Opozícia podľa prieskumov stiahla náskok koalície

BRATISLAVA. Pravicovým a stredopravým stranám sa s blížiacimi voľbami podarilo v prieskumoch verejnej mienky stiahnuť náskok koaličných strán. Najväčšia vládna strana Smer-SD si však aj napriek poklesu voličskej podpory stále udržiava pred politickými rivalmi výrazný predstih. Voľby sa uskutočnia v sobotu.

Sťahovať náskok vládnej koalície Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS pomohla pravici mimoparlamentná liberálna strana Sloboda a Solidarita (SaS). Strana Richarda Sulíka zaznamenávala nárast preferencií asi od začiatku roka. Kým viaceré vlaňajšie prieskumy jej nedávali šancu na úspech, alebo jej pridelili podporu v blízkosti päťpercentnej hranice zvoliteľnosti, niektoré najnovšie ankety ju vyšvihli medzi trojicu najúspešnejších strán. Otázne je, či strana výsledky predvolebných prieskumoch vo voľbách aj obháji.

"Naviazala na seba relatívne veľké percento voličov," zdôvodnil rastúce preferencie SaS analytik Martin Slosiarik z agentúry Focus. Strana aj vďaka sociálnym sieťam a komunikácii cez internet podľa Slosiarika oslovila veľa prvovoličov a nevoličov, teda tých, ktorí pred štyrmi rokmi k volebným urnám neprišli.

O vláde rozhodnú menšie strany

Body si v posledných týždňoch pravica pripísala aj vďaka opozičnej strane Most-Híd, ktorá popri časti maďarskej menšiny oslovila aj slovenských voličov, tvrdil Slosiarik.

Výsledok volieb a možná výmena vlády sa bude odvíjať od toho, či sa viacerým menším stranám, ako napríklad koaličnej ĽS-HZDS alebo strane Most-Híd, podarí dostať do parlamentu. "Akonáhle sa povedzme HZDS nedostane do parlamentu (...), tak vtedy je zjavné, že päť opozičných strán má na vrch v mandátoch," dodal.

Pravicové strany sa zrejme posilňovali aj vďaka klesajúcim preferenciám Smeru-SD a ĽS-HZDS. Strana premiéra Roberta Fica si pripisovala začiatkom minulého roka volebné preferencie na úrovni 40 percent. Postupne však jej podpora začala klesať. Dôvodom zníženia preferencií je podľa analytikov svetová hospodárska kríza a jej dopady.

SDKÚ pomohla výmena lídra

Podpora koaličnej ĽS-HZDS výraznejšie klesla podľa Slosiarika po minuloročných prezidentských voľbách. Jej kandidát na prezidenta Milan Melník získal v prvom kole prezidentských volieb len 2,45 percenta hlasov.

Opozičné KDH si drží stabilnú podporu od osem do zhruba 11 percent. Po zmene na stoličke šéfa strany, keď sa predsedom stal Ján Figeľ, sa jej preferencie zdvihli, neskôr však opäť poklesli a držia sa zhruba na rovnakej úrovni.

SDKÚ-DS pravdepodobne od výraznej straty voličov zachránila zmena na poste volebného lídra. Jednotkou na kandidátke sa stala Iveta Radičová potom, čo Mikuláš Dzurinda z čela kandidátka pre údajne nejasné financovania strany odišiel. Jej podpora sa pohybuje najčastejšie od 13 percent a viac.

Vývoj preferencií politických strán: