 100 km diaľnic a rýchlostných ciest do roku 2010.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Premiér Robert Fico v stredu po rokovaní vlády vyhlásil, že jeho kabinet „má podstatne väčšie ambície v diaľničnej infraštruktúre, ako bolo vyjadrené v programovom vyhlásení vlády". (...) Podľa premiéra prijme vláda v krátkom čase „rozhodnutia ekonomického, finančného a legislatívneho charakteru, ktoré zabezpečia, že do konca volebného obdobia musí byť dokončené spojenie medzi Bratislavou a Košicami".
Zdroj: SME 7.7.2007, Premiérova diaľnica je nereálna
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Rýchlejšia stavba diaľnic zvýši mobilitu pracovnej sily aj tovarov, čo môže urýchliť rozvoj regiónov a tým aj celej ekonomiky. Dôležité však je, aby zrýchlenie výstavby bolo efektívne. Aj stavanie diaľnic má svoju cenu.
Aká je realita? Sľub bol prevažne splnený. V rokoch 2007-2009 došlo oproti predchádzajúcemu volebnému obdobiu k miernemu zrýchleniu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest (44,7 km ročne oproti 40,9 km ročne). Tempo výstavby naznačuje, že vláde sa podarí sprevádzkovať do roku 2010 sľúbených 100 km ciest. Prepojiť diaľnicou Košice a Bratislavu sa však do roku 2010 nepodarí.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako SMER-SD plní sľub o obmedzenom využívaní PPP projektov pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest
Čo sľúbili: Smer doporučuje zaoberať sa možnosťou financovať menšie úseky formou PPP (Public-Private-Partnership) v rozsahu maximálne 5 až 15 mld. Sk, t.j. úseky maximálne do 20 km dĺžky.
Zdroj: Tlačová konferencia Smeru, 22.3.2005
„Ak bude strategický referenčný rámec podľa našich predstáv, potreba budovania a financovania diaľnic cez verejno-súkromné partnerstvá, označované ako PPP projekty, nie je potrebná. Tento spôsob by nám pomohol len z hľadiska času a termínov. Diaľnice cez PPP sú o 50 až 70 percent drahšie, ako bežné investície od štátu."
Zdroj: Ľubomír Vážny, Na diaľnice bude dosť, chceme šetriť, Pravda, 24.7.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Vzhľadom na minimálne skúsenosti s PPP projektmi a vysoké riziko ich predraženia súhlasia s plánom spustiť PPP projekty najskôr na kratších a menej náročných úsekoch.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda po voľbách rozbehla tri veľké súťaže na stavbu diaľnic cez PPP projekty v celkovej dĺžke 151 km. Podľa médií boli pôvodné odhady nákladov približne 3,52 mld. eur, neskôr sa však predpokladané náklady vyšplhali na 6,4 mld. eur.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Beata
Balogová
