Hovorí, že mať obľúbeného politika, je ako mať obľúbenú chorobu. Už 18 rokov žije PETER BREINER mimo Slovenska, najskôr v Kanade, teraz v Spojených štátoch. Napriek tomu vidí Slovensko veľmi jasne. O stave krajiny tesne pred voľbami sme si v posledných dňoch vymieňali desiatky emailov. Z nich vznikol tento rozhovor.
V sobotu sú na Slovensku voľby, vy ste v New Yorku. Nie je vám ľúto, že nebudete na Slovensku?
Ľúto asi nie, už som bol pridlho na cestách a je mi doma dobre, ale škoda, že nemôžem prispieť hlasom. V momentálnej situácii je asi každý dobrý. Pokúšal som sa hlasovať zo zahraničia, ale nedošiel som ani do polovice čítania návodu - postup bol taký zložitý, že som ho ani nedočítal.
Slovensko už nie je váš domov?
Nie. Slovensko je krajina, kde som sa narodil. Žiaden iný jazyk neovládam tak dobre a 35 rokov života zanechá nielen nezmazateľnú kultúrnu stopu. Na Slovensku žije veľa ľudí, ktorých mám rád a chýbalo by mi, keby som sa s nimi nemohol stretnúť, ale doma je tam, kde je dobre a mne je práve veľmi dobre už tretí rok v New Yorku. Pocit domova podľa mňa nemusí nutne súvisieť s kultúrnou identitou. Rodičov (teda aspoň väčšinou) máme tiež radi po celý život, ale málokto s nimi zostane bývať.
Neľutujete, že ste odišli?
Zatiaľ nie.
Ako voľby podľa vás dopadnú?
Netuším.
Koho ste volili pred štyrmi rokmi a koho by ste volili teraz?
Pred štyrmi rokmi som nevolil a teraz by som asi volil Most a krúžkoval.
Aký ste mali pocit, keď ste boli tesne pred voľbami na Slovensku?
Dosť zlý. Okrem všeobecnej úrovne korupcie v každej oblasti ma roztrpčuje pomerne nepochopiteľné množstvo mladých ľudí s nacionalisticko-fašistickými názormi a žalostný nedostatok zdravého rozumu a triezveho úsudku.
Čo vás v kampani najviac prekvapilo?
Asi len tempo virálneho marketingu v Shootyho bilbordovej kampani. Inak bolo všetko podľa očakávania - arogantná nehanebnosť Smeru, morálne i inteligenčné dno SNS a bezzubosť SDKÚ.
Má Slovensko na to, aby nemalo vládu s Ficom?
Uvidíme v sobotu, nie? Ale zatiaľ nebolo veľa kolektívnych rozhodnutí, ktoré by dopadli obzvlášť dobre... Dosť veľký problém je, že keď sa objaví nejaký politik, ktorý nie je úplný bulo, živil sa poctivo, nebol v komunistickej strane a správa sa slušne, okamžite je ľudom slovenským onálepkovaný ako židovsko-slobodomurársko-sorosovsko-imperialisticko-maďarsko-federalistický zapredanec so sklonom k nezrozumiteľným slovám.
Kto by bol lepší premiér Radičová alebo Figeľ?
To je celý výber? Ja by som bol za Petra Pišťanka, sympatizanta Kapurkovej, ale musel by uznať, že človek môže byť ekonomicky libertariánsky a morálne liberálny naraz bez ujmy na zdraví. Keď rozpráva, vyžaruje okrem encyklopedických vedomostí aj charizmatickú dôstojnosť.
Dianie na Slovensku sledujete najmä cez internet. Oslovila vás internetová strana SaS?
Na internete nikto nevie, že ste pes, hovorí veľmi staré americké porekadlo. SaS ma oslovila niektorými rozumnými nápadmi, keďže mávam občasné sklony k libertariánstvu. Ale dravosť SaS (to už sa nedal vymyslieť lepší názov?), taká sympatická na internete, rozplynie sa vo chvíli, keď prekročí hranice virtuálneho sveta. Šéf SaS bol v televízii úplne nevýrazný, chýbala mu presne tá mladistvá agresívnosť, ktorej má SaS vo virtuálnom priestore veľa. Ale pánbohzaplať za vyplnenie priestoru, ktorý nedokázala zaujať žiadna z „pravicových" strán.
Vyzerá Slovensko lepšie na diaľku ako v skutočnosti?
Z diaľky nevidno detaily, takže áno. Hlavne sa nedá tak dobre rozčuľovať, keď je za oknom New York. Niektoré detaily každodenného života na Slovensku sú dosť brutálne, keď sa človeka dotknú priamo.
Aká hudba vám hrá v hlave, keď si spomeniete na časy Mečiarovej, Dzurindovej a teraz Ficovej vlády?
To, aká hudba mi hrá v hlave, našťastie nikdy nesúviselo s politickou situáciou na Slovensku.
Ako sa Slovensko zmenilo oproti tomu, keď ste odchádzali?
Keď som odchádzal, bolo už po páde železnej opony, takže zásadné veci už boli zmenené. A inak? V drogérii sa dá kúpiť Listerine a cez hranice sa chodí bez kontroly. Je zopár skvelých kníhkupectiev. Najlepšie sa v Bratislave ešte stále najem u mamy. Nakupovať sa ešte stále chodí do okolitých krajín. Ceny sú takmer ako v New Yorku. Komunisti nehanebne bašujú, s oveľa lepšími ziskami (pre seba) ako kedykoľvek predtým. Máme síce súkromné televízie, ale v štátnej vysielajú len to, čo ústredný výbor dovolí. Slovenský dabing je ešte stále horší ako český. Skutočné hodnoty majú stále problém presadiť sa. Historické a kultúrne vedomie vytvárajú ľudia, ktorí nemajú najmenšie poňatie ani o histórii, ani o kultúre a ani o vedomí. Toaletný papier sa stále kradne a človeka, čo by opravil zámok alebo splachovadlo (o plynárovi ani nehovoriac), musíte krvopotne zháňať. Ak ho náhodou zoženiete, príde neskoro a je na vás rovnako sprostý ako za komančov. Agresívny a stupídny nacionálny socializmus, ktorý sa pred mojím odchodom prejavoval v občasných excesoch, zachvacuje čoraz väčšiu časť populácie vrátane najmladších, čo je dôvodom na všelijaké obavy. Dobré veci existujú väčšinou len v ostrovčekoch deviácií. Obdobie kovbojského kapitalizmu je nepríjemné a asi nevyhnutné..., ale naši rodičia museli prežiť vojnu, takže všetko je relatívne.
Ako prežili vaši rodičia druhú svetovú vojnu?
Otec v gulagu na Sibíri a mama pod falošnými papiermi v evanjelickom sirotinci - zachránil ju, ako mnoho ďalších, pán farár Kuna.
Ako sa dostal otec do gulagu?
Keď ho nejakí kamoši v Humennom prišli upozorniť, že pôjde do transportu (ako 19-ročný), zobral nohy na plecia, ušiel najprv do Poľska a potom prekročil ruské hranice, kde ho okamžite zatkli ako špióna, a tak s ním aj zaobchádzali. Pozoruhodné je, že 19-ročný chalan v Humennom si uvedomoval, čo transport znamená, ale prezident krajiny, podľa niektorých historikov, nemal ani potuchy, že tam ide o život.
Čo vám o tom hovoril?
Vôbec nič a podľa mňa takmer nikomu. Keď začala Shoa Foundation robiť svoj archívny projekt, prišli aj za ním a myslím, že prvý raz v živote to rozpovedal v podstate celé. Nahral niekoľko hodín, väčšinu z toho práve o gulagu a zanedlho zomrel, takže ja som ten záznam videl, až keď bol mŕtvy. Nebolo to ľahké. Videl som to len ten jediný raz a jedna z najťažších vecí bolo počúvať, ako hovorí, že najhoršia vec na gulagu bola, že naučil každého starať sa len o seba a svoje prežitie, izolovať sa od okolitého sveta a žiť zo dňa na deň. Tým pádom sa odnaučil normálne komunikovať a nebol schopný komunikovať ani s vlastnou rodinou. Bolo to dosť drsné pozerať sa a vedieť, že už sa s tým nedá nič robiť.
Mali ste niekedy na Slovensku problém pre svoj židovský pôvod?
To neviem. Problémy boli vždy, ale neviem prečo. Keď som chodieval za komančov na výsluchy na Februárku, súdruh eštebák sa ma pýtal, že čo to mám za divné meno, či nie je náhodou 'sionistické'. Potom ma vyhodili z rozhlasu, kde som robil externe vážnu ideologickú prácu ako hudobný režisér. Zamestnaný som už nikdy nebol. Problémy pokračovali, ale neviem, či boli pre pôvod, alebo preto, že som bol v kádrovom posudku označený ako „deštruktívny živel".
Prečo je znovu taký silný nacionalizmus a darí sa stranám, ktoré sa hlásia až k fašizmu?
Nacionalizmus je podľa Einsteina infantilná nemoc, niečo ako kiahne. Zasahuje nezrelých ľudí a šíri sa infekčne. A Samuel Johnson povedal, že je to posledné útočisko darebákov. Asi videl slovenské národne orientované strany.
Dá sa s tým niečo robiť?
Pracovať na tom, aby bolo v dospelej populácii čím menej infantilných ľudí. Zariadiť, aby kultúrne a historické vedomie národa vytvárali kultúrni a kultivovaní ľudia a nie primitívni opilci a hysterické nány. Investovať do kvalitného, neskorumpovaného školstva, kde budú rozhodovať znalosti a schopnosti.
Je pre krajinu nebezpečné, keď má človek dve občianstva?
Pre krajinu je nebezpečné, ak má premiéra populistického klamára bez akejkoľvek vízie, okrem udržania moci za každú cenu.
Nahrali ste všetky svetové hymny. Oslovili vás z ministerstva školstva, že by chceli púšťať v školách vašu verziu hymny?
Oslovili ma z mnohých miest, naposledy z mládežníckej olympiády v Singapure 2010, ale z ministerstva nie. Celkom iste majú naporúdzi niekoľko menej židovsko-slobodomurársko-sorosovsko-imperialisticko-maďarsko-federalistických verzií. Ale zato budem dirigovať na Pohode celý koncert zložený zo samých štátnych hymien, so slovenskou v niekoľkých verziách. A odhalíme tam aj Svätopluka. Tiež inú verziu.
Čo si o tom myslíte, že budú v školách hrať hymnu?
Pripomína mi to síce scénku z Hlavy 22, keď vojaci už nerobia nič iné, len skladajú sľub vernosti a prisahajú pred zástavou a kto tak nerobí, stáva sa vlastizradcom, ale nech hrajú, koľko sa do nich zmestí. Obhajcovia vlasteneckého zákona poukazujú na to, že aj na amerických a kanadských školách sa hrá hymna. To je pravda, naozaj sa hrá, ale v Kanade majú aj dva úradné jazyky a všetky štátne organizácie sú prudko dvojjazyčné až mnohojazyčné. A Francúzi (čiže kanadskí Maďari) majú vlastnú provinciu, kde angličtinu takmer nevidno. Keby sa niečo podobné navrhlo na Slovensku, tak nechcem vidieť ten hysterický záchvat bývalej učiteľky. A na severe Slovenska, kde zo strachu pred maďarskými nájazdmi volia SNS, by načisto skysla všetka bryndza."
Čo vravíte na Ficovu podporu pre fitnesku, ktorá si zato dala urobiť nechty?
Bodaj by toto bolo to najhoršie, čo urobil. Ale tie fotografie sú neodolateľné, jasne ukazujú úroveň - a červenú kravatu po kolená zjavne Shooty neprehnal. Nátura slovenských premiérov sa prejavuje aj vo výbere koníčkov, jeden má rád wrestling a druhý zase bodybuilding. Raz darmo, fajnoví ľudia.
Fico pred voľbami otvára diaľnice, ihriská, letisko, ale nezabudol ani na kultúru a Slovákom dal sochu Svätopluka. Ako sa vám páči?
Nepáči. Ani Fico, ani Svätopluk. Svätopluk je verejný ekvivalent Ficovej červenej kravaty po kolená. Práve som si pozrel jeho rozčúlenie nad nahrávkou a uvedomil som si, že on jednoducho nepochybuje o svojej nedotknuteľnosti z titulu funkcie. Nemá ani potuchy o tom, že súčasťou jeho práce je byť napádaný, kritizovaný, vysmievaný, a že je to cena, ktorú platí za to, že sa môže kochať vo svojej moci. Tvári sa, ako keby nevidel, že v normálnejšom svete je úplne bežné kritizovať, napádať a vysmievať sa z politikov, ktorí robia prešľapy oveľa menšie než on.
Tešíte sa na futbalové majstrovstvá?
Nevyžívam sa v pozeraní futbalu alebo nejakého športu. O to radšej futbal hrám. Pokiaľ som v New Yorku, tak aj 3 - 4 razy týždenne. V stredu večer som za mužstvo Bend It Like Posh v prudkom lejaku odohral víťazný úvodný zápas letnej časti mestskej ligy Zog. Prihral som na dva góly.
Do koho vkladáte väčšie nádeje, do slovenských futbalistov alebo do voličov?
Zhruba rovnaké.
Beata
Balogová
