Už otec Jána Antala bol dlhoročným zastupujúcim dozorcom evanjelického cirkevného zboru. Jeho stredoškolské štúdiá poznačila vojna a on uvažoval, že sa po maturite stane vojakom. Avšak prežité hrôzy vojny ho priviedli k rozhodnutiu vydať sa do duchovnej služby Bohu.
Kaplánske roky prežíval Ján Antal (18. 6. 1926- 4. 6. 2010) u seniora Černáka pri Poprade, vo Vlčanoch sa stal i riadnym zborovým farárom. V Betliari v roku 1962 ho zaistila Štátna bezpečnosť (ŠtB). „Keď po domovej prehliadke zapisovali tlačoviny, navrhla som, že to bude lepšie odvážiť a zapísať hmotnosť. Bola to naozaj provokácia a ten pán zo Štátnej bezpečnosti reagoval, že nás ten humor čoskoro prejde. A prešiel nás, manžel dostal dva a pol roka," spomína Zuzana Antalová. Okrem väzenia dostal aj päťročný zákaz vykonávať kňazskú službu.
Jeho rodina musela opustiť faru v Betliari a presťahovala sa k príbuzným do Rastislavíc. Po návrate z väzenia pracoval Ján Antal ako robotník 22 rokov. V kňazskej službe bol opäť až od roku 1986. „Po revolúcii nám ponúkali ako odškodné za väznenie manžela okolo 60-tisíc korún. Prijať ich by bolo proti jeho prísahe, že bude slúžiť Bohu v čase i nečase. Koľkí počas trvania cirkvi vraj trpeli aj viac. Rozmýšľala som, že ich dám na dobročinné ciele, ale on, že či si má z toho ešte robiť nejakú slávu," opisovala Zuzana Antalová.
Ján Antal sa stal biskupom západného dištriktu a neskôr bol členom komisie pripravujúcej ekumenický preklad Biblie. Ako doktor teológie sa venoval teologickej vede, prekladom a v posledných rokoch života za výborného zdravia často publikoval v cirkevnej tlači.
„Posledný odkaz nášho brata bol, aby sme pamätali na smrť, mysleli na večnosť. Máme mu skutočne za čo ďakovať, nielen za lásku v rodine a starostlivosť o cirkev, ale aj za statočnosť i za príklad viery," povedal na pohrebnej kázni biskup západného dištriktu Milan Krivda.
