BRATISLAVA. Lukratívne zmluvy s ministerstvom kultúry, ktoré vedie Marek Maďarič zo Smeru, podpísali spoločnosti EuroDeal a Interlan. Prvá poskytuje kopírovacie služby, druhá má na starosti výpočtovú techniku.
Obe podpísali dlhodobé rámcové zmluvy v roku 2007. Podľa vestníka verejného obstarávania, Interlan odvtedy dostal zákazky v hodnote 10,5 milióna eur (312 miliónov korún), EuroDeal zatiaľ inkasoval 3,2 milióna eur (skoro 100 miliónov korún).
Koľko dostali od ministerstva kultúry Interlan
2009 - 698 tis. eur (21 mil. Sk) 2008 - 3,5 mil. eur (100 mil. Sk) 2007 - 6,3 mil. eur (191 mil. Sk) rámcová zmluva: máj 2007, 2,5 mil. eur (75 mil. Sk), 32 mesiacov doteraz - 10,5 mil. eur (312 mil. Sk), 36 mesiacov
EuroDeal
2009 - 1,3 mil. eur (38,5 mil. Sk)
2008 - 1,7 mil. eur (51 mil. Sk)
2007 - 220 tis. eur (7 mil. Sk)
rámcová zmluva: júl 2007, 8,3 mil. eur (250 mil. Sk), 48 mesiacov
doteraz: 3,2 mil. eur (96,5 mil. Sk), 34 mesiacov zdroj: Vestník verejného obstarávania
Obe firmy spája meno Tomáša Rusinu, ktorý býval v spoločnej domácnosti so šéfkou ekonomickej sekcie ministerstva kultúry Hildou Gajdošovou.
Neprišiel o kontakty
Rusina pracoval pre Interlan minimálne do roku 2006, ale emailovú adresu firmy používal až do roku 2008. „Nie je jediný, kto už u nás nie je zamestnaný a môže používať našu adresu. Možno aj dodnes,“ povedal Miroslav Hrobár, majiteľ Interlanu.
Podľa kópie zmluvy, ktorú má SME k dispozícii, Rusina zastupoval EuroDeal v roku 2007. Rusinov podpis na zmluve je totožný ako jeho podpis na zakladateľskej listiny jeho firmy, HT Trade. Podľa tejto kúpnej zmluvy, Rusina podpísal nákup áut za EuroDeal s firmou Tempus AWT Bavaria.
Na zmluve je dátum 12. apríl 2007, teda tri mesiace predtým, než ministerstvo kultúry podpísalo rámcovú dohodu s EuroDealom v predpokladanej hodnote štvrť miliardy korún.
Zo zmluvy nie je zrejmé, kedy mala byť uhradená kúpna cena vyše 2,4 milióna korún za luxusné vozidlá BMW X5, ale predpokladaný čas dodávky bol stanovený na neskôr, „do 6 mesiacov od potvrdenia výroby“. Teda niekoľko mesiacov potom, ako EuroDeal vyhral stámiliónovú zákazku od ministerstva, kde pracovala Rusinova priateľka Gajdošová. „Nepoznám Rusinu a nie sú mi známe jeho pracovné ani súkromné aktivity,“ odpovedal minister Maďarič na otázky SME. „Spomínané zmluvy ministerstvo uzavrelo v súlade so zákonom.“
Poprel kamarátstvo
Rusina poprel, že by poznal firmu EuroDeal alebo jej majiteľa, Radovana Slaninku. „Tá firma mi nič nehovorí,“ povedal Rusina.
Slaninka povedal, že sa s Rusinom pozná. „No pochopiteľne, však robíme v IT branži dlhé roky. On robil v Interlane, ja v Xeroxe, mali sme spoločný projekt.“ Poprel však, že by Rusina podpísal nejakú zmluvu za EuroDeal. „On v našej firme nepracuje, takže nechápem, čo tam máte za hlúposť. Ja BMW mám, ale s Tomášom to nemá nič spoločné.“
Keď sme prvý raz navštívili predajcu BMW, Tempus AWT v Bratislave, manažérka lizingu Iveta Hrnčiarová nám potvrdila, že zmluva je pravdivá. „Pamätám si pána Rusinu, tuším, že kupoval autá pre firmu EuroDeal na základe splnomocnenia.“
Po tom, ako sme to Rusinovi povedali, priniesol nám vyjadrenie AWT Bavaria, že od nich nekúpil žiadne autá. „Dostala som pokarhanie, že som niečo povedala,“ povedala nám Hrnčiarová. Zmluva, ktorú má SME k dispozícii, vraj nie je falzifikát, ale omyl zamestnanca predajcu áut.
Záujmové sídlo EuroDeal bol založený koncom roku 2006. Sídlo má od začiatku na Zrínskeho ulici 15, v lukratívnej oblasti Palisád v Bratislave. Budova je však zamknutá, EuroDeal nemá vonku ani schránku, ani značku.
Keď sme zazvonili o desiatej ráno, objavila sa žena v strednom veku. "Nie, žiadnu takú firmu nepoznám," povedala. Nefungujú ani telefónne čísla, ktoré EuroDeal uvádza na svojej webstránke.
Majiteľom budovy, v ktorej má EuroDeal oficiálne sídlo, je Michael Dragašič.
Podľa operatívnej informácie z polície má Dragašič blízko k organizovanej skupine tzv. Sýkorovcov. Viaceré firmy, v ktorých sa vyskytuje jeho meno, prešli na Zrínského 15 z Michalskej 5. Táto adresa bola známa ako sídlo spoločností, ktoré patrili Petrovi Čongrádymu. Čongrády figuroval na zozname mafiánov a polícia ho považovala za dôležitú postavu slovenského a bratislavského podsvetia. Pred šiestimi rokmi ho zavraždili.
Na rovnakej adrese sídlila v minulosti aj spoločnosť Enpa, spoločníkmi v nej boli okrem Dragašiča napríklad aj neskôr zavraždení bossovia podsvetia Eduard a Róbert Diničovci, tiež zo skupiny sýkorovcov.
Na webstránku EuroDealu je uvedených šesť súkromných firiem ako referencie. Dve z nich patria Dragašičovi, ďalšie dve vlastnil do konca roku 2008. Všetky štyri majú sídlo na Zrínskeho 15.
Slaninka poprel, že sa pozná s Dragašičom. "To meno mi nič nehovorí. Pravdupovediac, ani si neviem spomenúť, kto mi povedal, že tam sú voľné kancelárske priestory," povedal. Je len náhoda, že neznámy majiteľ
budovy je zároveň "referenčným" partnerom jeho firmy? "A prečo by to nemala byť náhoda?"
Rusina: Je to nezmysel. Do Bavarie som chodil len so svojou šestkou na servis
Zhovárali sme sa s podnikateľom TOMÁŠOM RUSINOM.
Pozerám na kúpno-predajnú zmluvu medzi EuroDeal a AWT, kde ste podpísaný ako zástupca EuroDealu pri kúpe BMW X5. Čo máte spoločné s touto firmou?
„Prvýkrát počujem meno tejto spoločnosti."
To je zaujímavé, lebo teraz som volal na číslo EuroDealu, ktoré majú uvedené v telefónnom zozname, a nejaká slečna Konopková mi tam rovno dala číslo na vás. Tak evidentne im nie ste cudzí.
"Ja mám (BMW) X6, zrejme tam bude nejaký problém v databáze. Ale tá firma mi nič nehovorí. To sú hausnumerá, to čo mi hovoríte."
Poznáte pána Radovana Slaninku?
„Meno mi niečo hovorí, ale keby ste niečo bližšie povedali o ňom."
Je to majiteľ EuroDealu. Máme elektronickú komunikáciu medzi vami dvoma z roku 2006, v ktorej si tykáte.
„Tú komunikáciu, čo máte, neviem, odkiaľ to máte, to za prvé. Čo ja mám s nejakým, jak ste to hovorili, Slančíkom?"
Slaninka.
„Čo ja mám s nejakým niekým..."
Váš podpis na zmluve za EuroDeal je zrejme originál, lebo sa to na vlas podobá na váš podpis v zakladajúcich dokladoch vašej firmy HT Trade v obchodnom registri.
„Ja môžem podpísať jedine niečo za moju spoločnosť. To, čo mi hovoríte, sa mi hlavou teraz... čo."
Práve sa na to pýtam, že ak nie ste majiteľom firmy ani konateľom, z akého titulu ste mohli zmluvu podpísať ako zástupca?
„Práve ste si odpovedali na otázku. Je to úplný nezmysel. Neviem, či vám niekto niečo podhodil, alebo čo. Ja som do AWT Bavaria chodil iba s mojou šestkou na servis."
Mám tiež korešpondenciu medzi vami a nejakým Martinom Jančulom z firmy AWT. Je to z 25. marca 2008, a píšete z adresy Interlanu. Pritom ste predtým povedali, že v Interlane nepracujete od roku 2006. Viete vysvetliť tento rozpor?
„Na to neviem odpovedať."
Tak dokedy ste tam pracovali?
„Veď som to vám povedal, do roku 2006. Vy ste investigatívec, viete to zistiť."
(tom)
Digitalizačný megatender má víťaza
Ministerstvo ešte nepodpísalo zmluvu s konzorciom v predpokladanej hodnote až 170 milión eur.
Najväčší tender v oblasti kultúry za súčasnej vlády, digitalizácia kultúrneho dedičstva za 125 až 170 milión korún, sa blíži ku koncu. Zvíťazilo konzorcium firiem pod vedením firmy Viliama Kišša, Tender Media Group.
V konzorciu pôsobia ďalšie prepojené firmy ako sú Slovakia Online a VERI2, spolu so Štúdio 727, Dokument Logistik a ZFB z Nemecka. Členovia konzorcia nemajú veľa záznamov vo vestníku verejného obstarávanie, iba VERI2 vyhral väčšiu zákazku za posledné štýri roky, a to 4,2 milióna eur (126 mil. Sk) v rokovacom konaní bez zverejnenia na ministerstve vnútra v roku 2008.
Informácie o digitalizáčnom tendre nám poskytol Úrad pre verejného obstarávanie (ÚVO) po tom, ako sa skončila kontrola. Dňa 15. apríla mega-zákazku ministerstva odobrili.
„Vykonanou kontrolou nebolo zistené porušenie zákona o verejnom obstarávaní," povedala hovorkyňa ÚVO Helena Fialová.
Odvtedy prešiel mesiac, ale ministerstvo stále nepodpísalo zmluvu s víťazom. "K podpisu zmluvy ešte nedošlo," povedal hovorca ministerstva kultúry Jozef Bednár. Na ďalšie otázky odmietol odpovedať.
Minulý rok sme napísali, že ministerstvo sa snažilo obstarať peniaze predtým, než malo schválené "štúdiu uskutočniteľnosti" - detailný plán, ako by mala digitalizácia prebiehať. Podľa Bednára tento problém už napravili.
„Štúdia uskutočniteľnosti bola už schválená," povedal. „Projektové štúdie budú spracovávané až spolu s prípravou žiadostí o nenávratný finančný príspevok a budú detailne, podrobne a konkrétne rozpracovávať Štúdiu uskutočniteľnosti. Na týchto dokumentoch budú participovať aj pamäťové a fondové inštitúcie." Tom Nicholson
Záznamy emailovej komunikácie a zakladateľská listina
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Ako vláda plní sľub zabezpečiť úspory vo verejnom obstarávaní, správe nehnuteľností a informačných systémov
Čo sľúbili: Toto sú cesty - verejné obstarávanie, vážna kontrola na úrovni verejného obstarávania, kde sa pohybujú desiatky miliárd korún, tuším je to 80 alebo 90 miliárd. Ak len 10 %, pán poslanec, urobíme takýmto spôsobom, len tam máme 9 miliárd.
Zdroj: Pavol Paška, SMER, po voľbách podpredseda parlamentu, TA3, V politike, 10.1.2006
Obrovské množstvo dodatočných zdrojov je v samotnej rezerve a neefektívnosti vynakladania finančných prostriedkov v rámci verejnej správy. (...) Našou hlavnou ambíciou je hľadať presne túto neefektívnosť. (...) A na to je množstvo príkladov, (...) napríklad centrálne verejné obstarávanie, centrálna správa nehnuteľností, centrálna správa informačných systémov. Toto všetko sa tu zanedbávalo dlhé roky (...).
Zdroj: Ján Počiatek, minister financií (SMER), TA3, V politike, 17.12.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Ide o jeden z najlepších sľubov súčasnej vlády. Na verejnom obstarávaní možno ušetriť miliardy chýbajúce v iných rezortoch. Splnenie sľubu si však vyžaduje dlhodobo dosadzovať do riadiacich funkcií ľudí vysoko odolných voči korupcii. Rozhodnutia komisií pri rôznych tendroch by mali byť zverejnené na internete vrátane informácie o tom, ktorý člen komisie ako hlasoval.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda nepresadila zmeny, ktoré by priniesli úspory. Nezaviedla centrálnu správu nehnuteľností (výnimkou sú rezorty vnútra a kultúry, kde proces začal výberom centrálneho správcu), informačných systémov ani verejného obstarávania. Tiež nepresadila povinnosť uskutočňovať verejné obstarávanie pomocou elektronického systému, ktorý by zvýšil jeho efektívnosť. O mrhaní verejných zdrojov svedčia tiež desiatky medializovaných káuz a podozrení z klientelizmu a korupcie.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
