BRATISLAVA. Slovensko si chce v navrhovanej európskej stratégii, ktorá má nahradiť súčasnú Lisabonskú stratégiu, stanoviť menej ambiciózne ciele ako samotná Európska únia. Vláda v dnes schválenom Návrhu pozície SR k národným cieľom stratégie Európa 2020 si naplánovala nižšie výdavky na výskum a vývoj či menší podiel energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe ako únia. Ministri návrh odsúhlasili aj s pripomienkami.
"Vláda chce stanoviť ambiciózne ciele, ktoré ale musia byť reálne a musia reflektovať individuálne podmienky Slovenska," zdôvodňujú predkladatelia návrhu, rezort financií a podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť. Slovenské ciele tak podľa nich zohľadňujú makroekonomickú a fiškálnu pozíciu krajiny.
Slovensko by chcelo do roku 2020 zvýšiť zamestnanosť obyvateľov vo veku od 20 do 64 rokov na 71 - 73 %. A to najmä zvýšením zamestnanosti mládeže, starších pracovníkov a pracovníkov s nízkou kvalifikáciou. Únia chce zamestnanosť dostať na hranicu 75 %.
Kabinet upozorňuje, že naplnenie tohto cieľa by mohol ohroziť budúci vývoj ekonomiky SR respektíve EÚ. "Pretože vývoj zamestnanosti bude závisieť hlavne od vývoja dopytu po pracovnej sile," tvrdia predkladatelia. Rizikom môže byť aj zvyšujúci sa podiel rómskeho obyvateľstva, ktoré predstavuje približne 8 až 10 % celkovej populácie a ktorého zvýšenie zamestnanosti je naďalej problematické.
Slovensko, ktoré je dlhodobo na chvoste štátov EÚ vo výdavkoch na vedu, plánuje do roku 2020 zlepšovať podmienky pre výskum a vývoj. Celková úroveň verejných a súkromných investícií v tomto odvetví by sa mala v SR zvýšiť na 1,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Únia ako celok však chce dostať tento podiel na 3 %.
Ďalšou ambíciou je zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie na 14 %, únia chce dosiahnuť rast na 20 %. Problém môže podľa materiálu predstavovať nedostupnosť kapitálu na výstavbu inštalácií pre výrobu tejto energie.
Slovensko by do roku 2020 zároveň rado zvýšilo úroveň vzdelávania. Dosiahnuť to chce najmä udržaním podielu mladých vo veku 18 - 24 rokov s neúplným stredoškolským vzdelaním, ktorí sa ďalej nevzdelávajú, na 6 %. EÚ navrhuje túto hranicu dostať na 10 %. Rovnako chce Slovensko aj zvýšiť podiel populácie vo veku 30 - 34 rokov s ukončeným terciárnym vzdelaním na 30 %. Spoločný cieľ únie predstavuje 40 %.
