Robert Fico bol vždy nadaný politik, ktorý tvrdil, že urobí všetko preto, aby sa stal premiérom. Bez peňazí bohatých mecenášov by sa mu to zrejme nepodarilo. Po voľbách 2006 si vybrali svoju daň v podobe štátnych zákaziek. Svojich ľudí majú vo vláde aj v parlamente.
BRATISLAVA. Už v polovici septembra 1999, keď odišiel mladý a veľmi ambiciózny politik Robert Fico zo Strany demokratickej ľavice (SDĽ), bolo len otázkou času, kedy si založí vlastnú politickú stranu. Stranu Smer zaregistroval o šesť týždňov neskôr, ustanovujúci snem sa konal v polovici decembra 1999.
Ak chcel byť Fico úspešný, potreboval veľa peňazí. Strana totiž nedostávala príspevky zo štátneho rozpočtu, takže v porovnaní s konkurenciou bola v obrovskej nevýhode. Fico mal však šťastie – v roku 1998 sa zoznámil s Fedorom Flašíkom, ktorého firmy dostali za Mečiarovej vlády zákazky za stovky miliónov korún.
Marketingový produkt
„Často sme spolu hovorili o založení strany, tak sme to skúsili,“ povedal v minulosti Flašík, ktorý podniká v reklame. Fica si vybral ako značku, ktorú chce dobre predať. „Pán Fico nám vo všetkom vychádzal maximálne úspešne,“ zdôveril sa pred voľbami 2002 na konferencii marketingových odborníkov týždenníka Trend.
V septembri 1999 sa Fico zoznámil aj s Bohumilom Hanzelom – podnikateľom, ktorý musel za komunizmu po podpise Charty 77 emigrovať do Švédska. Hanzel, ktorého firma Q-EX mala už vtedy stámiliónové obraty, najskôr pomohol Ficovi.
Za dve útle knižky mu vyplatil milión korún, zamestnal aj jeho bratranca Rastislava Rybanského.
„Keď som sa 17. septembra 1999 prvýkrát stretol s Ficom, hľadal sponzorov, ktorí by mohli podporovať stranu. Druhýkrát sme sa stretli 6. októbra 1999 a dohodli sme sa, aká bude moja úloha v Smere. Začal som teda zháňať vplyvných ľudí, ktorí sú ochotní financovať stranu,“ povedal pred troma týždňami Hanzel.
Na rokovania vraj chodil aj Fico, minimálne dvakrát sa mal stretnúť aj s podnikateľom Ľubomírom Blaškom.
Paralelné financovanie
V Smere malo vzniknúť tzv. paralelné financovanie, o ktorom mal vedieť aj Fico.
„Prvé zabezpečoval Flašík, druhé ja. Fico to vždy odklonil tak, aby išlo cez oficiálne účtovníctvo len to, čo je nevyhnutné,“ tvrdí Hanzel.
Fico mal zháňať peniaze aj sám, pred voľbami 2002 údajne zabezpečil minimálne 75 miliónov korún.
„Toto bol tretí spôsob financovania Smeru. Fico sa mi pochválil, že tie peniaze zohnal vlastnou hlavou. Povedal, že človek, cez ktorého tie peniaze zohnal, si plní svoje záväzky a nosí peniaze.“
Hanzel tvrdí, že sám zohnal približne 60 miliónov korún. V tejto sume je zahrnutých aj 32 miliónov korún, ktoré mal darovať strane Blaško. Podľa zmluvy, ktorú mal podpísať pred voľbami 2002 s Flašíkom, si za to nárokoval miesta na kandidátke, štátneho tajomníka v hospodárskom rezorte a funkcie v strategických podnikoch v oblasti energetiky a železníc.
Podľa Hanzela nosil peniaze v polmiliónových splátkach Blaškov priateľ a člen Smeru Drahomír Mihálek, s ktorým sa mal minimálne raz stretnúť aj Fico.
„Hovorili sme o Mihálekovej pozícii v Smere aj o tom, či môže zabezpečiť peniaze pre stranu,“ povedal Hanzel. Hoci strana vtedy nedostávala peniaze zo štátneho rozpočtu, pred voľbami 2002 oblepila Slovensko tisíckami bilbordov. Podľa Hanzela stála kampaň Smeru až 284 miliónov korún.
Aliancia Fair-play ju odhadla na 80 až 120 miliónov korún. Flašík na spomínanej konferencii marketingových odborníkov v roku 2002 povedal: „Normálna, seriózna kampaň do slovenského parlamentu sa pohybuje okolo 100 až 150 miliónov korún. Nenahovárajme si, že neprekročíme 12 miliónov. Nie som ochotný hrať túto hru, pretože zákon je zlý.“
Zmluva so sponzormi
Hanzel tiež povedal, že videl aj kópiu zmluvy, ktorú podpísal s mecenášmi Fico.
„Je to dohoda so skupinou piatich sponzorov, ktorých zastupuje veľmi vplyvný podnikateľ. Ide o veľké peniaze a miesta na kandidátke.“
Hanzel sa stal po voľbách 2002 poslancom Smeru, odišiel však z vedenia strany.
„Pochopil som, prečo niektorí moji priatelia – Martin Zohdy Hamid, Iveta Lišková alebo Roman Václavík – vypadli z kandidátky Smeru. Hoci patrili medzi zakladajúcich členov strany, Fico musel urobiť to, čo podpísal so sponzormi.“
Dodnes nie je jasné, s ktorými podnikateľmi mal Fico podpísať zmluvu, o ktorej hovoril Hanzel. Bývalý poslanec HZDS, dnes štátny tajomník na ministerstve životného prostredia Jaroslav Jaduš však v októbri 2005 časopisu týždeň povedal: „Politiku Smeru významne ovplyvňujú Vladimír Poór, Ivan Kiňo, Ján Gabriel, Jozef Brhel či Fedor Flašík. Títo ľudia stáli pri zrode Smeru, ktorý bol pre nich vedľajšou investíciou, ak by sa HZDS nedostalo po voľbách 2002 do vlády.“
Po voľbách 2006 sa presadili aj Juraj Široký, Jozef Kopecký či Miroslav Výboh.
Podnikatelia, ktorých opozícia aj médiá označujú za mecenášov Smeru, majú svojich ľudí vo vláde, v parlamente aj v strategických podnikoch. Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek sedel so Širokým v orgánoch Plastiky Nitra.
Minister dopravy Ľubomír Vážny bol vo firmách s Poórom aj s Gabrielom. Štátny tajomník ministerstva výstavby Martin Glváč podnikal s Poórom aj s Flašíkom. Minister vnútra Robert Kaliňák spolupracoval s Brhelom.
Miliardové zákazky
Široký, Poór, Gabriel či Kiňo majú svojich ľudí v elektrárňach, plynárňach aj v doprave.
Na významných postoch v strategických podnikoch je minimálne 16 ľudí, ktorí s nimi podnikali. Širokého a Poórove firmy dostali po nástupe Ficovej vlády miliardové zákazky pri výstavbe diaľnic, rekonštrukcii Bratislavského hradu či na železnici. Kopecký a Výboh sú úspešní v rezorte obrany.
Beata
Balogová
