KOŠICE. Keď sa chcete dostať k Šaňovcom, musíte pešo vyšliapať šesť poschodí. Výťah v paneláku na košickom sídlisku Lunik IX pred rokmi rozobrali.
Okná na chodbách sú porozbíjané, linoleum vytrhané, steny počmárané, zápach nepríjený, váľajú sa tam odpadky. Za prahom trojizbového bytu je to úplne iné.
V jednom vreci
„Štve ma, že bieli hádžu všetkých Rómov do jedného vreca,“ hovorí Marcel Šaňa (32). „Mám trvalú prácu, ktorá ma baví, pracujem v stabilnej firme, môžeme slušne žiť. A keby som mohol, z Lunika ešte dnes aj s rodinou odídem.“
- V roku 2001 sa k rómskej národnosti prihlásilo 89 920 obyvateľov.
- Odhaduje sa, že skutočný počet obyvateľov rómskeho pôvodu sa blíži k 400tisíc.
- Osady sa v posledných rokoch zväčšujú a rastie aj ich počet, ukazujú štatistiky Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity.
- V roku 2000 evidovali 620 osád, o deväť rokov neskôr už 691.
V roku 2006 podpísal po dvoch rokoch práce pomocného robotníka v U. S. Steel zmluvu na neurčitú lehotu. Stal sa strojníkom energetických zariadení.
Začiatkom mája tohto roku urobil skúšky na funkciu plynárnika. Sleduje plynárenské zariadenia a rozvody, či z nich neuniká jedovatý oxid uhoľnatý. Pred pätnástimi rokmi po havárii potrubia zomrelo vo VSŽ jedenásť ľudí.
Keďže má veľkú zodpovednosť, má Marcel aj vyšší plat. Nemá na tom zásluhy ani vláda, ani samospráva.
„Môžem ďakovať nášmu bývalému pánu farárovi Jozefovi Červeňovi. Býval v našom bloku, oslovil ma, či to nechcem skúsiť v U. S. Steel. Dostal som šancu a aj som ju využil. Iní také šťastie nemali.“
Keď získal trvalé miesto, chcel sa poďakovať svojmu majstrovi Jozefovi Palenčárovi. „Povedal mi: Chlapče, poďakuj sám sebe. Veľmi mi pomohol.“
Na päťtisícovom sídlisku je osemdesiat percent ľudí bez práce a čakajú na sociálne dávky. Za posledné štyri roky sa podľa Marcela nič nezmenilo.
„Keď, tak k horšiemu,“ myslí si jeho družka Jozefína. Pracuje na základnej škole ako rómska asistentka.
Obaja sú presvedčení, že sociálna situácia ľudí na Luniku sa nezlepší bez pracovných príležitostí. „Načo sú nové sociálne byty, keď rodiny nedokážu zaplatiť nájomné?“
Pred rokmi, keď VSŽ ovládali Rezešovci, sa Marcel zaujímal o rovnaké miesto. „Robotu získal biely, ktorý išiel na pohovor po mne. Konkurz bol jeden veľký podvod.“
Veľké strany len sľubujú
Len práca pre dospelých a vzdelávanie od najútlejšieho detstva môže Rómom pomôcť. Marcel Šaňa o tom v marci hovoril aj na seminári o projektoch Európskej únie v Bruseli.
„Internátne školy? Prečo nie? Aj medzi Rómami je veľa talentovaných detí. A keď sa rodičia o ne nedokážu postarať, nečaká ich v budúcnosti nič dobré.“ Šaňovci majú školu pod oknom. Deti Miriam (12) a Marcela (10) však vozia do školy na sídlisku KVP. Obe sa výborne učia.
Rodičia budú opäť voliť rómsku stranu. „Pred voľbami sa nerómske strany pretekajú v sľuboch, po voľbách na nás každý zabudne,“ presviedča Marcel.
Rómsky aktivista Ivan Mako pôjde voliť, hoci záujem väčšiny politických strán o riešenie tzv. rómskeho problému sa začína aj končí pred voľbami.
BANSKÁ BYSTRICA. Aktivista Ivan Mako (34) z Banskej Bystrice roky pracuje s rómskou komunitou. Absolvent odboru sociálna práca pôsobí v občianskom združení mladých Rómov, je ženatý, má dve deti.
Pracuje s komunitou šestnásť rokov, ale zmeny nepocítil. Od revolúcie štátni úradníci vypracovali desiatky koncepcií, stratégií a projektov, na ktoré išli desiatky tisíc eur, ale situácia sa v mnohých oblastiach zhoršuje.
Zmeny môžu nastať, len ak bude do riešenia a rozhodovania zapojená komunita, hovorí. Slovensko však podľa neho nie je pripravené na také zmeny, aké sa kedysi udiali napríklad s černochmi v Spojených štátoch.
„Každé politické zoskupenie pri moci prináša svoje stratégie a riešenia. Výsledok je v konečnom dôsledku ten istý. Európske peniaze sa míňajú často na formálne projekty a Rómovia stále žijú izolovaní v getách.“
Pýta sa, kde skončili európske milióny, keď počet rómskych detí v špeciálnych školách stúpa, životné podmienky sú ako v stredoveku, a Rómovia, ktorí chcú pracovať, sú diskriminovaní. „Aj tí vzdelaní.“
Mako súhlasí, že vzdelanie je veľmi dôležité. Obáva sa však, že izolácia detí v internátnych školách môže vytvoriť generácie odtrhnuté od svojich rodín a koreňov. Štát by mal preto napríklad budovať školy v blízkosti komunít. „V Spojených štátoch som sa stretol s Indiánmi, ktorí absolvovali internátne školy. Mali veľké problémy. Majorita ich neprijala, a podobne reagovala aj ich komunita. Boli iní.“
Voliť pôjde, vybral si Most, kde sú na kandidátke traja Rómovia. „Záujem väčšiny strán o Rómov sa začína a končí pred voľbami. Nadháňačov hlasov finančne podporia a po voľbách sa stratia.
Z osady vyšiel, aby sa tam vrátil pomáhať. Voliť chodí stále. 
Róbert Zajac má 36 rokov. Narodil sa v osade na okraji Trebišova, ktorá je druhou najväčšou na Slovensku.
Za obrovské šťastie považuje, že od piateho ročníka chodil vďaka futbalovému talentu do školy mimo osady.
Vyštudoval strojárske učilište, štyri roky čakal na šancu nájsť si prácu. Od roku 1996 si robil rôzne kurzy. „Najskôr to vyzeralo ako nezmysel, ale všetko sa mi zišlo.“
Za životnú šancu považuje možnosť pracovať v komunitnom centre v osade. „Jeho šéfka Ingrid Zubková mi navrhla, aby som si urobil školu sociálnej práce a pripravila ma aj na prijímačky.“ Maturovať bude na budúci rok.
Na rozdiel od iných rodín majú Zajacovci len dve dcéry. Do mesta zatiaľ odísť nechcú, v osade je otec užitočnejší.
Štát pre Rómov podľa neho neurobil takmer nič. Za Mečiara brali obrovské dávky. Kaníkova reforma bola dobrý nápad, ale veľmi brutálna. Ficova vláda svoje dobré myšlienky neuskutočnila.
Pozerá sa na to, ako okolo vyrastá druhá generácia ľudí, ktorí nikdy nerobili. „Dostávajú všetko zadarmo.“
Deti by dal do internátnej školy rád. Aby videli aj iný život ako ten v osade.
Voliť chodí stále. „Veľa sa hovorí o kupovaní hlasov rómskych voličov. Pravda je taká, že Rómovia vlastne ani nevedia, čo je to volebné právo.“
Čo sľúbili: Vláda naďalej považuje riešenie rómskej problematiky za svoju prioritu. Na jej realizáciu bude podporovať všetky rozvojové programy s cieľom zlepšovať život Rómov a integráciu rómskej komunity do spoločnosti... Vo väčšej miere než doposiaľ budú v regionálnom rozvoji riešené sociálno-ekonomické problémy rómskej komunity s dôrazom na komplexný charakter prijímaných opatrení...
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Komplexné riešenie rómskej problematiky by viedlo k zlepšeniu životnej úrovne marginalizovaných rómskych skupín i zníženiu napätia v spoločnosti. Malo by tiež pozitívne ekonomické dopady v dôsledku zapojenia ďalšej pracovnej sily do ekonomiky.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda do konca septembra 2009 nepokročila v čerpaní 180 miliónov eur (takmer 5,5 mld. Sk) vyčlenených na rómsku problematiku. Realitou je tiež rastúce napätie medzi väčšinovým obyvateľstvom a rómskou menšinou.
Zdroj: INEKO
