BRATISLAVA. V zástupe nezamestnaných stojí v súčasnosti viac ako 366–tisíc ľudí. Nezamestnanosť v prvom štvrťroku stúpla na 12,5 percenta. Tak hovoria najnovšie údaje z Ústredia práce.
Nezamestnanosť začala u nás stúpať v decembri 2008, teda pár mesiacov po prepuknutí globálnej hospodárskej krízy.
Neúčinné opatrenia Slovensko ako otvorená ekonomika, orientovaná na export, začala mať problém. Jej najväčší ťahúni – automobilky a elektropriemysel – znižovali výrobu a prepúšťali nepotrebných zamestnancov. Pristupovali aj na alternatívne riešenia, ako takzvané flexikonto.
To znamenalo, že v čase bez zákaziek zamestnanci nepracujú, ale poberajú plat, v období náporu však majú pracovať o to viac. Pre nedostatok zákaziek ťahúňov museli ich subdodávatelia zatvoriť brány fabrík. Následne začali mať problémy poskytovatelia služieb, hoteliéri, stavbári.
Vláda prijala v troch balíkoch 60 opatrení na znižovanie nezamestnanosti. Šéf sociálneho parlamentného výboru Jozef Halecký (HZDS) priznal, že veľmi nezabrali: „Účinných opatrení bolo tak do desiatky.“
Už tento rok by sa situácia mohla obrátiť. Vďaka očakávanému rastu ekonomiky by totiž mala podľa analytika ING Bank Eduarda Hagaru nezamestnanosť koncom roka klesnúť na 14 percent. Ak sa však chce vláda priblížiť k obdobiu spred dvoch rokov, keď bola nezamestnanosť sedempercentná, musí podľa Hagaru začať zlepšovať podnikateľské prostredie.
Aby na tom boli lepšie nielen veľké, ale aj stredné a malé podniky. „Tie by mali byť pilierom našej ekonomiky,“ hovorí analytik ČSOB Marek Gábriš.
Slovenská pravica má viac nápadov i odvahy, myslí si Ivan Štulajter.
Najväčším súčasným problémom je podľa zamestnávateľov zákonník práce. Napríklad prepustiť zamestnanca je podľa Roberta Kičinu z Podnikateľskej aliancie Slovenska drahšie.
Niečo je viac ako nič „Keď máte problém prepustiť človeka z práce, dobre si rozmyslíte, či ho vôbec chcete prijať,“ hovorí Kičina. Je presvedčený, že nebyť zmien v zákonníku práce, bola by nezamestnanosť mierne nižšia. „Len o desatinky, ale to znamená tisícky ľudí, ktorí miesto poberania dávok od štátu mohli do pokladnice prispievať.“
Nijaká vláda sa tiež doteraz neodvážila pustiť do boja s odvodovým systémom. A do tretice vidia zamestnávatelia problém vo vyšších kolektívnych zmluvách.
Problémy kvária aj zamestnancov
Južné a východné Slovensko pociťujú dosahy krízy asi najviac. Nezamestnanosť sa tu šplhá k hranici 20 percent.
BRATISLAVA. O prácu v kríze prišla aj 42–ročná Veronika z Levíc. „Pracovala som ako tlačiarka, zákaziek však ubúdalo a stala som sa nadbytočnou,“ vraví. Výpoveď ju prekvapila. „Prišla zo dňa na deň.“
Zamestnávateľ na ňu tlačil, aby podpísala dohodu o skončení pracovného pomeru. Sľúbil jej, že jej vyplatí dvojmesačné odstupné. Má to aj na papieri. S návrhom súhlasila. Ale zamestnávateľ odstupné dodnes nevyplatil.
Nereagoval ani na upozornenie, že sa obráti na súd. Veronika rozšírila rady nezamestnaných v Levickom okrese, kde je 15–percentná nezamestnanosť. Našla si síce novú prácu, zatiaľ len ako brigádnička.
Niekde je to ťažšie Problémy s nevyplatenými odmenami za prácu majú však aj zamestnanci štátnych podnikov. Dvakrát museli pohroziť vláde štrajkom zamestnanci Moldavského recyklačného podniku, ktorý spravuje ministerstvo životného prostredia.
Nájsť si novú prácu nemusí byť jednoduché najmä v regiónoch južného a východného Slovenska. Čím menšie mesto a čím ďalej na východ, tým sú so zháňaním práce väčšie problémy.
Napríklad v Rimavskej Sobote nezamestnanosť presahuje 25 percent. Trebišov, Vranov nad Topľou či Bardejov sú na hranici 20–percentnej nezamestnanosti.
Zlepšenie mobility Aby sa situácia ľudí z týchto končín Slovenska zlepšila, musia sa k nim dostať pracovné príležitosti, či naopak. Podľa Miloslava Bahnu zo Sociologického ústavu SAV napríklad aj tak, že sa zo strany vlády zvýši podpora migrácie v rámci Slovenska. „Tá je u nás takmer najnižšia z celej Európskej únie,“ hovorí.
Ďalšou najčastejšie spomínanou možnosťou je zlepšenie infraštruktúry. „Nie však za akúkoľvek cenu,“ dodáva analytik ČSOB Marek Gábriš.
Ako SMER-SD plní sľub vrátiť „neoliberálny" zákonník práce do pôvodného stavu
Čo sľúbili: SMER - sociálna demokracia je presvedčený, že neoliberálny Zákonník práce je potrebné vo viacerých ustanoveniach vrátiť do stavu, v akom bol pred poslednou veľkou novelizáciou.
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia negatívne. Navrhované zmeny by totiž zhoršili pružnosť pri tvorbe aj zániku pracovných miest. Znížila by sa tak konkurencieschopnosť Slovenska, čo by mohlo viesť k strate investorov. Zamestnancov by bolo síce ťažšie prepustiť, pravdepodobne by však o to pomalšie vznikali nové pracovné miesta.
Aká je realita? Sľub bol prevažne splnený. Vláda presadila novelu zákonníka práce, ktorou okrem iného zaviedla súbeh vyplácania odstupného a čerpania výpovednej lehoty, zrušila neobmedzené reťazenie pracovného pomeru na dobu určitú, mierne zvýšila právomoci odborárov a formálne obnovila tripartitu. Podľa Svetového ekonomického fóra sa tým výrazne znížila pružnosť trhu práce, keď Slovensko kleslo v medzinárodnom rebríčku z 15. miesta v roku 2006 na 65. miesto v roku 2008.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Beata
Balogová
