BRATISLAVA. Výsledky slovenských športovcov na zimných olympijských a paralympijských hrách v kanadskom Vancouveri nemožno podľa ministerstva školstva považovať za skutočný odraz stavu športu na Slovensku. "Je potrebné tento úspech zodpovedne vyhodnotiť a prijať také návrhy a opatrenia, aby aj ďalšie olympijské a paralympijské hry boli dobrou prezentáciou Slovenska vo svete," pripomína rezort v hodnotiacej správe slovenskej účasti na olympiáde. Na tej slovenskí športovci dosiahli z pohľadu zisku medailí najlepšie výsledky v histórii.
Slováci na olympiáde získali po jednej zlatej, striebornej a bronzovej medaile. Spolu 73 našich športovcov súťažilo v šiestich športoch biatlon, boby, krasokorčuľovanie, ľadový hokej, lyžovanie (bežecké, zjazdové a skoky) a sánkovanie. Historický úspech dosiahli aj paralympionici, ktorí získali 11 medailí, z toho šesť zlatých, dve strieborné a tri bronzové.
Prezentácia krajiny prebiehala i v Slovenskom reprezentačnom dome, ktorý navštívilo aj monacké knieža Albert II. Dom bol prvýkrát otvorený aj pre verejnosť. Návštevníci si tak mohli pozrieť napríklad vystúpenie Diabolských huslí, Radošinského naivného divadla, míma Milana Sládeka a mohli tiež ochutnať slovenské špeciality. Ministerstvo poukázalo, že na realizácii reprezentačného domu by sa v budúcnosti mali podieľať aj ministerstvá hospodárstva, kultúry a organizácie, ako napríklad SARIO a SACR.
Na zabezpečenie športovej prípravy Slovenského olympijského výboru putovalo zo štátneho rozpočtu vyše 860.000 eur. Na zabezpečenie Slovenského paralympijského výboru ministerstvo školstva poskytlo viac ako 610.000 eur.
Čo sľúbili: Štát zabezpečí postupný nárast financovania športu. Uvedomujúc si dôležitosť vybudovania športovej infraštruktúry dôjde k vypracovaniu návrhu dlhodobého programu rozvoja športovej infraštruktúry.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Šport zvyšuje kvalitu života. Má pozitívny vplyv na zdravie človeka, je možnosťou trávenia voľného času pre mladých ľudí, tiež pomáha rozvíjať vlastnosti užitočné v osobnom i profesionálnom živote. Namiesto podpory vybraných subjektov (napr. veľké infraštruktúrne projekty) by však bolo vhodné prostriedky smerovať k dlhodobým cieľom.
Aká je realita? Sľub bol prevažne splnený. Podiel rozpočtovaných výdavkov na šport v pomere k HDP s nástupom súčasnej vlády klesal až do roku 2008. Od roku 2009 výdavky prudko stúpli vďaka štátnym dotáciám na výstavbu hokejového (41 mil. eur) a futbalového (70 mil. eur) štadióna v Bratislave. V oboch prípadoch ide o jednorazové dotácie, vláda nevypracovala dlhodobú stratégiu rozvoja infraštruktúry. Dotáciu na futbalový štadión vláda vyčlenila aj napriek počiatočnému odmietavému postoju premiéra Fica, ktorý ešte vo februári 2009 dotáciu pripúšťal iba po skončení krízy.
Zdroj: INEKO
