Akciu v réžii najsilnejšej vládnej strany sledovalo v Slovenskej televízii 231-tisíc divákov. Predstavitelia výtvarnej obce umeleckú úroveň Svätoplukovho pomníka kritizujú.
BRATISLAVA. Pútnické miesto, ku ktorému budú chodiť Slováci s deťmi, aby si pripomenuli svätoplukovskú tradíciu. Taký význam by podľa premiéra Roberta Fica mala získať socha Svätopluka, ktorú v nedeľu večer odhalili v priamom prenose Slovenskej televízie na nádvorí Bratislavského hradu.
„Socha Svätopluka je nevydarená až perverzná,“ hovorí o diele Jána Kulicha výtvarník Roman Ondák, ktorý vlani reprezentoval Slovensko na benátskom bienále.
Umenie podľa neho nemá byť nástrojom moci, a práve toto je typický príklad praktík totalitných režimov. „Nesúhlasím s tým, aby sa rehabilitoval človek, ktorý bol symbolom starého režimu, až mi z toho behá mráz po chrbte.“
Ján Hoffstädter, vedúci katedry Socha, objekt, inštalácia na VŠVU, považuje za obludný už spôsob vzniku tohto diela. „Samotnej soche možno vyčítať všeličo, je tam použitých mnoho nezmyselných prvkov a symbolov. Celá jej modelácia a osadenie pôsobia veľmi zvláštne.“
Smer nespája, ale vylučuje, tvrdí Marián Leško.
Neprofesionálnu úroveň jej prezentácie vrátane televízneho dokumentu, odvysielaného pred priamym prenosom, považuje Hoffstädter za „socík“ najhrubšieho zrna, pre ktorý nie je ospravedlnenie. Celý program sprevádzala orchestrálna hudba, horiace ohne a účinkujúci v dobových kostýmoch. Spolu s krátkou dokrútkou o výrobe sochy program podľa STV sledovalo 231-tisíc divákov.
„Jazdecký pomník Svätopluka je z umeleckého hľadiska retardovanou, gýčovou, koncepčne a teda aj sochársky slabo zvládnutou skicou ku kompozícii, ktorú podľa môjho názoru ešte pred dokončením odliali do bronzu,“ hovorí historička umenia Zuzana Bartošová.
„Pamätník Svätopluka si takúto výtvarne slabú sochu nezaslúži.“ Bartošová si myslí, že náčrtovým spôsobom modelácie autor kryl svoj strach rozhodnúť sa pre jednoznačný tvar a je otázne, či ho vôbec dokáže vytvoriť.
„Vedel som, že Ján Kulich to nemôže urobiť dobre,“ dodáva Ondák.
Slávnosť si prisvojil Smer
Odhaľovanie sochy na Bratislavskom hrade kritizujú ako predvolebnú akciu Smeru aj ich vládni partneri.
BRATISLAVA. Bratislavský hrad v nedeľu patril hlavne Smeru. Predseda vlády spolu s nezvyčajne zvučne znejúcim prezidentom Ivanom Gašparovičom a predsedom Národnej rady Pavlom Paškom zväzovali tri Svätoplukove prúty, no nedeľný ceremoniál bol len pre vybraných.
Nedostali sa tam nielen protestujúci umelci, ktorým prekáža autor sochy, autor komunistických monumentov Ján Kulich. Na Hrad nevolali ani žiadnu parlamentnú stranu - pozývali len najvyšších činiteľov Národnej rady.
Pavol Paška, Ivan Gašparovič a Robert Fico. Jednota v réžii Smeru.
FOTO SME – TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
Podpredsedníčka SNS a Národnej rady Anna Belousovová to v pondelok kritizovala, na akciu nešla rovnako ako Milan Hort z SDKÚ. „Nikto zo SNS nebol oslovený pri zakladaní občianskeho združenia Svätopluk, ktoré založili Gašparovič, Paška a Fico. Od začiatku išlo o politickú prezentáciu Smeru,“ sťažovala sa Belousovová.
V utorok na tlačovej konferencii SNS opäť kritizovala slávnosť ako stranícku záležitosť Smeru.
Keď kamery STV kĺzali po tribúne, sedeli tam takmer výlučne ministri a poslanci za Smer. Ešte aj z pódia spieval poslanec Smeru Dušan Jarjabek.
V prejavoch sa hovorilo o národnej identite a neprajníkoch, čo sochu spochybňujú. Premiér Hrad prirovnával k poľskému Wawelu či k Pražskému hradu, pripomínal, že Svätopluk tu bol skôr, ako patrón Maďarov svätý Štefan, či Čechov svätý Václav.
Pavol Paška krátko pred ním rozčúlene hovoril o pseudohistorikoch a médiách, ktoré soche na Hrade neprajú.
Ján Krempaský
Historici videli politiku
Tému Svätopluk si podľa odborníkov Smer prisvojil tak, ako sa mu hodilo.
BRATISLAVA. Interpretovať minulosť účelovo a tak ako sa politikom hodí, nie je nič nové, zhodujú sa historici z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied Ján Steinhűbel a Milan Zemko. To, čo sa odohralo na Bratislavskom hrade, bola podľa nich predovšetkým predvolebná akcia Smeru.
Svätopluk
pochádzal z dynastie Mojmírovcov narodil sa okolo roku 830
v polovici 9. storočia bol nitrianskym kniežaťom
v rokoch 871 – 894 bol tretím panovníkom Veľkej Moravy
zomrel v roku 894.
Steinhűbel je odborníkom na obdobie Veľkomoravskej ríše a myslí si, že akcia mala so skutočnou históriou len málo spoločného. Svätopluka nepovažuje za kráľa a pripomína, že nesídlil na Bratislavskom hrade.
Myšlienka postaviť sochu Svätoplukovi je podľa historikov v poriadku. Zemko však pripomína, že sa nehodí na nádvorie Hradu, ktoré je ladené v tereziánskom štýle.
Za neprimerane silné označenie označil aj vyjadrenie premiéra, aby sa z miesta stalo pútnické miesto. „Na to, aby sa nejaké miesto stalo pútnickým, treba viac ako jednu sochu výtvarníka, ktorý je do každého počasia.“
„Odhalenie sochy Svätopluka vnímam ako predvolebnú akciu strany Smer, ktorá úspešne vytesnila ostatných koaličných partnerov,“ hovorí Zemko. Paradoxom je, že hoci na akcii zaznela výzva k národnej jednote, tri Svätoplukove prúty zväzovali dvaja predstavitelia Smeru a prezident, ktorý je kandidátom tejto strany.
(jkr)
