BRATISLAVA. Navrhol v nej okrem iného znížiť počet poslancov, obmedziť ich imunitu či zrušiť takzvané koncesionárske poplatky. Výbor doručil v 19 škatuliach viac ako 400.000 podpisov, na vyhlásenie plebiscitu stačilo o 50.000 menej.
Iniciátori akcie pôvodne chceli, aby bolo referendum v deň parlamentných volieb, ktoré budú už túto sobotu. Prezident má podľa ústavy na vyhlásenie referenda 30 dní od doručenia petície; lehota však neplynie, ak otázky posudzuje Ústavný súd. Ten sa musí vyjadriť v priebehu 60 dní. Hlava štátu v minulosti odmietla povedať, či sa na súd obráti. Organizátori petície to predpokladajú, plebiscit by sa tak mohol konať v deň tohtoročných komunálnych volieb - 27. novembra.
Podpisy zbierali stovky sympatizantov SaS na celom Slovensku. Nevyhli sa ani okresom na juhu, kde žije početná komunita maďarskej menšiny. Člen Republikovej rady Szilárd Somogyi ČTK povedal, že otázky v petícii zaujali všetkých bez rozdielu národnosti. "Oslovili aj Maďara v Dunajskej Strede, aj Slováka v Leviciach," tvrdil.
Občania by mohli v prípadnom referende odpovedať na šesť otázok. Okrem koncesionárskych poplatkov či zníženiu počtu poslancov zo 150 na 100, by mohli vyjadriť aj svoj názor na spustenie volieb cez internet, určeniu cenového limitu na vládne limuzíny a k návrhu odobrať verejným funkcionárom právo na odpoveď podľa tlačového zákona.
Od vzniku Slovenska sa konalo v štáte už šesť referend. Platné z nich však bolo len jedno. Päť plebiscitov stroskotalo na nízkej účasti. Podľa ústavy sa musí hlasovania zúčastniť viac ako polovica oprávnených voličov.
